Všetko povedané v uvedenom úryvku z „Vody mŕtvej“ sa týka nosných frekvencií. Nosné frekvencie patria k pásmam s vyššími frekvenciami v porovnaní s taktovacími frekvenciami. V tejto práci bude reč o nízkofrekvenčných (dlhodobých) procesoch a procesoch s vyššími frekvenciami, avšak rozumie sa ich porovnanie podľa taktovacích frekvencií, riadiacich toky informácií, nesených nosnými frekvenciami. Každý takt (dĺžka periódy kmitania, zodpovedajúca taktovacej frekvencii) obsahuje v sebe množstvo periód kmitaní, zodpovedajúcich nosným frekvenciám.
V súlade s definíciou frekvencie ako f = 1/T, kde Т je čas, charakterizujúci proces, rýchlo plynúce neperiodické procesy patria k pásmam s vyššími frekvenciami, než dlhodobé neperiodické procesy. Najdlhšie trvajúce procesy majú najnižšie frekvencie.
Ak sa pozrieme na život, tak vysokofrekvenčné procesy sú vložené do nízkofrekvenčných[177] alebo prebiehajú na pozadí nízkofrekvenčných, majúc s nimi viac alebo menej rozvinuté väzby. V súvislosti s touto poznámkou v niektorých úlohách porovnávania možno dať dlhodobý vysokofrekvenčný proces do vzťahu s relatívne nízkofrekvenčným pásmom na princípe určenia frekvencie jeho plnej doby trvania, zahŕňajúcej viac ako jednu periódu (cyklus) vysokofrekvenčného procesu. Preto v ďalšom texte pod (relatívne) nízkofrekvenčným procesom je nutné rozumieť, buď proces s nízkou frekvenciou, určenou periódou cyklu, alebo proces, trvajúci tak dlho, že zahr viac ako jeden cyklus procesu s (relatívne) nižšou frekvenciou.
Predpokladajme, že nejaký jedinec podporuje svojou činnosťou nejaký proces a súčasne je nositeľom informácie, vlastnej nejakému procesu s vyššou frekvenciou. Pod vplyvom kolektívneho podvedomia sa za istých podmienok informácia, vlastná procesu s vyššou frekvenciou, aktivuje. Ak v jeho psychike proces s vyššou frekvenciou má väčšiu prioritu, než nízkofrekvenčný, tak jedinec vojde do procesu s vyššou frekvenciou, vyjdúc z podporovania procesu s pomerne nižšou frekvenciou.
To môže mať rôzne následky v závislosti od parametrov nízkofrekvenčného procesu:
· relatívne nízkofrekvenčný proces sa môže rozpadnúť, ak je jeho stav kritický vo vzťahu k činnosti konkrétne tohto jedinca a je ňou podmienený;
· proces môže pokračovať vo svojom plynutí, a jedinec po nejakom čase sa dokáže vrátiť k jeho podpore svojou činnosťou;
· proces môže pokračovať vo svojom plynutí, a jedinec za ním časom zaostane a za žiadnych okolností sa nedokáže k nemu vrátiť;
· proces môže zmeniť svoj priebeh, v dôsledku deformácie svojho predchádzajúceho plynutia v časovej perióde, nasledujúcej potom, keď jedinec uprednostnil (vedome alebo nevedome v súvislosti s následkami) podporu procesu s vyššou frekvenciou. Táto zmena môže byť v závislosti od charakteru procesu jak vratná, tak aj nezvratná.
Logika uprednostnenia procesov s relatívne vyššou frekvenciou môže mať bezpodmienečný charakter. Tento prípad má zároveň priamy vzťah k možnostiam nositeľov každého z typov stroja psychiky pôsobiť na riadenie celospoločenských vecí, t.j. vplývať na politiku štátu, antištátu (svetového zákulisia a ostatných mafióznych medzinárodných síl) a všetku spoločenskú (t.j. kolektívnu) iniciatívu.
· Inštinktívne a nepodmienene-reflexné programy správania sa, a takisto určitá časť podmieneno-reflexných programov správania sa v živote spoločnosti ako celku predstavujúskupinu informačných modulov s najvyššou frekvenciou. Zabezpečujú celkovo základné správanie sa jedinca v celom svete. Väčšina z týchto programov sa bezprostredne netýka iných jedincov. А drvivá väčšina z nich, ak sa aj bezprostredne týka ešte niekoho (ako napr. programy pohlavného správania sa), tak ide o jedincov, a nie množstvo ľudí, nie sociálne skupiny, nie národné spoločenstvá a nie ľudstvo celkovo, aj keď sprostredkovane sa to môže dotýkať mnohých.
