Plnú funkciu riadenia v procese riadenia realizujeme bezštruktúrnym spôsobom (riadenia) a štruktúrnym spôsobom.
Pri štruktúrnom spôsobe riadenia predávame informáciu adresne prostredníctvom plne definovaných elementov štruktúry, vzniknutej (alebo cielene sformovanej, vytvorenej) ešte pred začiatkom procesu riadenia.
Pri bezštruktúrnom spôsobe riadenia takých, dopredu vzniknutých štruktúr niet. Prebieha neadresné šírenie informácie jej cirkuláciou v prostredí, schopnom vytvoriť zo seba štruktúry pri zadefinovaní informačno-algoritmických vzájomných vzťahov medzi jednotlivými elementami prostredia. V procese bezštruktúrneho riadenia sa štruktúry v prostredí skladajú a rozpadajú. Riadenými i kontrolnými parametrami sú pravdepodobnostné a štatistické charakteristiky masových javov v riadenom prostredí. Ide o priemerné hodnoty parametrov, ich stredné kvadratické odchýlky, hustoty rozdelenia pravdepodobností nejakých udalostí, korelačné funkcie a ostatné objekty z časti matematiky, nazývanej Teória pravdepodobnosti a matematická štatistika..
Štruktúrne riadenie sa v reálnom živote vykryštalizuváva z bezštruktúrneho.
Objektívnou osnovou bezštruktúrneho riadenia sú objektívne pravdepodobnostné predurčenia a štatistické modely, ich opisujúce[12]. Zoraďujú masové javy v štatistickom zmysle a umožňujú odlišovať jednu množinu od druhej (alebo jednu a tú istú množinu, ale v rôznych etapách vývoja jej existencie) na základe ich štatistických opisov; a v mnohých prípadoch odhaliť aj príčiny, spôsobujúce rozdiely štatistík.
Preto, slovo „pravdepodobne“ a slová s ním totožné, je potrebné chápať nie v bežne zaužívanom zmysle „môže byť tak, a môže byť inak ...a vlastne všelijak“, ale ako poukázanie na možnosť a existenciu objektívnych pravdepodobnostných predurčeností. Tie podmieňujú objektívnu možnosť uskutočnenia konkrétneho javu, udalosti, zotrvávania objektu v nejakom stave a takisto aj ich zhodnotenia prostriedkami matematickej štatistiky a teórie pravdepodobností. A zodpovedajúco tomu, ako potvrdenie existencie stredných hodnôt „náhodného“ parametra (pravdepodobnosť[13] ich prekročenia = 0,5), kvadratických odchýliek od strednej hodnoty a ďalších kategórií známych z teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky.
Z pohľadu DVTR – Dostatočne všeobecnej teórie riadenia je teória pravdepodobnosti (jeden z oborov matematiky) matematickou teóriou mier neurčitostí v priebehu (konkrétnych sledovaných) udalostí. Úmerne tomu: váha pravdepodobnosti, sledovaná štatistická hustota rozdelenia a takisto ich rôznorodé hodnotenia sú mierami neurčitosti možného alebo predpokladaného riadenia. Oni sú - miery udržateľnosti prechodného procesu, vedúceho zo zisteného (pôvodného) stavu (vo väčšine prípadov potichu “medzi riadkami“ stotožňovaného s terajším stavom) ku každému z rôznych variantov budúcnosti z množstva jej možných variánt za predpokladu, že:
· Samoriadenie v skúmanom systéme bude prebiehať na osnove (podľa) jeho pôvodného informačno-algoritmického zabezpečenia bez akýchkoľvek inovácií.
· Nedôjde k priamemu adresnému zapojeniu sa hierarchicky vyššieho alebo iného riadenia, vonkajšieho vo vzťahu k sledovanému systému.
Prvej z týchto dvoch klauzúl zodpovedá vzájomná podmienenosť: čím nižšia hodnota udržateľnosti prechodného procesu je u vybranej varianty, tým vyššia musí byť kvalita riadenia prechodného procesu. To vyžaduje primerane vyššiu kvalifikáciu riadičov[14].
T.j., v každej množine porovnávaných možných variantov vývoja, veličina, obratne proporcionálna pravdepodobnosti (alebo jej ohodnoteniu) „samouskutočnenia“ každého určeného variantu, predstavuje pomernú (vo vzťahu k druhým skúmaným variantám) mieru efektívnosti riadenia a zodpovedajúco tomu - mieru profesionalizmu riadiča (riaditeľa, manažéra), nevyhnutných pre uskutočnenie konkrétne tej varianty zo skúmanej množiny.
