VNÚTORNÝ PREDIKTOR ZSSR
Príď na pomoc mojej neviere…
O podstate dianetiky a scientológie: pohľad zboku
Petrohrad
1998
© Publikované materiály sú dedičstvom Ruskej kultúry, a preto nikto vo vzťahu k nim nedisponuje osobnými autorskými právami. V prípade ak si právnická alebo fyzická osoba prisvojí autorské práva na základe zákonom stanoveného poriadku, stretne sa s odplatou za krádež vo forme nepríjemnej „mystiky“, prekračujúcej rámec jurisdikcie. Napriek tomu má každý záujemca plné právo, vychádzajúc z jemu vlastného chápania spoločenského prospechu, kopírovať a publikovať (aj na komerčné účely) tu prítomné materiály v plnom objeme alebo po častiach jemu dostupnými prostriedkami. Každý kto používa tieto materiály pri svojej činnosti, pri ich neúplnom citovaní alebo pri odkazoch na nich, prijíma na seba osobnú zodpovednosť, a v prípade vytvorenia zmyslového kontextu prekrúcajúceho zmysel týchto materiálov ako celku, má šancu stretnúť sa s „mystickou“, mimoprávnou mystikou.[1]
Preklad z ruského originálu: „Пpиди нa пoмoщь мoeму нeвepью…“, СПб 1998
OBSAH
Namiesto predslovu
Časť I. Je dianetika azda cestou budúcnosti celého ľudstva?
1. Filológovia idú po sebe
2. Naše svetonázorové pozície
3. Dvojité štandardy
4. Zbožnosť, farizejstvo, povera – tri odlišnosti!
5. Dianetika: miesto v kultúre
6. Dianetika podľa Hubbarda
7. Problémy globálneho otrokárstva
8. Dve zjednotenia: no nie podľa Tjutčeva
Časť II. Koránický fundamentalizmus: Mozaika rozumu v starostlivej Ľúbosti
9. «Islamský fundamentalizmus» proste Islam
10. Dejinná realita: «Homo Sapiens» — Ľudia a človekupodobní neľudia
11. Rozlíšenie a stotožnenie
12. Myšlienkové stromy
13. «Furkan»: Boh miluje trojicu
14. Sloboda v predurčení
Namiesto predslovu
Naša doba
Nie mäso, a duch rástol v naše dni,
A človek vášnivo túži…
On k svetu sa rve z nočnej tôni
A, svet nájduc, narieka a sa búri.
Bezvierou pálen a vysušen,
Neznesiteľné on dnes znáša...
I uvedomí si svoju skazu on,
I dychtí po viere — no o ňu prosiť neskúša…
Nepovie nikdy, s modlitbou a v slze,
Ako ani netrúchli pred zamknutou bránou:
«Vpusti ma! — Ja verím, môj Bože!
Príď na pomoc s mojou nevierou!…
F. I. Tjutčev "Naša doba"
Slová «prosiť neskúša» sú vyznačené F. I. Tjutčevom; slová «zamknutou bránou» sme zvýraznili my. No otvorená je dokonca nie brána, ale široké vráta, ktorými všetkých pozývajú vojsť. No ľudia uprednostňujú rozbiť si hlavy o nedobytné múry, namiesto toho, aby sa započúvali a podumali o tom, ako k týmto vrátam dôjsť a prejsť nimi do inej kvality života. Oddávna sa už Kráľovstvo Božie zvestuje - je o ňom dobrá zvesť[2], ale len vlastným úsilím do neho cesta človeka môže viesť...
Časť I. Je dianetika azda cestou budúcnosti celého ľudstva?
1. Filológovia idú po sebe...[3]
Také slová, ako «dianetika», «scientológia» v ZSSR (aj u nás)* vcelku možno nikto nepoznal, iba ak tí, ktorí boli povinný služobne – ex offo ich poznať. V našich dňoch, v období reforiem v Rusku, sa noviny zriedkavo vyhnú tomu, aby uprostred množstva «totalitných siekt» neociachovali «scientologickú cirkev» a “ideový jed ”, na princípe ktorej ona funguje: «dianetiku». A v prejave nevôle s činnosťou stúpencov L.R. Hubbarda sa zliali hlasy jak svetských publicistov, tak aj činiteľov historicky sformovaných cirkví. Takisto „Ekonomické noviny“ v Čísle 17 (186) (apríl 1998) uznali za pozitívne zorganizovať besedu na túto tému s pravoslávnym hierarchom, dajúc jej názov „Zlodeji duší z Hubbardovej cirkvi“.
Korešpondent novín A. Simenenko začal svojimi dojmami z návštevy jednej akcie scientologickej cirkvi:
«Pokúšal som sa obísť dav <pri kine: — uvádza sa predtým v kontexte>, ale bol som zastavený dvoma veľmi zdvorilými mladými ľuďmi, ktorí mi ponúkli vojsť do sály a zúčastniť sa podujatia, ktoré tam organizujú. Pokúšal som sa odmietnuť, no moji neočakávane získaní známi nástojili.
Usadili ma do jedného z prvých radov a viedli rozhovor o mojich potrebách, duchovných otázkach a ostatných veciach, ktoré netreba hocikomu vešať na nos… Zatiaľ sa na scéne objavil mladý človek a prehlásiclass="underline" „Ja, Ježiš Kristus, som prišiel k vám, aby som zvestoval…”
Nedokážem si už vybaviť v pamäti všetko, čo hovoril tento besniaci, posadnutý človek. Nie som poverčivý, no cítil som sa nepríjemne. Pokúsil som sa nájsť vysvetlenie u mojich zdvorilých opatrovníkov. Povedali mi, že v prvej časti tejto šou prebieha kritika zastaraných relígií, a v druhej bude kázanie pravej súčasnej cirkvi, Scientologickej cirkvi. Čo je to za cirkev? S touto otázkou som sa obrátil na otca Alexia.»
Otec Alexij — patriarcha, predstavený chrámu Svätej Trojice v Ramenskom — sa v besede pokúsil prvými slovami chytiť svojich rivalov vo viere za rohy:
«Satanizmus sa sformoval ešte v helénskej epoche v Mezopotámii v dobe nástupu zoroastrizmu a kresťanstva a neskôr islamu. Pohanstvo postavilo do protikladu to, čo v nich zosobňuje zlý satanský princíp[4]. Mimochodom, židia, kresťania a moslimovia tiež nejednali v rukavičkách s pohanskými kultmi, ničili chrámy, zavrhovali „pohanské“ umenie, filozofiu i ostatné. (...)
Korešpondent: Prečo je Scientologická cirkev zaradená k satanistickým?
— Príčin je niekoľko. Symbolika — prečiarknutý kríž, trinásť stupňov[5]. Antikresťanské doktríny. Sám zakladateľ, Ron Hubbard neraz prehlásil, že je učeníkom Aleistera Crowleyho[6], a že on v posledných rokoch odhalil skryté tajomstvo o tom, že jeho „misia“ je misiou Antikrista na odvrátenie Druhého príchodu Krista.