Hierarchická usporiadanosť vymenovaných komponentov určuje sTroj psychiky jedinca. Zostrojenie psychiky v tomto kontexte – to je významová jednotka, t.j. k tomuto slovnému spojeniu sa treba stavať takisto, ako k jednému slovu, ktoré je nositeľom jednoznačného stanoveného významu.
Niektorí jedinci sú nemenní v im vlastnom hierarchickom usporiadaní menovaných komponentov. Druhí prechádzajú od jedného k druhému nie jedenkrát aj spätne, niekedy aj viackrát za deň. Tretí sa menia jednosmerne a nezvratne. Pre človeka normálny rozvoj osobnosti je od prvého usporiadania k piatemu, a piate sa musí stať nezvratným do začiatku mladosti - do zavšenia genetického programu rozvoja organizmu. V človečom type stroja psychiky je dosiahnutá emocionálna pozitívna samostatnosť osobnosti, nezávislá na okolnostiach, kvôli tomu, že Všedržiteľ sa nie mýli, ale nemení to, čo sa deje s ľuďmi, pokiaľ ľudia sami nezmenia to, čo je v nich: mravnosť, myšlienky, zámery. A na princípe takéhoto druhu emocionálnej sebestačnosti sa okolnosti začnú skladať pre život blahodárne, pre človeka samotného i tých, ktorých on prijíma do oblasti svojej starostlivosti, samozrejme ak sa oni úmyselne neprotivia im prejavenej starostlivosti.
Všetky vedomosti, návyky, kvalifikácia a špecializácie – to sú len doplnky k stroju psychiky. Vysoká profesionalita a talent môžu sprevádzať aj jedincov so zvieracím usporiadaním psychiky, strojom psychiky zombie, démonickým zostrojením psychiky v oboch modifikáciach. Preto úroveň profesionality a zručnosti v tých či oných druhoch činností ešte nič nehovorí o tom, či jedinec konal ako Človek.
Ale neprítomnosť profesionalizmu a akcieschopnosti, spôsobilosti konať, hoc v akejkoľvek spoločensky významnej oblasti diania, jednoznačne hovorí o tom, že ako Človek jedinec nekonal.[162]
Pritom všetkom analytici vyzerajú, ako keby sa v škole Biológiu neučili a nevedia, že druhu Človek rozumný (Homo sapiens), ako aj každému inému druhu v biosfére planéty sú inštinkty vlastné, že okrem toho je Človek jedinečný druh, ktorý je nositeľom aj kultúry – geneticky z pokolenia na pokolenie neprenosnej informácie, ktorá sa odovzdáva v následnosti pokolení vďaka informačným tokom, vytvoreným ľuďmi v ich spoločenskom živote, - ktorá v živote druhu Homo sapiens určuje ak nie všetko bez výnimky, tak kvalitu tohto života naisto.[163]
Preto skôr, než budeme hovoriť o princípoch kádrovej politiky štátu je nutné vyjasniť si, v akom smere —podľa výsledku činnosti štátu — sa musí posúvať štatistika rozčlenenia jedincov, tvoriacich spoločnosť podľa typov sTroja psychiky:
· na stranu početnej prevahy zvieracieho zostrojenia psychiky, keď správanie sa väčšiny ovládajú inštinkty, a vnútrosociálna moc patrí démonom?
· na stranu početnej prevahy zombie, keď správanie sa väčšiny ovládajú normy naprogramovanej kultúry, a vnútrosociálna moc, ako v predošlom, patrí démonom?
· na stranu vlády démonizmu, keď sa každý opája ním osvojenými možnosťami svojho tela a biopolí a démoni si konkurujú navzájom v samoschvaľovaní sa, rozumne udržiavajúc nejaké pravidlá korporátnej hry a potláčajúc démonov-individualistov preto, aby nezahubili planétu?
· na stranu Človečieho stroja psychiky a vymiznutia, minimálne aspoň spoločensky významných prejavov, všetkých ostatných typov zostrojenia psychiky u dospelého obyvateľstva?
V závislosti od odpovede na túto otázku sa definujú princípy kádrovej politiky.
