Rovnako tak „oddych“ vládnych funkcionárov a biznismenov od ich práce v sexe mimo rodinu je zjavným prejavom zvieracieho stroja psychiky alebo démonizmu.
Škandál v USA s Monikou Lewinskou[167] a prezidentom Clintonom ukázal, že v danej dobe (r. 1999) na čele štátnosti USA stojí hovoriaci, civilizáciou vydrezúrovaný „opičiak“. Počas oficiálneho vyšetrovania hlavná pozornosť americkej verejnosti sa zamerala na to, či Clinton klamal pod prísahou alebo nie, hoci v tejto epizóde hlavným poučným momentom je to, či spoločnosť prisúdi právo nositeľom zvieracieho alebo démonického stroja psychiky zastávať vysoké vládne funkcie, alebo bude považovať odhalenie tohto faktu za dostatočný dôvod na stratu dôvery a práva zastávať vysoké štátne funkcie pre takýto subjekt.
„Znepokojená verejnosť“ USA neodhalila existenciu otázky o rozdielnosti medzi typmi stroja psychiky, pred ktorou Amerika stála, ale mnohí dokonca považovali upútanie pozornosti Ameriky na sex Clintona za spolitizovaný akt, prinášajúci újmu politickej bezpečnosti USA, pretože z ich pohľadu sexuálne zábavky Clintona nemajú žiadny vzťah k výkonu jeho úradných povinností. Následkom takéhoto prístupu k neobjavenému problému o zostrojení psychiky, USA ostáva vrátiť sa k nej ešte raz v nejakej, možno, inej forme a presvedčiť sa, že to nie je malichernosť, nehodná pozornosti orgánov štátu a verejnosti.
V tom, odhalený postoj, stanovisko , je výhoda „pokrokovým“ .
Ale spoločnosť je tvorená jednotlivcami, ktorí sú nositeľmi rôznych typov stroja psychiky. Mnohí z nich kolíšu medzi typmi zostrojenia psychiky, striedavo prebývajúc viac či menej dlhý časový interval to v jednej, to v druhej „nálade“ (stroji psychiky). Nejaká časť degraduje (vrátane pod vplyvom závislosti na alkohole, tabaku, drogách, pohlavnej nestriedmosti a pohlavných zvráteností, v čom sa taktiež prejavuje štruktúra psychiky, analogická zvieraciemu stroju, len s tým rozdielom, že namiesto závislosti na inštinktoch vzniká podriadenosť drogám a zvrátenostiam), a nejaká časť sa nezvratne rozvíja smerom k človečiemu stroju psychiky. Tvoriac spoločnosť, oni všetci nejakým spôsobom na seba vzájomne pôsobia, a táto interakcia vytvára nielen hmotné - zjavné prejavy. K takémuto typu nehmotných prejavov patrí kolektívna psychika, vytvorená jednotlivcami v ich súhrnosti.
, vlastného vedomia a podvedomia jednotlivej osoby, samozrejmé človeku[168]. to s uvedomovaním , . Toti z má vo svojej psychike , časť.
Napriek tomu, každá množina ľudí (vrátane davu aj národa) nesie v sebe kolektívne nevedomie a riadi sa ním; v podstate nesie v sebe informačné moduly určitého zmyslu, rozložené svojimi rôznymi fragmentami v hierarchicky organizovanej psychike[169] každého jedinca z množiny rôznych ľudí[170]. Tieto moduly predurčujú proces samoriadenia kolektívu, nakoľko ľuďom v množine je vlastná jednota, po prvé – kultúry, a po druhé – charakteristikami nimi vyžarovaných biopolí. To znamená, že informačná výmena, ktorá je podstatou procesov riadenia a samoriadenia, má v spoločnosti minimálne dvojúrovňový charakter: prvá - úroveň biopoľa a druhá - prostredníctvom kultúry (druhy umenia, náboženstvá, mediálne prostriedky, veda a vzdelávanie).
