, hlavné ", pod v Rusku, proti , v dôsledku , národ svojim? Až dovtedy, pokiaľ nevytrhne vládu z koreňov, s ktorými aj tak „spojenia nemá“?
by bolo možné neopodstatnenosť štátnosti, , je ešte nie , pred ktorou stojí vypestova, Človečenstvo v sebe.
Čo sa týka masového prejavu nespokojnosti, proste mu neprikážeš, ako sa má prejaviť. Každý prejavuje svoju nespokojnosť podľa miery svojho osobnostného rozvoja, chápania prebiehajúceho a možnosti ovplyvňovať tok udalostí. A z toho sa skladá štatistika samoľúbosti, ľahostajnosti i nespokojnosti. A za touto štatistikou je hlboká psychologická zápletka, o ktorej analytici masových informačných prostriedkov a mocenských štruktúr nechcú premýšľať, aj keď všetko potrebné k tomu im musí byť známe ešte z hodín stredoškolskej biológie.
2. Psychologické základy samoriadenia spoločnosti
Človek ječasťou biosféry Zeme. Inými slovami, je mu vlastné nielen to, čo ho odlišujeľov všetkých iných foriem živých organizmov, ale aj to, čo je vlastné všetkým ostatným druhom v biosfére Zeme. Ak sa rozpamätáme na učivo Biológie v základnej škole, známe všetkým, a nazrieme do vlastnej psychiky, tak je možné tvrdiť, že informačno-algoritmické zabezpečenie správania sa človeka v sebe zahňa:
1. vrodené inštinkty a nepodmienené reflexy (jak na vnútrobunkovej a bunkovej úrovni, tak aj na úrovniach tkanív, orgánov, systémov - ústrojenstiev a organizmu ako celku), ale taktiež aj ich obaly, vyvinuté v kultúre;
2. tradície kultúry, stojace nad inštinktami, zrodené a podporované na základe sociálnej organizovanosti;
3. vlastné, zmyslami a pamäťou ohraničené, uvedomenie si seba u jednotlivca;
4. «intuíciu vo všeobecnosti» - to, čo sa vynára z nevedomých úrovní psychiky jedinca, prichádza k nemu z kolektívnej psychiky, je zrodením navádzaní zvonku a posadnutosti v inkvizítorskom ponímaní tohto termínu;
5. Božie vedenie v prúde Prozreteľnosti, uskutočňované na základe všetkého predošlého, vynímajúc navádzanie a posadnutosť ako priame vpády zvonku do cudzej psychiky napriek želaniu a vedomej vôli jej vlastníka.
V psychike každého jedinca sa toto všetko nachádza, buď ako možné - môže podriadi sa :
1. ak prvé, tak jedinec je človeku podobné zviera(taká bola väčšina členovkaždého národného spoločenstva v minulosti) – je to zvierací typ stroja (usporiadania) psychiky;
2. ak druhé, tak jedinec je nositeľom typu stroja psychiky«zombie», nakoľko je podstatou biorobot, naprogramovaný kultúrou (taká je väčšina židov, a k tomuto typu organizácie psychiky sa blíži teraz väčšina obyvateľov Západu);
3. ak tretie alebo štvrté, tak jedinec je nositeľom démonického stroja psychiky. (Je to takzvané „svetové zákulisie“: majitelia biblických kultov, lídri mondializmu, židovstva, vyšší hierarchovia scientológov, otvorení satanisti, a takisto mnohí politici, umelci, športovci, jogíni, mágovia a tomu podobné „vyčnievajúce osobnosti“.
Démonický typ stroja psychiky má dve modifikácie, významné pre ždého z ľov a spoločnosti ako celku:
· démonicko-korporátny, na základe ktorého jedinec tak alebo onak môže byť spoluúčastný v kolektívnej činnosti v nejakých aspektoch ako podriadený, a v nejakých aspektoch ako vedúci;
· a démonicko-individualistický, vylučujúci možnosti jeho spoluúčasti v kolektívnej činnosti (stavajúc ho mimo spoločnosť), alebo tlačiaci jedinca k tomu, aby zaujal pozíciu „nadčloveka“, ktorému zbytok spoločnosti sa má podriadiť.
4. ak piate, tak je to človečí typ stroja psychiky - norma pre človeka, ktorá sa musí dosiahnuťvo veku dospievania (do začiatku pohlavného dozrievania a prebudenia pohlavných pudov) a získať stabilnosť do začiatku mladosti (zavšenia procesu formovania organizmu), a potom musí byť nemenne charakteristickou pre organizáciu jeho psychiky počas celého ďalšieho života, vo všetkých situáciách bez výnimky.
Povedané sa vzťahuje na predstaviteľov oboch pohlaví, aj keď každý z typov stroja psychiky jak u mužov, tak aj u dievčat a žien má svoje osobitosti[161].
Človečí typ usporiadania psychiky – ako pojem i ako prejav v živote – vyžaduje jedno objasnenie, potrebné jak pre tých, čo sú presvedčení, že Boha niet, tak aj pre tých, čo sú presvedčení, že Boh je: život človeka musí normálne prebiehať v jeho osobnom zmysluplnom dialógu s Bohom o zmysle a okolnostiach života. Dôkazy Svojej existencie Boh dá v tomto dialógu každému Sám primerane osudu, primerane dosiahnutému osobnostnému rozvoju každého, primerane problematike, ktorá ostáva nevyriešenou v živote človeka a spoločnosti. Dôkazy Jeho existencie majú mravne-etický charakter a spočívajú v tom, že udalosti života zodpovedajú zmyslu myšlienok a skrytých - vnútorných modlitieb, potvrdzujúc objektívnu spravodlivosť človeka a dávajúc okúsiť plody nespravodlivosti, ktorú človek uprednostnil napriek jemu Zhora daným znameniam.
A ak je jedinec vnímavý a čestný k sebe samému, tak nebude popierať, že dostal odpoveď
na svoje obrátenie sa v modlitbe k Bohu.
Druhá vec už je, či jedinec sa stotožní s Odpoveďou jemu Danou, alebo ju zavrhne, nakoľko mu odpoveď môže byť proti mysli. Ak sa stotožní, tak život z jeho pohľadu sa stane nádherný a bude plynúť ako dialóg s Bohom, v ktorom je pre človeka normálne veriť a dôverovať Bohu. No predmetom tejto viery nie je viera v neznáme a nedokázateľné, ale predmetom je vnútorná skrytá etika jedinca a Boha, a to je jeho ukryté, vnútorné, nepodmienené rituálom, kultúrnou tradíciou, propagandou, kontrapropagandou a tak podobne. Preto viera v Boha – je následkom nedôvery Bohu. Ona – viera v Boha (namiesto viery Bohu) – je sama o sebe v svojej podstate druhom ateizmu.