Tu j, že všetky vymenované typy usporiadania psychiky, z ktorých nie všetky sú vhodné v dospelom veku, zodpovedajú v dnešnej civilizácii vekovým periódam, keď si jedinec osvojuje tie alebo oné možnosti svojho organizmu, podľa toho, ako sa objavujú. Tak v správaní mládenca je viac inštinktívneho a nepodmienene-reflexného. Vyrastúc z mladosti, chlapec, napodobňujúc dospelého, si osvojuje hotové návyky, zakorenené v kultúre. Potom u neho začína prevládať vlastné pochopenie - názor a on háji svoje právo nebyť ako všetci a veliť situáciam a okoliu podľa svojej svojvôle. Nato sa ešte nejaký čas vyjasňuje, že spoliehanie sa výhradne na podriadenie si okolia je nedostatočné, nakoľko je nevyhnutné prebývať v súlade, harmónii s Neohraničenosťou a začína sa tvorivý rozvoj osobnosti v spoločnosti.
Taký je proces samorozvíjania genetického programu formovania človeka v spoločnosti, no v zvrátenej kultúre chorého spoločenstva môže byť prerušený v nejakom štádiu životnými okolnosťami, ktoré svojimi silami jedinec prekonať nedokázal. Následkom toho telesne dospelý môže ustrnúť pri stroji psychiky zvieraťa, zombie, démona, a tak sa nestať Človekom.
V kultúre zdravej spoločnosti tento proces samorozvíjania genetického programu formovania osobnosti musí sprevádzať podporujúci a predstihujúci proces opatery rozvoja mladších staršími, čo nutne vylúči možnosť zastavenia procesu vytvorenia osobnosti vonkajšími okolnosťami, na prekonanie ktorých vlastné sily jedinca nemusia stačiť.
Staroveké civilizácie, ako aj do našich dní preživší “divosi”, pokladali za nutné, aby proces formovania osobnosti, osvojivšej si návyky sebaovládania, sa ukončil k 13. roku veku. Len v takomto prípade, vstúpiac do veku pohlavného dozrievania, sa jedinec nestane otrokom svojho „chtíča“ (chtivosti, žiadostivosti), nakoľko inštinkty nad jeho správaním už nemajú moc. Primerane tomu, dosiahnuc vek iniciácie do dospelosti (13 - 15 rokov v rôznych kultúrach), dieťa muselo preukázať v skúškach zasvätenia, že sa sformovalo ako človek, v zmysle určenom v jemu rodnej kultúre. Tí, ktorí nevydržali tieto skúšky, sa buď vyháňali, alebo sa považovali naďalej za deti, nehľadiac na biologický vek ich tiel.
Jeden z problémov terajšej spoločnosti nie je v tom, že nie je definovaný pojem «človek», ktorý je potrebné potvrdiť v nejakých kvalifikačných skúškach po dosiahnutí veku dospievania; ale v tom, že nie sú definované osobitosti, ktoré jedinec majúc bez zjavných príznakov psychickej patológie (podľa súčasných medicínskych noriem), je stále nedočlovekom, zastaveným vo svojom vývoji, alebo odkloneným do nejakej slepej uličky.
Konkrétne v dôsledku tohto neopodstatneného paušálneho pridelenia občianskej rovnoprávnosti všetkým sú umožnené mnohé zločiny; vrátane služobné, z ktorých najmasovejšie je šikanovanie v ozbrojených silách, prikrývané a čiastočne podporované dôstojníckym zborom.
Pritom termín «sex-bomba» v mnohých historických situáciach je potrebné chápať doslovne: zbraň hromadného ničenia, ktorej ničiaci efekt môže pretrvávať stovky rokov do budúcna (takýmito príkladmi sex-bomby sú biblická Ester, Malka - matka kňaza Vladimíra - krstiteľa Rusi).
inštinkty druhu Človek “rozumný” sú zostrojené tak, aby zabezpečili maximálne tempo rastu počtu obyvateľstva. Pritom inštinkty ženy sú orientované na opateru dieťaťa v prvých mesiacoch a rokoch jeho života a na boj za “lepšie miesto pod slnkom”. Ale inštinkty muža sú orientované na potlačenie “zajačích” programov správania sa («: , ») a na starostlivosť o ženu s deťmi. To stavia žaľomdo psychologickej závislosti na žene[164] a je schopné premeniť ho na zbraň, prostredníctvom ktorej žena dosiahne “lepšie miesto pod slnkom”, konkurujúc si navzájom so sebe podobnými samicami. V kultúre spoločnosti, kde zvierací stroj psychiky prevažuje, je normálne a plne prípustné, že všetko to zvieraco-inštinktívne má svoje pokračovanie v kultúre a je vyjadrené v rôznych typoch kultúrnych náplastí: jednou z nich je móda, a predovšetkým, ženská móda, móda vysoká; ale taktiež veľkou časťou špecificky mužská nadávka (v Rusku - „мат“, na Slovensku – „jebať“)[165].