· Človečie usporiadanie psychiky je charakterizované tým, že jeho každý nositeľ si uvedomuje misiu človeka — byť námestníkom Božím na Zemi. Primerane tejto okolnosti sa na základe človečieho typu usporiadania najplnšie rozvíja tvorivý potenciál človeka, pretože on ozmyslene vytvára svoje osobné vzájomné vzťahy s Bohom podľa Života a silou vôle úprimne napomáha uskutočneniu Božieho Zámeru tak, ako to vníma a chápe. Spätné väzby (v zmysle poukázania človeku na jeho chyby) sa uzatvárajú Zhora tým, že človek sa dostáva do rôznych situácií a podmienok, zodpovedajúcich zmyslu jeho modlitieb, zámerov a nim dopúšťaných sa chýb, ktoré môže človek zavčasu napraviť, t.j. dovtedy, pokiaľ jeho rôzne chyby privedú do útrap jeho samotného i okolie. Inými slovami, Boh hovorí s ľuďmi jazykom životných okolností.
è Pre človečí typ usporiadania psychiky je normálna neformálna, nedogmatická a nerituálna viera/dôverovanie Bohu podľa Života a konanie v riečisku Božieho Zámeru z vlastnej dobrej vôle, t.j. pre človeka je normálne jazyčníctvo v Jednoboží[189].
Odlišnosť typov usporiadania psychiky a odlišný prejav každého z nich v živote spoločnosti je objektívny biologický a spoločensko-historický fakt. Je to fakt objektívny v tom zmysle, že nie je závislý ani od názoru a vôle členov VP SSSR, ani od prečítania jeho textov kýmkoľvek.
Ak priznávate predstaviteľom biologického druhu «Človek rozumný» prítomnosť inštinktov, pamäte, intelektu, intuície[190], osobnej vôle, tak sa otázke o spôsoboch vypracovania človekom jeho línie správania a jej realizácie vo všetkých životných situáciach nevyhnete. А pri rozobratí tejto otázky nevyhnutne vyvstane otázka aj o uprednostnení v konkrétnych životných situáciach tej alebo onej informácie a algoritmiky, vyvierajúcich[191] z uvedených svojim charakterom nerovnorodých zložiek psychiky (inštinktov, pamäte, rozumu, «intuície») v tých prípadoch, keď rôzne komponenty psychiky predkladajú svojim charakterom sa vzájomne vylučujúcu informáciu a algoritmiku. Pri skúmaní variantov odpovede na otázku o uprednostnení – preferencii informácie a algoritmiky, predkladaných uvedenými nerovnorodými komponentami psychiky, pojmy o rozličných typoch usporiadania psychiky netreba obchádzať nezávisle na tom, ako sú odhalené odlišnosti v organizácii psychiky pomenované.
No dôjduc k predstave, poňatiu o typoch usporiadania psychiky, sa nevyhnutne dostaneme k otázkam:
· Pri akom type vlastného usporiadania psychiky je lepšie ďalej žiť?
· Aký typ usporiadania psychiky odráža dôstojnosť Človeka, a preto musí byť garantovane reprodukovaný kultúrou spoločnosti v nástupnosti pokolení?
A aj keď pri dvoch posledných otázkach možno mávnuť rukou[192], no či to treba robiť: či sa to «oplatí»? — Podľa nášho názoru, sa to skutočne «oplatí», a preto je lepšie pokračovať v v rozoberaní otázky o podmienenosti variantov globalizácie typmi usporiadania psychiky.
Typ usporiadania psychiky je podmienený výchovou v detstve a ďalšou sebavýchovou osoby. Т.j. nedosiahnutie osobou do začiatku mladosti človečieho typu usporiadania psychiky je výsledkom skazenosti kultúry spoločnosti a nepravednej[193] výchovy zo strany rodičov. Nie je výsledkom geneticky podmienenej nedokonalosti jedných a biologickej prevahy iných nad nimi – z takýchto názorov vyplývajú teórie rôzneho rasizmu a nacizmu.
Preto, stanúc sa dospelým a uvedomiac si tento fakt, človek je schopný vedome silou vôle prejsť od ľubovoľného typu usporiadania psychiky k človečiemu typu ako k osnove pre ďalší osobný a spoločenský rozvoj. Človek je schopný stabilne zotrvávať pri človečom type usporiadania psychiky vo všetkých životných situáciách — práve v stelesnení tejto schopnosti v živote sa prejavuje dôstojnosť Človeka.
