To znamená, že fajčiari, popíjači hoc aj zriedka tvrdých alkoholických nápojov, jedinci, pijúci miesto vody pivo a ostatné nízkoalkoholické nápoje každodenne a každý týždeň, ak pracujú v aparáte riadenia štátu a vo vedení súkromných podnikov rôzneho rozsahu, sú ako riadiči-manažéri objektívne škodní v o to väčšej miere, o čo dlhodobejšie procesy sa pokúšajú riadiť. A v každej oblasti činnosti existuje kritická doba trvania procesu, po prekročení ktorej sa dotyční riadiaci pracovníci stávajú rukojemníkmi nimi nekontrolovaných okolností. Ale v dôsledku toho, že oni sú riadiaci pracovníci, od výsledkov činnosti ktorých závisia životné podmienky a život mnohých druhých členov spoločnosti, tak oni všetci – tí „druhí“ - sa takisto stávajú rukojemníkmi okolností, ktorých riadenie manažéri buď nezvládli, alebo ich sami vyvolali. Všetko len kvôli fajčeniu, obľube piva a pravidelným posedeniam s pijatikou, deformujúcimi fyziológiu ich tiel a biopolí, dôsledkom čoho sa narušili, alebo boli prerušené nejaké procesy spracovania riadiaci významných informácií v ich psychike.
Sexuálne radovánky riadiacich pracovníkov s tými, ktorí nie sú rovnako zmýšľajúcimi z hľadiska profesionálnych záležitostí, rušivo vplývajú na priebeh nimi riadených dlhodobých procesov rovnako, ako fajčenie a pravidelná konzumácia alkoholu. Deje sa tak dôsledkom toho, že informácia, vlastná týmto procesom, preniká pri vzájomnom spájaní biopolí sexuálnych partnerov počas súlože do iných fragmentov kolektívneho podvedomia, ktoré sú podporované nie rovnako zmýšľajúcimi s riadiacimi pracovníkmi, ale neutrálmi (v zmysle aj našim, aj vašim) a ich protivníkmi. Pritom je prienik informácií do fragmentov kolektívneho podvedomia, cudzích alebo nepriateľských voči riadenému procesu, pre tieto fragmenty vstupným informačným tokom. Reagujúc na ne, riadiacemu procesu cudzie fragmenty kolektívneho podvedomia sú spôsobilé iniciovať alebo podporovať proces potlačenia alebo zničenia tohto riadeného procesu.
Rovnako tak prostitútka, obsluhujúca koho popadne z príslušných kruhov, je schopná cez svoje biopolia retranslácie - prenosu informácie, vlastnej procesu tam, kam treba. A v drvivej väčšine prípadov to nebude blahodárne. Okrem toho, aj sexuálny partner predáva riadiacemu pracovníkovi cez biopole informáciu, cudziu alebo nepriateľskú voči procesu, čo je taktiež schopné poškodiť spracovanie informácií v jeho psychike a narušiť priebeh ním spravovaného procesu, až do jeho úplného krachu. V súvislosti s tým, ak politickí protivníci alebo konkurenti v biznise majú sex so spoločným partnerom, tak pri skúmaní ich „bojových operácií“ na úrovni kolektívneho podvedomia „hrajú“ proti sebe s viac-menej „odkrytými kartami“. Aj keď to možno nevedia. V podstate prichádza v ich činnosti ku krátkemu prepojeniu, ktorého negatívny efekt - výška škody sa pre nich určuje stupňom narušenia ich informačno-algoritmickej izolácie jedného od druhého počas sexu so spoločným partnerom.
Kolektívne popíjanie – „chľastačka“, „slopanica“ - a takisto fajčenie sa málo čím odlišuje od podobných individuálnych činností. Vytvára totiž kolektívne podvedomie na princípe jednotného zvrátenia geneticky normálneho nastavenia fyziológie tela a biopolí všetkých zúčastnených. Rozdiel medzi kolektívnymi a individuálnymi je iba v tom, že v takýchto kolektívnych činnostiach sa vzájomne prepájajú komponenty biopolí „blízkeho pôsobenia“, a pri individuálnych iba komponenty biopolí „diaľkového pôsobenia“. Pritom, ak v kolektíve sú prítomní ľudia odlišných názorov, tok informácií cez biopolia tečie nevedno kam, podobne, ako pri sexuálnych radovánkach s nie rovnako zmýšľajúcimi partnermi. To jest, kolektívna pitka a kolektívne „pokurky“ sú schopné iba prehĺbiť tú škodu, ktorú do sféry riadenia vnášajú individuálne popíjanie a fajčenie.
Avšak v realite je to ešte krutejšie: Nositelia zvieracieho stroja psychiky, u ktorých v psychike pri formovaní línie správania sa inštinktívne pudy majú najväčší význam, a takisto tí, ktorí sú kultúrou umelo stiahnutí do zvieracieho stroja psychiky fajčením, popíjaním silno- a slaboalkoholických nápojov, narkotikami, sa nielen vytriasajú zo sféry riadenia relatívne nízkofrekvenčných procesov tokom životných situácií, ale dokonca sa ani nemôžu priblížiť k riadeniu niektorých procesov.