Kolektívne podvedomie, v takomto ponímaní (ako objektívny informačný proces), podlieha cielenému skenovaniu a analýze, nakoľko útržky informačných modulov, tak alebo onak, nachádzajú svoje vyjadrenie v rôznorodých výtvoroch kultúry: od novinovo-toaletnej publicistiky, až po fundamentálne vedecké monografie, zrozumiteľné iba ich autorom a niekoľkým ich kolegom. Jeden človek alebo analytická skupina je schopná systematicky skenovať (po slovensky skúmať, prezerať) množstvo publikácií a vyhlásení rôznych ľudí k rôznym otázkam, vyberajúc z nich podľa tématických kľúčov fragmenty funkčne celostných - kompaktných informačných modulov, patriacich do kolektívneho podvedomia. Presne takto aj činnosť a nečinnosť jednotlivcov a kolektívov v určitých situáciach, nezviazané s týmto druhom zverejnenia ich názorov, predstavujú frázy «reči života», podľa ktorých takisto môže byť zistený význam toho, čo obsahuje ich kolektívne podvedomie.
Po analýze obsahu kolektívneho podvedomia (stavu a črtajúcich sa v ňom tendencií), je možné na neho vplývať v subjektívne zvolenom smere jeho zmeny, sledujúc určené ciele, či vložiť do neho informáciu, objektívne zodpovedajúcu, po prvé – cieľom, a po druhé - objektívnemu (ale nie subjektívne zistenému) informačno-algoritmickému stavu spoločnosti. Takýto zásah môže byť vykonaný napriek dlhodobým životným záujmom väčšiny; napriek tomu, ako väčšina vníma a vyjadruje svoje životné záujmy. Ale je to možné spraviť, ak ľudia nevedia, alehlavne aj nechcú, ochrániť svoje kolektívne správanie pred akože svojim kolektívnym podvedomím a agresívnym pôsobením naň nejakých, akoby ich ani nebolo, vonkajších.
štátnos to je čas , , keď bol .
Kolektívne podvedomie - svojho typu informa objektívnosti informácií v Stavbe sveta. Každá myšlienka, vo väčšine jej vyjadrení, má začiatok i koniec. Pred ňou môže vzísť[171] iná myšlienka, ktorú prvomenovaná objektívne bude rozvíjať, bude v nej pokračovať; no môže sa nájsť aj myšlienka, rozvíjajúca prvomenovanú. A každá z nich môže patriť rôznym ľuďom. A existuje nejaký „informačný magnetizmus“, o ktorého podstate v tejto práci hovoriť nebudeme, no pod vplyvom ktorého v informačnom domine kolektívneho nevedomia, rovnako ako v stolnom domine, existujú možné i nemožné zhody ukončení a začiatkov myšlienok. Rozdiel je len v tom, že prípadný súlad «ukončenie informačného modulu - jeho pokračovanie iným informačným modulom» je v informačnom domine nejednoznačný. No okrem toho, nejednoznačnosť pokračovaní v informačnom domine je vyvolaná aj tým, že v tomto spletenci myšlienok a ich útržkov je účastných mnoho ľudí naraz, vytesňujúc svojimi myšlienkami myšlienky druhých. Pritom, na rozdiel od stolného domina, kde počtom definovaná skupina hráčov splieta len jeden informačný reťazec, v kolektívnom nevedomí sa splieta - tká súčasne množstvo informačných výpočtov - algoritmov[172] jak z ukončených myšlienok, tak aj z kusých, nesúvislých, vytváraných rôznymi ľuďmi jak na úrovni celistvosti biopoľa (vedomej i nevedomej povahy), tak aj na úrovni prostriedkov kultúry.
(postupnosti, algoritmy) sa svojim koncom napoji , : «Mal kňaz a mal ho. . Jamku , psíka zak, krížik a napísal naň: M». nedobrého re