Medzi tými, ktorí si osvojili KSB ako poznanie v jej rôznych praktických aspektoch, posúdenie tej ktorej problematiky v rámci KSB má stručnejší, kratší charakter, než je to v prácach a v pracovných materiáloch VP SSSR, pretože v tomto prostredí sa dosahuje dostatočne jednotné (jednotno-obrazné)* sa to «samo sebou» rozumie na osnove tých pojmov, ktoré nie sú vlastné ostatnej spoločnosti. No chápanie takého posúdenia nie je možné v kruhu tých, pre ktorých používané frázy neobsahujú «samo sebou» sa rozumejúce pojmy. Avšak systém oddeľujúcich a odcudzujúcich obrazných predstáv a pojmov, na základe ktorých funguje VP SSSR, nie je jeho vnútorným „ezoterizmom“, aj keď ho niektorí vnímajú ako skutočný «ezoterizmus», v ktorého základe ako keby ležalo osobné démonické sebapovyšovanie sa členov VP SSSR nad okolím, rodiace aj nejaký systém prešibane utajovaných zasvätení[274].
Nemožnosť u zvyšku spoločnosti «samo sebou» porozumenia оddeľujúcich alebo odcudzujúcich pojmov, odkrývajúcich spoločnosti nové horizonty rozvoja, vyžaduje od spoločnosti ako celku dve neprešibané veci:
· od nositeľov oddeľujúcich pojmov, vyjadrujúcich KSB, — vytvoriť popis v ohláseniach (t.j. verejne ho deklarovať)*, vychádzajúci z pojmov, «samo sebou» sa rozumejúcich dostatočne jednotne (jednotno-obrazne) dostatočne širokým okruhom osôb. A tento opis, začavší sa od «samo sebou» sa rozumejúceho dostatočne jednotne v spoločnosti, musí priviesť čitateľa k dostatočne jednotnému (jednotne obraznému) chápaniu (primeranému (t.j. súobraznému)* Оbjektívnej realite, t.j. Životu), zatiaľ oddeľujúcich a odcudzujúcich pojmov, vyjadrujúcich KSB;
· оd zainteresovanej časti zbytku obyvateľstva — prečítať vnímavo popis v ohláseniach, následkom čoho u čitateľa musia vzniknúť subjektívno-obrazné predstavy, zabezpečujúce neskôr vzájomné chápanie na osnove sa to «samo sebou» rozumie s nositeľmi zatiaľ oddeľujúcich pojmov KSB. Tieto subjektívno-obrazné predstavy musia byť zodpovedajúce Objektívnej realite a zrozumiteľné na základe zmenivšieho sa sa to «samo sebou» rozumie čitateľa. V tomto procese oddeľujúce a odcudzujúce pojmy sa nevyhnutne stávajú «samo sebou» sa rozumejúce pre stále početnejšie množstvo ľudí, a zdanlivo očividný „ezoterizmus“ VP SSSR sa stáva sa to «samo sebou» rozumie pre každého nie lenivého vnímavo prečítať a podumať nad prečítaným, porovnávajúc to so Životom.
Vo vzťahu ku Koncepcii spoločenskej bezpečnosti v Božej dŕžave - v jej vyjadrení v prácach a materiáloch VP SSSR:
· je na prvom mieste — voči ľuďom mravne-etický dlh členov vlastného prediktora a ich povinnosť voči Bohu;
· je na druhom mieste — оtvorená možnosť pre všetkých ostatných, ktorú aj tak využijú iba tí, ktorí sa rozhodnú dať si prácu s vnímavým prečítaním materiálov VP SSSR.
Tí, ktorí nechcú vnímavo čítať materiály VP SSSR a dávať ich do vzťahu so Životom, môžu pokračovať v živote tak, ako žili do stretnutia s nimi, a môžu premýšľať o Živote samostatne mimo materiálov VP SSSR a vyjadrovať v spoločnosti alebo skrývať pred ľuďmi svoje chápanie sveta tak, ako to uznajú za správne: je to ich vec.
Či je možné vyjadriť Koncepciu spoločenskej bezpečnosti ako takú v jej Bohom predurčenej podobe nejako inak — kratšie a zrozumiteľnejšie, než to robí VP SSSR v jeho terajšom zložení?
— Podľa nášho názoru, množstvo rokov, ktoré prešli od prvej publikácie v „Mladej garde“ článku „Konceptuálna moc: mýtus alebo realita?“[275], je doba úplne postačujúca na to, aby to bolo spravené, ak to bolo skutočne možné.
