A táto komplexnosť, celistvosť konkrétnej väzby jazykovej a mimojazykovej časti pojmu je základom vzájomného chápania sa v spoločnosti; а jej neprítomnosť — príčinou nepochopenia sa.
V súlade s tým chápanie čohokoľvek subjektom je nemožné, ak:
· si neosvojil potrebné jazykové prostriedky;
· v jeho psychike chýbajú obrazy, ktoré subjekt potrebuje na modelovanie príslušných životných javov;
· nepodarí sa ustanoviť konkrétnosť vzájomnej väzby medzi jazykovou a nejazykovou (obraznou) časťou pojmu, skupiny pojmov alebo ich postupnosti.
Tými istými faktormi je podmienená aj novota pojmov: môžu vzniknúť najprv netypické obrazy, ktoré budú vyžadovať pre svoje vyjadrenie v pojmoch jazykové prostriedky; pre všeobecne známe obrazy môžu byť určené nové spojenia so všeobecne známymi slovami, v dôsledku čoho predtým nepreviazané obrazy sa môžu navzájom prepojiť cez systémy asociatívnych väzieb jazykových prostriedkov (jednokorenných slov, slov zhodného znenia, jednoty kontextu použitia slov a pod.); a toto môže zmeniť chápanie sveta.
Chápanie Života ako takého, t.j. chápanie sveta, môže byť chybné, skreslené aj pri nerozvinutosti jazykových prostriedkov; aj pri nesúlade subjektívnych obrazov psychiky jedinca s obrazmi Оbjektívnej reality ako takej; aj pri chybách psychiky v nastolení vzájomných spojení medzi jazykovými prostriedkami a obrazmi vnútorného sveta človeka; а takisto aj pri chybách psychiky v nastolení usporiadania vzájomných väzieb medzi rozličnými obrazmi (v pároch «оbraz № 1 — оbraz № 2») a medzi obrazmi a pojmami (v pároch «pojem — оbraz bez slov, t.j. mimo pojmu)[152].
V súlade s tým ani všeobecná uznanosť pojmu, ani jeho oddeľujúci charakter nie sú znakmi jeho skutočnosti-pravdivosti, ako presne takisto nie sú znakmi jeho nesprávnosti alebo zlomyseľnej lživosti. Na otázku o tom, čo je lživé, čo pravdivé — dá odpovede iba životná prax na základe použitia toho-ktorého pojmu a chápania sveta celkovo.
Ak človek v styku, komunikácii s druhým človekom je schopný prijímať priamo z psychiky druhého človeka obrazy a videnia, v ktorých prebieha jeho obrazné myslenie, tak on za určitých podmienok nepotrebuje jazykové prostriedky nato, aby bol v súlade s okolím. Ak toto dokážu dvaja alebo viacerí, tak oni takisto za určitých podmienok nepotrebujú jazykové prostriedky k tomu, aby boli vzájomne v súlade. Podmienkou k tomu je jednota ich morálnych merítok (štandartov), určujúcich algoritmiku psychickej činnosti človeka[153] (aj vrátane vstup do tých-ktorých egregorov), a ako následok — vzájomne sa doplňujúce systémy vzťahov každého z nich k toku udalostí života a videní obrazného myslenia druhého, k im spoločnému Svetu, k misii každého z nich v tomto Svete[154] (hoci lad s Bohom a Svetom nimi môže byť aj nepodporovaný a oni môžu konať v medziach Božieho dopustenia).
Potreba jazykových prostriedkov pre výmenu informácií medzi ľuďmi vzniká nielen kvôli nemožnosti pre väčšinu priamo čítať v psychike iných ľudí videnie ich obrazného myslenia, ako následok rozdielnosti ich morálnych merítok (štandartov), určujúcich algo-rytmiku celkovej psychickej činnosti. Totižto jednota morálnych (merítok) štandartov, predovšetkým, оtvára viac-menej široké možnosti pre priame čítanie videní obrazného myslenia druhého človeka (inými slovami, žiadna prevaha energetickej sily biopolí, žiadne zručnosti extrasenzoriky neumožňujú čítať informáciu z psychiky druhého človeka, ak je v nej chránená jeho objektívno spravodlivou (pravednou) mravnosťou; tо čо bude „prečítané“, bude skreslené nepravednými morálnymi merítkami samotného «psycholologického hackera»).