· Тie programy správania sa, ktoré nie sú inštinktívnymi a reflexnými, a sú tradičnými normami kultúry celého spoločenstva alebo jeho podskupín, v porovnaní s programami správania sa prvej kategórie sa nachádzajú v pásme relatívne nižších frekvencií. A v svojich prejavoch správania sa mnohé z nich zachvacujú už nielen jedincov, ale množstvo jedincov.
· Vlastné chápanie – to je proces, ktorý – v závislosti od záujmov jedinca – môže spadať do pásma s ešte nižšou frekvenciou. Trvanie procesov v tomto pásme je ohraničené dobou života jedinca, ale adresátom procesov, vytváraných vlastným chápaním, môžu byť ľubovoľne veľké množiny objektov a subjektov, jak v súčasnosti, tak aj v budúcnosti (hoc by len v subjektom si predstavovanej budúcnosti, ktorá pri istých podmienkach sa môže stať realitou).
· Rovnako tak existujú procesy, ktorých trvanie zahŕňa život mnohých pokolení a ktorých účelné plynutie tak alebo onak je jak vedome, tak podvedome, podporované v postupnosti pokolení viac-menej širokými vrstvami spoločnosti.
Riadenie priebehu procesov však predpokladá vedome účelový postoj k podpore každého z nich svojou činnosťou. I keď neriadiaca účasť v nich môže byť podvedomá na základe automatizmov správania sa a vlastného nedostatočného chápania vo vzťahu k týmto procesom.
V štatistickom zmysle logika bezpodmienečného uprednostnenia procesov s vyššou frekvenciou k pomerne nízkofrekvenčným štatisticky odlišuje v správaní jeden od druhého nositeľov skôr definovaných typov sTroja psychiky. A takisto rozdeľuje a hierarchicky usporiadava fragmenty kolektívneho podvedomia,vytvárané v spoločnosti nositeľmi každého z typov sTroja psychiky.
Každé inštinktívne nutkanie vytrháva nositeľa zvieracieho stroja psychiky z relatívne nízkofrekvenčného procesu. Následkom toho, ak nízkofrekvenčný proces vyžaduje neprestajnú podporu svojej činnosti jedincom, tak jedinec buď vypadáva z daného procesu, alebo, ak je podmienený činnosťou práve tohto jedinca[178], tak proces sa rozvracia alebo mení svoj charakter.
Ak hovoríme o vplyve alkoholu, tabaku, narkotík na psychickú činnosť jedinca, tak oni narúšajú každý iný stroj psychiky a umelo znižujú psychiku jedinca až do zvieracieho usporiadania. To jest, ak by sme porovnávali typy stroja psychiky podľa motivácie uprednostnеnia a podľa príslušných frekvenčných charakteristík správania jedinca v relatívne nízkofrekvenčných procesoch. To sa ešte výraznejšie prejaví v prípade vzniku závislosti na nich.
Pritom v danom prípade sa pod činorodou podporou procesu chápe nielen zjavne viditeľná fyzická činnosť (napríklad kopanie kanálu), ale aj myšlienková a ostatná duchovná činnosť, pri ktorej sa musí príslušné nastavenie a sústredenie jedinca na nejaké problémy, úlohy (alebo ich vyriešenie) podporovať neprerušene (alebo v prirodzenom biorytmickom cykle sna / bdelosti, mesačných a ročných biorytmov) dlhodobo: dni, týždne, mesiace, roky, desaťročia celej za týmto účelom vedome vnímanej periódy života. Doba trvania v uvedenom zmysle nevyhnutnej neprestajnej podpory procesu je určená jeho charakterom.
Ak proces patrí do kategórie takých, ktoré vyžadujú dlhodobú funkčnosť sebaovládania, nedeformovanú umelým povzbudzovaním (stimulátormi) a zvrátením pre biologický druh „Homo sapiens“ prirodzeného nastavenia parametrov fyziológie tela a ducha (biopolí), tak ani jeden fajčiar alebo zriedkavo „sviatočne“ popíjajúci 1-2 poldeci, či pohár šampanského, a o to viac milovníci piva (dám si pivo každý deň) nie sú parametrami svojho tela a ducha-biopoľa v stave vstúpiť do riadenia takéhoto procesu. Predovšetkým je to v dôsledku vysokofrekvenčnosti kmitaní[179] parametrov biopoľa vo vzťahu k dĺžke trvania procesu, na ktorého riadenie jedinec ašpiruje. Okrem toho všetky narkotiká ničia štruktúry mozgu, v ktorých prebiehajú procesy spracovania informácií.