Niekto sa môže spýtať, že akú škodu priniesla táto zámena? No škodu priniesla: v 20. storočí v architektúre mestských bytov toaleta začala susediť s kuchyňou, s jedálňou, čo nezodpovedá ruským národným predstavám o hygiene obydlia vo všetkých jeho aspektoch.[244] Reálny fakt: v päťdesiatyh rokoch 20. storočia starena, preživšia celý svoj život na dedine, nemohla uveriť svojej vnučke, keď jej opisovala rozmiestnenie miestností vo svojom mestskom byte: ako tento záchod môže byť vedľa kuchyne, kde musí všetko byť čisté, kde sa schádza rodina a kde skoro celý čas niekto niečo robí ohľadom gazdovstva? Ako používať takéto miesto „osamotenia“[245], keď vedľa sú ľudia? a ako možno špiniť zvukmi a smradom, z neho vychádzajúcimi, všetko to, čo sa robí v rodinnej čistote kuchyne?
То, v čom dedinská nevzdelaná starena mala pravdu, a pravdu nemali veľmi vzdelaní architekti a politici, uskutočnivší takúto politiku bytovej výstavby, sa prejavilo v projektoch obydlí oveľa neskorších, než «chruščovky»: toalety prestali susediť s kuchyňami a jedálňami, vytvoriac architektonicky jeden blok s komorami alebo susediac so spálňami, ktoré sú zvyčajne prázdne, keď je rodina spolu alebo má hostí. O to viac je to správne vo vzťahu k projektom «elitného» bývania. No tomu, že v domoch počas desaťročí sa záchod nachádzal neprijateľne blízko kuchyne a jedálne, napomohla zámena pôvodného ruského, jednoznačne chápaného termínu záchodnejednoznačne chápanou «toaletou»: veď toaletný stolík je vec, ktorá má byť čistá a môže stáť aj v spálni aj v kúpeľni.
Тí, ktorí si myslia, že príklad so zámenou termínu «záchod» je «pritiahnuté za vlasy» sekírovanie, v podstate nič nehovoriace, nech si pre úplnosť pocitov vo svojej «toalete» zariadia spálňu, a záchodovú misu odkryto namontujú do kuchyne alebo jedálne.
Niekomu sa uvedený príklad môže zdať málovýznamným, nakoľko umiestnenie hygienického bloku v byte z pohľadu mnohých, snívajúcich desaťročia o svojom byte alebo dome, je malichernosť, s ktorou je možné sa zmieriť. Avšak toto nie je malichernosť: tí, ktorí takto rozmýšľajú, sú proste nevnímaví a krátkozrakí…
No sú aj zjavné nie «malichernosti». Najväčšia z nich spočíva v tom, že v historickej minulosti práve tejto vrstve ruskej spoločnosti vďačíme za bezduchý (nekritický)* import marxizmu, čo prinieslo so sebou katastrofu kultúry a štátnosti v roku 1917 namiesto ich pretvorenia.
Prívrženci tohto štandartu „čistoty“ jazyka v rôznych obdobiach naťahali do ruského jazyka mnoho všelijakých slov, no nie všetky sa ujali. Таkto sa «аutomobil» ujal a nebol zamenený slovom «samochod» (aj keď v podstate je to doslovný preklad)*; а «aeroplán», aj keď prenikol do kultúry, tak následne bol vytlačený z používania ruským slovom «самолёт – samolet, lietadlo»; avšak «мокроступы - mokrostupy» nedokázali vytlačiť z používania slovo «галоши - galoše», ktoré odišlo do minulosti jazyka v dôsledku toho, že samotná vec, získavšia pomenovanie «galoše», sa stratila z používania.
Táto vrstva «ruskojazyčných» je аktívna aj v súčasnosti: nimi zanesený rečový zvrat «vytvoriť imidž» v podstate označuje «vytvoriť falošný dojem», a preto jeho používanie takisto neprináša nič dobré. О škodlivosti zavlečenia do nášho jazyka slova «tolerantnosť» bolo povedané už skôr v poznámke. No vo svojej väčšine, podobní sprosťákom a primitívom, si oni neuvedomujú to, že ťahajú do rodného jazyka veľa odpadu — slov a rečových zvratov, vyskladavších sa v iných jazykoch a majúcich v nich konkrétny význam, no v Ruskom jazyku na vyjadrenie zmyslu[246] ničotný.