No pojmy i v psychike jedinca sú si nie navzájom ekvivalentné (v štruktúrno algoritmickom zmysle). Je to podmienené tým, že v obrazných predstavách jedinca o Objektívnej realite i rôzne obrazy nie sú ekvivalentné (v štruktúrno algoritmickom zmysle). Existuje neveľká skupina obrazov, ktoré sú počiatkom-východiskom vytvorenia všemožných postupností obrazov, videní, v ktorých človek zobrazuje tok udalostí v Objektívnej realite a v ktorých modeluje ich možný rozvoj a svoju účasť v nich. A, ako už bolo skôr povedané, je možné vyčleniť typ videnia sveta, v ktorom takým «počiatkom-východiskom koordinátov» je obraz seba samého. To je «Ja-centrické» videnie sveta a jemu zodpovedá «Ja-centrické» chápanie sveta.
Ich hlavný a neodstraniteľný nedostatok je v tom, že Ja-centrické videnie sveta a chápanie sveta (svetonázor) sú podmienené meniacimi sa situáciami, do ktorých sa «Ja-centrum» dostáva, následkom čoho videnie a chápanie sveta subjektom sú nestabilné (neudržateľné) a vo výsledku je Život pre neho nepoznateľný a nepredpovedateľný. Toto videnie a chápanie sveta (svetonázor) nemá оbjektívny «počiatok-východisko koordinátov», kvôli čomu v ňom všetko nevyhnutne stráca konkrétnosť, zadanú v určitom momente «Ja-centrom». Následkom toho videnie sveta je mätúci kaleidoskop[155] a jemu na úrovni jazykových prostriedkov aj zodpovedá také isté kaleidoskopické svetaNЕchápanie.
Ako už bolo povedané, alternatívou k tomuto pre život nebezpečnému kaleidoskopu je videnie sveta a chápanie sveta na osnove iných medzne zovšeobecňujúcich kategórií (а takisto prvotných rozlíšení v kategórii Stavba Sveta) — procesu-trojjedinstva matérie-informácie-miery. Pretože Boh je nadmiernou reálnosťou, tak pri zostrojení postupnosti obrazov v tomto videní sveta je nemenným počiatkom-východiskom obraz Boží v duši človeka. Zvolením si Аbsolútneho počiatku-východiska, zobrazeného do duše človeka ako nemenného «počiatku-východiska koordinátov» pri zostrojení videnia a chápania sveta (svetonázoru)* je zabezpečená udržateľnosť-stabilita psychiky a včasné odstránenie chýb psychickej činnosti jedincov a nimi tvorených kolektívov. Kaleidoskop sa mení na udržateľný Bohopočiatočný (Bohocentrický) mozaikový obraz Objektívnej reality, ktorej detailnosť rôznych fragmentov rozvíja každý človek podľa svojho uváženia, vychádzajúc zo svojich záujmov v súčinnosti so životnými podmienkami. S plynutím času tento svetonázor, súc Bohopočiatočným, človeka zaväzuje[156] vstúpiť do súladu s Bohom.
V chápaní sveta na základe trojjedinstva medzne zovšeobecňujúcich kategórií matéria-informácia-miera všetky jazykové prostriedky zodpovedajú miere (skrze «jať»: ѣ), t.j. — systému kódovania informácie, obrazov Objektívnej reality a obrazov vnútorného sveta subjektov[157]. V súlade s úlohou štandartov-merítok v algoritmike — byť prostriedkom riadenia informačných tokov v procesoch premeny informácie v algoritmoch — vo vnútrospoločenských vzťahoch ľudí sú jazykové prostriedky predovšetkým prostriedkami formovania morálnych merítok, spoločných pre viac alebo menej široký okruh osôb, na základe ktorých môžu vstúpiť do životného súladu a podporovať ho. Všetky ostatné funkcie jazykových prostriedkov v živote spoločnosti majú menší význam, než tento.
V súlade s tým, každá kultúrna jednota je charakterizovaná jednotou jazykových prostriedkov, jednotou obrazov a videní, jednotou stanovenia rôznymi jedincami vzájomných väzieb medzi jazykovými a obraznými zložkami chápania sveta. V procese rastu-dospievania si človek osvojuje túto trojakú jednotu jazykových prostriedkov, obrazov a videní, väzieb medzi nimi v tom tvare, v akom sa ona vyskladala v kultúre spoločnosti k momentu jeho narodenia sa do tohto sveta; а v určitej etape svojho osobného rozvoja mnohí začínajú túto trojakú jednotu meniť.