A v súlade so skôr o psychike človeka povedanom:
Normálne algo-rytmika psychiky osoby, spájajúc jej vedomú a podvedomé úrovne, nevyhnutne v sebe zahŕňa:
· dôveru Bohu, prejavenú vo východzom mravnom merítku človeka: «Všedržiteľ sa nemýli vo svojich činoch, je všemohúci a milosť Jeho je bezhraničná. A uvedomenie si tohto musí vyvolať —radostnú vnútornú vyrovnanosť a prianie byť láskavý a užitočný Svetu, rodiace otvorenosť duše Životu — dobrú náladu, určujúcu charakter a výsledky celej psychickej činnosti»,— a toto zabezpečuje so Životom ladiacu jednotu emocionálneho a zmyslového usporiadania duše VŠETKÝCH ĽUDÍ ВЕZ VÝNIMKY;
· človečie usporiadanie psychiky;
· udržateľnosť postupnosti v posune informácie «Rozlíšenie od Boha Þvnímanie samotného človeka Þintelekt»;
· оporu o mozaikové Bohopočiatočné videnie sveta trojjedinstva mаtérie-informácie-mѣry a vyjadrujúce jeho chápanie sveta.
Iba na tomto základe je možné Životom cieľavedomé odhalenie rôznorodých chýb (jak svojich vlastných, tak aj okolia) v chápaní sveta, vo videní sveta, v algo-rytmike psychiky, a hlavne — chýb morálky, ako príčiny všetkého ostatných chýb.
Avšak z nejednoznačnosti subjektívneho vzťahu ľudí k osobne každému z nich Bohom dávaným dôkazom Svojej existencie vyplýva nepriznanie faktu Božej existencie mnohými ľuďmi. Z pohľadu adeistov to, čo je vyššie pomenované človečím typom usporiadania psychiky, je životu nezodpovedajúca ilúzia Bohu veriacich. Z ich pohľadu človečí typ usporiadania psychiky, objektívne prejavujúci starostlivosť o iných ľudí, prírodu krajiny, Zem, celkovú Stavbu Sveta, existuje, no Boh k nemu žiadny vzťah nemá jednoducho kvôli tomu, že «Boha niet».
No v našom chápaní sveta Boh je a On je Tvorcom a Všedržiteľom, a démonický typ usporiadania psychiky skutočne zahŕňa aj modifikáciu, nositeľom ktorej je vlastný práve starostlivý vzťah k iným ľuďom, k prírode krajiny, v ktorej oni žijú, k Zemi i celkovej Stavbe Sveta – Ves-míru. A hoci takýto dobre mienený démonizmus existuje a vo svojich prejavoch je v mnohom analogický prejavom ľudskosti, aj tak démonizmus je démonizmus: pо prvé – je odsúdený k chybám v dôsledku ohraničnosti jemu dostupných objemov informácií a nepodriadenosti Rozlíšenia nikomu okrem Boha; а pо druhé – kvôli adeizmu je démonizmus nevnímavý k poukázaniam na chyby, dávaných Zhora jak bezprostredne do vnútorného sveta démonickej osoby, tak aj sprostredkovane — prostredníctvom iných subjektov a udalostí Života. Zvláštnosť človečieho typu usporiadania psychiky je v tom, že vo svojom základe má dôveru k Bohu ohľadom Života a, v súlade s tým, život človeka je ozmysleným dialógom s Bohom v životných záležitostiach. V tom sú predpoklady na to, aby vedome nepodnikal chybné činnosti; а v prípade urobenia chýb — nebol nevnímavým k rôznym upozorneniam na ne a na možnosti odstránenia samotných chýb i nimi vyvolaných následkov.
V závislosti od štatistiky rozdelenia ľudí podľa typov usporiadania psychiky každá kultúrne svojrázna spoločnosť vytvára svoju sociálnu organizáciu a mení svoju kultúru, zúčastňujúc sa určitým spôsobom na globalizácii. Pritom všetky varianty globalizácie podľa ich konečných — vzájomne sa vylučujúcich — cieľov môžu byť zaradené do jednej z dvoch tried: