Skúmali sme tento systém, začínajúc od lídra - vodcu štruktúry. No dejinne reálne systémy tohto typu distančného (diaľkového) riadenia lídra sa cieľavedome budujú - zoraujú roky a desaťročia v opačnom smere. Od znacharov koncepcie k verejným lídrom jednotlivých oblastí spoločenskej činnosti. Takisto aj samotní lídri sa v mnohých prípadoch pri rozvíjaní takéhoto systému postrkujú (postupne vytvárajú, formujú v chode udalostí a cieľavedome pretláčajú)* na príslušný post. Podobne, ako sa na šachovnici posúvajú figúrky pri rozvíjaní tej či onej stratégie šachovej hry.
Niektoré špecifiká tohto procesu v spoločnosti súvisia s tým, že "šachovnica" je v prípade potreby rozširovaná, alebo sa z nej niektoré políčka odstraňujú, a takisto s tým, že pešiaci a ostatné figúrky majú nejakú aktivitu a slobodu pri výbere cieľov a spôsobov ich realizácie. No každý v davo-"elitárnej" spoločnosti, podľa miery chápania pracuje na dosiahnutí svojich cieľov, a podľa miery rozdielu v chápaní pracuje – v tom istom čase - na dosiahnutí cieľov tých, ktorí chápu viac. V rozmedzí moci - hraniciach pôsobnosti definovanej koncepcie spoločenského riadenia najviac zo všetkých chápu znachari (rozumej autori- znalci)* tejto koncepcie.
A pri porovnaní rôznych nezlučiteľných koncepcií aj znachari, každý z nich podľa miery chápania Objektívnej reality, pracujú na svojej koncepcii, no mierou rozdielu v chápaní pracujú - v ten istý moment - na koncepcii tých, ktorí chápu ivot hlbšie a širšie.
Pri tom je potrebné si uvedomiť, že v závislosti od toho, aké ciele sledujú znachari koncepcie, uskutočňovanej v živote, postrkujú do funkcií buď tých, ktorí "urobia všetko pre to, len aby nepracovali" (ku ktorým nepatria len leňosi, ale aj profesionálni kariéristi), alebo tých, ktorí "sa za Vlasť obetujú a ktorých srdce - duša za ňu horí".
V súlade s vyššie uvedeným, vo volebných kampaniach sa navrhujú jednotliví kandidáti[143], patriaci do jednej z dvoch kategórií, alebo lavírujúci medzi oboma spôsobmi realizácie činnosti podľa stupňa ich duševnej lability. Avšak otázkam psychológie činiteľov štátnej správy a súkromného podnikateľského sektora analytici nevenujú potrebnú pozornosť, hoci špecifiká psychiky hláv štátov, koncernov, iných vyšších funkcionárov nie sú len súkromnou záležitosťou každého z nich, ale majú dopad na viac či menej široké vrstvy celej spoločnosti.
A reálne volič skrze slov, vyľapnutých samotným kandidátom a jeho volebným štábom, musí vidieť, do ktorej z týchto dvoch kategórií patrí kandidát, ku ktorému volič pocítil náhlu sympatiu, dokonale ho nepoznajúc v jeho reálnom živote. Ale nad tým sa máloktorý z voličov zamýšľa, tak ako sa aj samotní kandidáti zďaleka nie vždy zamýšľajú nad tým, do ktorej kategórie každý z nich patrí a na koho on sám reálne pracuje a je pripravený pracovať podľa miery svojho chápania, nepokúšajúc sa dokonca ani posúdiť rozdiel v chápaní.
Ale tie sily, ktoré prestrkujú kandidátov na realizáciu ich rukami vopred preddefinovanej politiky, premýšľajú nad rozpoznaním, výberom a rozmiestnením kádrov, ktoré by sami o sebe (štatisticky preukazne) robili to, čo od nich očakávajú. T.j., robili by sami podľa miery ich chápania a miery rozdielu v chápaní, rozdeľujúcej medzi sebou všetky stupne pyramídy davu a "elít" v davo-"elitárnej" spoločnosti.
Vo fungovaní takéhoto systému sú ojedinelé chyby možné a môžu mať veľmi vážne následky pre tých „kádrovákov, ktorí pochybili. Tak pochybili zástancovia marxizmu, umožniac postup komunistu–boľševika antimarxistu J. V. Stalina na vysoké posty v marxistickej strane a štáte, hoci kádrový zbor celkovo bol znacharmi - okultistami biblického konceptu v jeho kultovo-náboženských i svetskej marxistickej verziách pre dosiahnutie stanovených cieľov až do polovice dvadsiateho storočia vyberaný bezchybne. V polovici dvadsiateho storočia informačné procesy v spoločnosti zmenili svoj charakter, následkom čoho staré zručnosti a princípy (nielen personálnej politiky)* začali vykazovať systematické chyby. Príčinou toho je zmena v pomere etalónov biologického a sociálneho času.
