Ako je známe, za J. V. Stalina ako generálneho tajomníka Ústredného výboru vládnucej strany, a tak isto keď bol hlavou sovietskej vlády, otázka "Kto je zodpovedný za ...?" bola v mocenských štruktúrach čisto rečnícka, pretože na ňu vždy bola jednoznačná odpoveď. Pritom zodpovednosť sa rozdeľovala väčším dielom tam, kde sa nepríjemnosť udiala. Vediac o nastávajúcej zodpovednosti, tí, na ktorých sa kládla, požadovali aj zodpovedajúce rozhodovacie právomoci a zabezpečenie svojej činnosti personálom a rôznymi zdrojmi. V dôsledku takéhoto prístupu k problému zodpovednosti tých, ktorí ju ukladali, a tých, ktorí ju prijímali, mnohé možné nepríjemnosti proste nestali. A ak nepríjemnosti nastali, tak zodpovedali za nich priamo tí, ktorí neorganizovali ich odvrátenie, majúc stanovené úradné právomoci.[159]
, ak , ním reprezentovaná ť stroj" dokončená, nežčo stalinistov. Počínajúc N. N. čia.
Jedna z príčin efektívnosti štátnosti éry stalinizmu spočívala v tom, že J. V. Stalin nebol kariérista, orientujúci sa vo svojej činnosti na stanovisko vyššieho vedenia: názory vrchnosti síce zohľadňoval, no zaoberal sa vlastnou činnosťou. Avšak kariéristi, ktorí boli taktiež prítomní v tomto systéme, tento systém zneužívali. Prerozdeľovali zodpovednosť za v živote spoločnosti bezvýznamné maličkosti. To dnes dáva základ k tomu, aby sa hádzala špina na celý štátny systém ZSSR epochy stalinizmu, uvádzajúc reálne fakty zúčtovania s tým alebo iným človekom za nesplnený nezmysel. Pritom zodpovednosť za jeho vykonanie bola na dotyčného položená podliakmi alebo hlupákmi.
Ale ak máme hovoriť o architektúre štruktúr štátnosti - t.j. zostať v rámci témy, dotknutej samým Tichonovom - avšak vo vzťahu s plnou funkciou riadenia, tak architektúra štátnych štruktúr epochy stalinizmu predbehla mravný a svetonázorový rozvoj spoločnosti o 100 – 150 rokov. Dokonca aj pri pôsobení v spoločenstve jej protiviacom sa dokázala svoju efektivitu, predstihujúc v efektívnosti riadenia v tej dobe všetky ostatné typy štátnosti. Ochránila nielen národy ZSSR, ale aj celého sveta pred triumfom sionisticko-internacistickej svetovej revolúcie podľa receptov Marxa a Trockého a pred nastolením fašizujúceho lžisocializmu v globálnych merítkach.
Ďalej Tichonov pokračuje:
« ob závisí mno spolu je nad zlo. no , tak vládne (a nielen)».
A z čoho tak Vy usudzujete, že oni sú "naše"? Naše vlády riadia v našom záujme a dosahujú riadením výsledky, zodpovedajúce našim záujmom. Nie naše vlády - bábkové režimy antištátu – riadia v rozpore s našimi záujmami, a taktiež dosahujú výsledky, úplne zodpovedajúce určeným záujmom ich bábkovodičov. Čo oni pritom tárajú – má s ich činnosťou len taký súvis, že ich blahodárne reči sú len na uspanie verejnej iniciatívy. Tej iniciatívy, ktorej cieľom je politika skutočnej realizácie našich celonárodných záujmov.
že riadenie je , tak čo z uhla jedných , , z uhla presne tým , aj sa predpokladaloť spustením nejakých. , čkách pretriasačkách preskúma aj , existujú , .
Odpoveď na ňu bude kladná. To privádza k postavení otázky o nevyhnutnosti vytvorenia prostriedkov, umoňujúcich ochráničnosti od ich zasahovania – vmie
Ale nie, táto problematika sa takisto prechádza vyslovujú sa nekonkrétne ostatnej m
«V takom prípade by som považoval[160] za nutné, aby sa masová nespokojnosť vyjadrovala nie v dožadovaní sa zmeny vlády alebo odvolania jednotlivého vysokopostaveného úradníka, ale v požiadavke vedieť: aký štát, krajinu budujeme, aká je štrukturálna súčinnosť - koordinácia všetkých orgánov, aká je miera zodpovednosti za každý konkrétny problém každého konkrétneho riadiaceho prvku.
Vychádzajúc s klasickej potreby projektovania veľkých systémov, je nevyhnutné rozpracovať taký teoretický model štátneho zriadenia, ktorý by čo najviac odzrkadľoval hlavné ústavné zásady a základné ekonomické princípy».
na mieste položiť e: Asú hlavné - ustanovenia " od počiatku šzavedenieživota, tak „za?