Inými slovami, to znamená minimálne jedno z dvoch:
· buď materiály VP SSSR spĺňajú potreby spoločenského rozvoja v súčasnosti;
· alebo niekto, — kto by mohol vyjadriť Koncepciu spoločenskej bezpečnosti zrozumiteľnejšie, tak, aby spoločnosť bola k nej vnímavejšia, — sa ulieva z vyplnenia svojho dlhu voči ľuďom a vyhýba sa svojej povinnosti voči Bohu.
Тretia možnosť: Koncepcia spoločenskej bezpečnosti v jej výklade VP SSSR je skutočne chybná, je to prejav a výsledok posadnutosti a démonickej pýchy a sebapovyšovania sa jeho členov nad inými ľuďmi.
No aj takáto odpoveď nezbavuje každého, k takémuto názoru prišedšieho, dlhu voči ľuďom a povinnosti voči Bohu — vypracovať a dať spoločnosti jej alternatívu, na základe ktorej by ľudstvo vyriešilo problémy, vytvorené v minulosti davo-„elitárnym“ spoločenským systémom existencie ľudí pod konceptuálnou vládou rôzne sa tváriacich znacharských tradícií, v ktorých «zasvätení» niekedy a nejako — za nejaké ich mravno-etické nedostatky — boli Zhora zbavení schopnosti ŽIVOTAREĆNENIA.
V našom ozmyslení Života publikované materiály Koncepcie spoločenskej bezpečnosti v jej výklade VP SSSR dodnes vyhovujú potrebám spoločenského rozvoja. Тématická štruktúra textov, ich gramatika, hoc aj pri v nich nachádzajúcich sa nepresnostiach použitia slov a preklepov, chýb, zabezpečuje ich dostatočne jednotné (jednotno-obrazné) chápanie narastajúcim množstvom čitateľov. Vo výsledku podiel stúpencov Koncepcie v zložení obyvateľstva rastie, a pritom mnohí z nich získavajú konceptuálnu moc.
No texty materiálov KSB nie sú zábavné čítanie na vyplnenie voľného času. Оni sú predurčené na pomoc ľuďom v práci na sebe a sú zostrojené tak, že vylučujú možnosť ich «prečítania spôsobom „len to tak prebehnem“», pri ktorom pred vedomím prebehujú známe slová a zvyčajné slovné spojenia v krátkych frázach, no pozornosť je pritom spojená s iným prúdom postranných myšlienok: s informačným pozadím rádio- a televízneho vysielania; s pozornosť priťahujúcim rozhovorom susedov o verejnej doprave, s každodenným zhonom doma a v práci; а o to viac s vnútorným monológom, vyjadrujúcim morálne podmienené neprijatie zmyslu, ktorý skutočne môže pravú príčinu neprijatia maskovať slovami: «dlhé frázy», «nelogicko usporiadanie viet», «neruská (neslovenská, nečeská)* gramatika» a pod.
Pri takom «prečítaní prebehnutím», v ktorom je primeraná pozornosť оdvedená od textu k informačným prúdom, prichádzajúcim zvonku, alebo odvedená k vnútornému monológu, maskujúcemu morálne podmienené neprijatie Koncepcie spoločenskej bezpečnosti, — Koncepcia bude skutočne pojímaná ako vedepodobný alebo pseudoreligiózny nezmysel, ktorú chápať - niet dôvodov, alebo bude jednoducho nepochopiteľná.
Avšak, ak sa «prečítaniu spôsobom „len to tak prebehnem“» vyhneme silou vôle[276], postupne na základe gramatického rozboru viet (typ: priraďovacie súvetie — podraďovacie súvetiе; podmet, prísudok, podmetová skupina, prísudková skupina, iné vetné členy a pod.), tak všetky frázy a všetky odseky, celý text sa stanú celkovo zrozumiteľné. A toto chápanie je jednotno-obrazné u množstva vzájomne neznámych ľudí: ak vyjde najavo rôzne chápanie, tak, ako ukazuje analýza, ono je podmienené výberovo-fragmentárnym prečítaním textu, pri ktorom časť slov vo frázach, časť viet v odsekoch a niektoré témy celkovo vypadávajú z vnímania, alebo vlastnú obrazotvornosť prečítaného nahrádza pamäť[277]. Vo výsledku sa u človeka formuje neadekvátny, mylný dojem o prečítanom.
A prax to potvrdzuje: mnohí priznávajú, že niekedy v minulosti mávli rukou nad materiálmi VP SSSR, ohodnotiac ich na základe «prečítania spôsobom „len to tak prebehnem“» ako hlúposť alebo ťažko pochopiteľnú informáciu, určenú výlučne «pre profesionálnych špecialistov», no po nejakom čase (niekedy po niekoľkých rokoch) sa vracali k materiálom KSB a vnímavo ich čítali. A všetko sa stalo dostatočne pochopiteľné na vyriešenie ich životných problémov[278], hoci aj nie vždy to bolo zrazu po pochopení mravne príjemné.