A posledný výrok je spravodlivý pre každý typ stroja psychiky, ktorému je vlastná logika bezpodmienečného uprednostňovania procesov s relatívne vyššou frekvenciou. Rozdiel medzi typmi stroja psychiky je podľa tohto parametra iba vo frekvenčných pásmach, v ktorých sa k riadeniu procesov nositelia každého z nich nemôžu ani priblížiť, a už vôbec nie ich riadiť.
Pri takomto názore, ktorý nie je možné vyvrátiť, leda by sme odmietli uznať všeobecné fyzikálne zákony zachovania a premeny matérie, energie a informácie, takmer celý riadiaci korpus v štátnej sfére a v sfére súkromného podnikania Ruska a Západu (až na zriedkavé výnimky) zneužíva svoj služobný stav, funkciu na pofajčievanie, popíjanie a sexuálne radovánky s kým príde.
Následky toho príde tak alebo onak „vyžrať“ zväčša tým, koho životné podmienky a občas i samotný život, závisia od kvality riadenia, zabezpečovaného dotyčnými riadičmi-manažérmi. Preto u väčšiny ne-riadičov na ohodnotenie činnosti riadičov-profesionálov v sfére súkromného podnikania a štátneho riadenia zostanú iba najhrubšie vulgárne nadávky a najkrutejšie „vinše“ ohľadom ich budúcnosti.
Kliatby a kruté „priania“ do budúcna sú taktiež objektívnou informáciou, ktorá sa ukladá do kolektívneho podvedomia. A ona cez materiálne nosiče informácie, vlastné ľudstvu (biopolia, fyzickí nositelia), stanúc sa adresnou, dostihne tých, na koho bola namierená a vykazuje objektívny vplyv v súlade so svojim zmyslom, čo sa aj odráža v štatistike.
Preto ak niekto, vstúpiac do riadiacej činnosti, náhle zistí, že u neho osobne alebo u jeho blízkych vznikli zdravotné problémy alebo ešte nejaké nepríjemnosti, nech sa zamyslí: kam a ako „kormidluje“, aké procesy svojou činnosťou podporuje, a aké procesy potláča. A nech si spomenie aj na detstvo: „I prišiel syn-trpaslík k otcovi a spýtal sa trpaslíka: A čo je to dobro? A čo zlo?“ Od postavenia práve týchto otázok sa začína vstup do riadenia.
Pokiaľ jedinec nezistí objektívne pravdivé, s konkrétnymi okolnosťami života spoločnostispojené (a nie jeho osobné) odpovede na tieto otázky, stav jeho a jeho blízkych sa bude zhoršovať až do ich úplného vykorenenia z bytia[180]. A platí to o to viac, ak v kultúre už našla svoje vyjadrenie alternatívna koncepcia riadenia spoločnosti, ktorá objektívne správnejšie odpovedá na otázky „Čo je to dobro a čo zlo?“, než tá, ktorú svojou činnosťou (a o to viac podvedome-automaticky v súlade s tradíciou) podporujú riadiči-manažéri, trpiaci nešťastia.
Následným, vo vzťahu k zvieraciemu stroju psychiky viacnízkofrekvenčným, podľa frekvenčných parametrov rušivým vplyvom, voči ktorým daný jedinec nemá síl sa brániť, je stroj psychiky biorobota-zombie. V ňom tradičnou kultúrou podmienené programy správania sa majú vyššiu významovú prioritou, než inštinktívne a reflexné programy podvedomia. Preto v tých dlhodobých procesoch, z ktorých nositelia zvieracieho stroja psychiky vypadávajú „volaním“ pudov a automatickým vykonávaním reflexných reakcií, alebo do ktorých nositelia zvieracieho stroja psychiky ani vojsť nemôžu, nositelia stroja psychiky biorobot-zombie, naprogramovaní kultúrou, sa udržia jednoducho preto, že v istých situáciách ich psychika zamieta tie línie správania sa, s ktorými súhlasí zvierací stroj psychiky alebo usporiadanie psychiky zvedené - stiahnuté do zvieraťa fajčením, alkoholom, silnejšími drogami a psychotropnými prostriedkami.
Najmasovejšie zo psychotropných prostriedkov sú priamo domov televíziou a internetom pútavo dodávané hrôzy, kvôli ktorým, ochabnuto alebo chtivo ich vnímajúc vo voľnom čase, subjekty zabúdajú na to, že im Zhora bolo dané Ľuďmi byť, a vypadávajú z riadenia nízkofrekvenčných procesov, stávajúc sa obeťami tých, ktorí zneužívajú moc, a to vrátane nad ich psychikou.
Predsa však existujú situácie, v ktorých sú tradičné riadiace riešenia neefektívne. V takých situáciách nositelia stroja psychiky zombie vypadávajú pri spracovávaní informácií z procesov s relatívne nižšou frekvenciou, lebo v ich psychike vládne bezpodmienečné uprednostňovanie tradície pred riešením, zavrhujúcim tradíciu, alebo pred proste novým riešením. To paralyzuje ich schopnosť myslieť a vypracovať netradičné riešenie, na základe ktorého by mohli podporovať plynutie zvoleného procesu v budúcnosti, keď tradičné riešenia vedú proces do krachu.