Druhá z týchto dvoch klauzúl poukazuje, okrem iného, na možnosť konfliktu s hierarchicky rozsahovo vyšším riadením. V zlomovom prípade konfliktu, ak si niekto vybral zlo, snaží sa ho uskutočniť a vyčerpal Božiu trpezlivosť, tak svojim konaním vyvolá do chodu udalostí priamy adresný zásah Zhora. A tento zásah prevráti všetku jeho činnosť konanú na základe všetkých jeho predošlých prognóz a odhadov ich udržateľnosti - mier neurčitostí.
Vektory cieľov riadenia a im zodpovedajúce režimy riadenia možno rozdeliť do dvoch tried:
Rovnovážne (vybalansované) režimy– kolísanie, kmitanie sa nachádza v prípustnom rámci relatívne nemenného v čase vektora cieľov riadenia
Manévre – to sú kmity, výkyvy relatívne v čase sa meniaceho vektora cieľov a prechod z jedného rovnovážneho režimu (alebo režimu manévra) do druhého, pri ktorých sa parametre reálneho manévru odchyľujú od parametrov ideálneho manévru v prípustnom rámci.
Strata riadenia - je vyjdenie vektora stavu (alebo jemu ekvivalentné vyjdenie vektora chyby) z oblasti prípustných odchýliek od ideálneho režimu (rovnovážneho, alebo manévru). Inými slovami – je to vypadnutie z množiny prípustných vektorov chyby.
Manévre rozdeľujeme na silné a slabé. Ich vzájomný rozdiel je podmienený a určuje sa subjektívnym výberom etalónneho procesu času a jednotky merania času. Toto rozdelenie manévrov na silné a slabé vyplýva z toho, že v mnohých prípadoch modelovanie slabých manévrov môže byť podstatne zjednodušené na účet ignorácie celého radu faktorov bez straty kvality riadenia.
Každý čiastkový proces môže byť posúdený (si predstavený) ako proces riadenia alebo samoriadenia v toku procesu obsiahlejšieho hierarchicky vyššieho (jemu nadradeného) riadenia. Môže byť opísaný v termínoch, uvedených základných kategórií teórie riadenia. To umožňuje prepojiť uvedené pojmy teórie riadenia s jednou zo zvláštností ľudskej psychiky.
Ľudské vedomie môže naraz operovať so 7 – 9 objektami. Pri opísaní ľubovoľného životného problému v termínoch teórie riadenia, celkový počet naraz používaných kategórií neprevyšuje deväť:
1. Vektor cieľov
2. Vektor stavu
3. Vektor chyby riadenia
4. Plná funkcia riadenia
5. Súbor koncepcií riadenia (cieľových funkcií riadenia)
6. Vektor riadiaceho pôsobenia
7. Štruktúrny spôsob riadenia v toku hierarchicky najvyššieho všeobsažného riadenia na osnove virtuálnych štruktúr
8. Bezštruktúrny spôsob riadenia v toku hierarchicky najvyššieho všeobsažného riadenia na osnove virtuálnych štruktúr
9. Rovnovážny režim (alebo manéver)
To znamená, že informácia, nevyhnutná pre pomenovanie a praktické riešenie každej z úloh riadenia, môže byť prístupná vedomiu zdravého človeka v nejakých obrazoch celá bez výnimky, naraz a usporiadane, ako nejaká mozaika na základe vzťahov obrazných predstáv s kategóriami teórie riadenia. A nie nesúvislo-roztrieštene, podobne ako sklíčka kaleidoskopu. Hlavné je - mať prehľad o tom, čo konkrétne je v bežnom živote, v procese chápania reality, potrebné spojiť s každou z kategórií teórie riadenia, aby človek neupadal do kaleidoskopického idiotizmu – prudko alebo pomaly sa uťahujúcej slučky schizofrénie.
Táto osobitosť psychiky človeka pridáva osobitý spoločenský význam Všeobecnej teórii riadenia v praktickom živote. Ak sa nejaké kategórie ukážu byť p r á z d n e a (alebo) správanie sa objektu je neudržateľné v zmysle predpovedateľnosti jeho správania sa, tak to znamená, že človek snažiaci sa ho riadiť (t.j. voviesť do jemu prijateľného režimu samoriadenia) nie je pripravený – nielenže riešiť, ale dokonca ani formulovať úlohu, s ktorou sa stretol, alebo na ktorú sa podujal. A preto on, odhaliac „prázdnotu“, alebo nejednoznačnosť niektorých z uvedených kategórií, môže sa vedome včas zastaviť a prehodnotiť prebiehajúce udalosti, aby nespôsobil nešťastie, upadnúc do kaleidoskopického idiotizmu.