Personál, vypĺňajúci okienka
Zmena v pomere frekvencií biologického a sociálneho času.
Aby sme pochopili podstatu tohto javu, sústredíme sa najprv na popis množinových javov prostriedkami matematickej štatistiky. Na obr. 2 je ukázaná časová charakteristika poklesu prvkov, elementov z počiatočného stavu nejakej množiny. Predpokladá sa, že v počiatočnej dobe (na začiatku) je daná množina jednotlivých prvkov a jej počet je 100 %. Ďalej pod vplyvom vonkajších a vnútorných okolností prvky množiny vyčerpávajú svoj potenciál a zanikajú. Ak v populácii živých organizmov vyčíslime počet jej jedincov, a potom sledujeme, ako na počiatku vyčíslené jedince miznú z populácie, tak dostaneme približne rovnakú charakteristiku grafu, ako je na obr. 2., ale s príslušne upravenou mierkou na osiach času a početnosti. Proces, znázornený na obr. 2, neznamená, že s jeho ukončením populácia zmizne. Hoci je to aj v princípe možné, no v drvivej väčšine prípadov sa obnovuje počet jedincov v populácii (prvky množiny). T.j. vymiznutím jednej množiny - súboru, vyčísleného počtom jedincov na začiatku, možno odhaliť novú množinu - súbor, charakterizovaný svojou vlastnou početnosťou jedincov. O zmiznutí súboru, vyčísleného počtom jedincov, možno hovoriť aj v štatistickom zmysle: to znamená, že zmiznutie súboru – množiny nastalo, keď vymizlo nejaké stabilne určené - konštantné (spravidla pre všetky pozorované súbory) percento z pôvodných 100 %. Napríklad 80 % alebo 95 %, tak ako je na Obr. 2.
Obrázok 2. Charakteristika úbytku častíc z počiatočného množstva v priebehu času.
Pozrime sa na obr. 3. V hornej časti obr. 3 je schématicky znázornený celý priebeh globálneho historického procesu. Nižšie sú umiestnené dve časové osi. Zobrazujú dva procesy. Na vrchnej časovej osi je proces postupnosti - kontinuity obmeny ľudských pokolení. Na dolnej časovej osi je i proces obnovy - zmeny technológií i praktických životných návykov - zručností.
Obrázok 3. Zmena pomeru (vzťahu) frekvencií biologického a sociálneho času
Čisto formálne, podľa algoritmov zostrojenia, je každý z procesov, zobrazených na hornej a dolnej časovej osi na obr. 3, podobný ako procesu na obr. 2, tak aj sebe navzájom. Pritom sa predpokladá, že v každom okamihu dejinného vývoja je možné súborom jedincov identifikovať ľudskú generáciu. V tomto momente bude mať 100-percentnú početnosť, ktorá bude klesať až do úplného vymiznutia pokolenia. Ale, pretože sa rodia noví ľudia, ktorí nie sú zahrnutí v pôvodne vybranej množine, tak v tom momente dejinného procesu, keď zmizne predtým identifikované pokolenie, možno identifikovať ďalšiu, aktuálnu generáciu, ktorá má v tom danom momente tiež 100-percentnú početnosť.
Analogicky sa predpokladá - a tento predpoklad nie je v rozpore s možnosťami archeológie - že v počiatočnom období formovania civilizácie sa ukazuje, je zistený nejaký plne definovaný súbor technologických a životných zručností. Postupujúcou mierou historického vývoja technológie a zručnosti potrebné pre život, patriace do tohto súboru, postupne vypadávajú z používania. K tomu momentu dejinného vývoja, keď zmizne počiatočný súbor technológií a životných zručností, je možné identifikovať nejaký iný súbor technológií a životných zručností. Je možné, že vplyvom vedecko-technického pokroku bude početnejší než predchádzajúci, ale aj tak početnosť novoidentifikovaných technológií takisto možno vyčísliť rovnými 100 %, aby sa zjednodušilo vytvorenie daného grafu. Okamih zmiznutia, zániku, jak pre generáciu ľudí, tak i pre generáciu technológií[144] a životných zručností, ako bolo uvedené v komentári k obr. 2, možno chápať aj v štatistickom slova zmysle: pretože úplné vymiznutie, naviazané na zmiznutie posledného z objektov súboru, môže byť ďaleko od zvyšku štatistiky a byť pre ňu necharakteristickým, tak možno predpokladať, že k zmiznutiu súboru došlo, keď zmizlo nejaké určené a konštantné percento z pôvodných 100 %. Napríklad 80 % z pôvodne identifikovaných technológií. Takisto možno pristupovať aj k procesu obnovy ľudských pokolení, t.j., nečakajúc na odchod zo života posledného dlhovekého, možno predpokladať, že ak zomrelo 80 % z niekedy zisteného počtu obyvateľstva, tak to pokolenie bolo nahradené novým.