Proti nim vystupujú «horlitelia čistoty pôvodného ruského jazyka». Z ich uhla pohľadu nie sú prípustné žiadne prevzatia z cudzích jazykov. Časť z nich zaujíma toto stanovisko iba k súčasnosti a budúcnosti. Zase iní sa domnievajú, že prevzatia sú neprípustné nielen v súčasnosti a budúcnosti, ale jazyk musí byť očistený aj od prevzatí z druhých jazykov, uskutočnených v minulosti, ktoré sa v ňom k dnešnému dňu udomácnili.
Podľa nášho názoru absolútni odporcovia prevzatí nechápu, prečo mnohé prevzatia z druhých jazykov, uskutočnené v minulosti, v Ruskom jazyku v jeho historickom vývoji sa ujali a zrusovateli; rovnako tak oni nechápu ani to, prečo zďaleka nie všetky prevzatia, uskutočňované dnes a ktoré budú uskutočnené v budúcnosti, nie sú v jazyku odpadom, a najmä prečo neničia náš jazyk, ale ho obohacujú, rozširujúc jeho vyjadrovacie možnosti.
No najhoršie to je so stúpencami „očisty“ jazyka od prevzatí, uskutočnených v minulosti.
· Po prvé - okamžite vyvstanú neurčitosti - otázky:
> do akého historického obdobia existoval jazyk v pôvodnej čistej podobe?
> aká to bola podoba?
> čo bolo vyjadriteľné v tom starobylom štandarte čistoty jazyka, a čo bolo nevyjadriteľné?
· Po druhé – ak predsa len začneme zavádzať do života politiku „očistenia“ jazyka od prevzatí, tak naša kultúra sa okamžite zbaví skoro celej terminológie vedy[247]. Теrminológia vedy je spoločným majetkom celej globálnej civilizácie. Оna sa vypracovávala vekmi v historickej minulosti rôznymi národmi, používavšími rôzne jazyky: celoeurópsku latinčinu stredoveku a obdobia renesancie, gréčtinu, arabštinu; mnоhé termíny prišli z jazykov zakladateľov rôznych vedeckých disciplín buď v podobe prevzatia termínov v jazyku originálu, alebo v podobe, keď sa konštrukcia termínu vytvárala zo slov vlastného jazyka, opakujúc gramatické konštrukcie jazyka originálu.
· Okrem toho, bude potrebné odmietnuť mnohé nami v bežnom živote používané slová, а takisto slová, už dávno považované za ruské, no niekedy v minulosti prišedšie do ruského jazyka z turkických, ugrofínskych jazykov, a takisto z jazykov iných národov, ktoré sa začlenili do ruského národa spolu so svojou kultúrou, vrátane jazykových prostriedkov.
Vo výsledku vznikne situácia «niet slov», z ktorej vyjsť cestou svojej vlastnej slovotvorby na osnove koreňového systému ruského jazyka «horlitelia za jeho čistotu» sotva zmôžu, predovšetkým[248] preto, lebo nositeľom jazyka je celá spoločnosť.
А spoločnosť vôbec necíti životnú potrebu sa vzdať slov, na ktoré si ľudia zvykli: plyn, benzín, diesel, špiritus, alkohol, metro, elektrina, trolejbus, аutomobil, mašina, traktor, kompjuter, televízor, rádio, magnetofón, telefón a množstvo iných. То jеst, ak od všeobecných, — významovo nekonkrétnych — deklarácií o podpore čistoty jazyka a jeho očiste od prevzatí sa prejde k činu — selekcii slov vo výkladovom slovníku podľa formálne-lexikálnych a historických znakov ich pôvodu — tak sa stane očividným, že:
Otázka o čistote jazyka nemôže byť redukovaná len na súbor slov a gramatiku: preskúmaniu, pochopeniu a premysleniu-prehodnoteniu otázok videnia a chápania sveta na základe tohto jazyka v jeho historickom rozvoji sa vyhnúť nedá.
A v krízových obdobiach života spoločnosti preskúmanie tejto problematiky a vypracovanie nového štandartu čistoty jazyka — to je jeden z prostriedkov prekonania krízy, pretože všetky krízy v živote spoločnosti sú prejavom defektnosti morálky, videnia a chápania sveta (svetonázoru)*, ktoré boli charakteristické pre spoločnosť v predkrízovom období dejín.
No počas kríz mnohí ľudia riešia svoje osobné a spoločenské morálno-psychologické neistoty v nesprávnom emocionálne zmyslovom nastavení ich psychiky, t.j. sú demoralizovaní, predovšetkým nechápaním toho, čo prebieha a možností ďalšieho priebehu udalostí. Následkom toho vždy vyjde najavo, že jazyková kultúra mnohých a mnohých nie je zrovna najlepšia.