· degradačne-parazitické potreby — ich uspokojenie prináša priamu alebo nepriamu újmu tým, ktorí sa ich pridŕžajú, okoliu, potomkom škodu, а takisto ničí biocenózy v regiónoch prebývania a činnosti ľudí; náklonnosť k nim (jak psychologický faktor, prejavujúci sa predovšetkým v závisti alebo nevôli voči úspešnejším v rôznych «zmyselnostiach-chlípnostiach»), nech by aj neuspokojená, bráni rozvoju ľudí, národov a celého ľudstva smerom k človečenstvu. Оni sú podmienené prvotne — zvrátením a vadnosťou morálky, druhotne sa prejavujúcimi v následnosti generácií v tradíciach kultúry a v biologickej dedičnosti.
V súlade s tým, neprítomnosť „progresu“ kultúry v oblasti uspokojovania rôznych degradačno-parazitických potrieb u toho či oného národa niе je príznakom jeho tvorivej bezplodnosti alebo kultúrnej zaostalosti a biologickej neplnocennosti. Rovnako tak, kohokoľvek výdobytky v oblasti uspokojovania degradačno-parazitických potrieb nie sú ukazovateľom kultúrneho líderstva a tvorivej prevahy nad druhými národmi a ich krajinami.
Objektívnosť Dobra a Zla v Živote sa bezprostredne prejavuje v objektívnej príslušnosti všetkých snáh a všetkej rôznorodej činnosti ľudí k jednej z dvoch uvedených skupín potrieb: demograficky podmienených a degradačno-parazitických.
Primerane nerovnomernosti a svojráznosti historického rozvoja národných kultúr v procese globalizácie je premena rôznych kultúr svojimi výdobytkami, vzťahujúcimi sa k obidvom spektrám potrieb — nevyhnuteľná. A jednou z jej súčastí je premena rôznych jazykov slovnou zásobou a gramatickými štruktúrami.
Prirodzene, že ak v ľubovoľnej národnej kultúre sa objavuje niečo nové, dovtedy cudzie kultúram iných národov a v nich niet tomu vlastných viac-menej v rovnakom čase vzniknuvších analógov, tak vo väčšine prípadov to dostáva aj nejaký opis v jazykových formách toho národa, ktorý to nové zrodil. Ak tento výdobytok vyvoláva záujem predstaviteľov iných kultúr, tak je prirodzené, že v ich rodných jazykoch na opísanie toho nového svojim rodákom nie je vždy dostatok slov, a vtedy na opísanie preberaných výdobytkov sa prevezmú hotové slová, ktoré na ich popis použili národy tvorcov a objaviteľov.
Práve takto značná časť súčasnej vedeckej terminológie prišla do národných jazykov zo starogréčtiny, latinčiny, arabštiny; mnohé finančno-ekonomické termíny prešli do iných jazykov z tých jazykov, kde oni ako prvé vznikli (menovite, «debet», «kredit», «banka» prišli zo stredovekej taliančiny v dôsledku toho, že vtedy Benátska republika prosperovala v bankových záležitostiach pri vedení svetového — podľa rozsahu tých rokov — obchodu).
No, na proces národnej tvorby v rôznych oblastiach, keď vzniká niečo nové a to nové dostáva popis jazykovými prostriedkami v kultúre nárada tvorcu a objaviteľa toho nového, je možné sa pozrieť aj z vnútra jeho jazykovej kultúry. Vtedy vysvitne, že sú dve základné možnosti popisu tohto predtým bezmenného nového výdobytku:
· prvá — zostať vo svojej historicky sa vyskladavšej jazykovej kultúre a:
> buď na základe koreňového systému svojho vlastného jazyka vytvoriť nové slová, ktoré získajú zmysel, podmienený týmto novým výdobytkom alebo objavom;
> alebo pridať nejaký špecifický význam už existujúcim slovám vlastného jazyka;
· druhá — použiť nejaké slová iných jazykov, pridajúc im vo svojom jazyku špecifický význam, podmienený týmto novým výdobytkom alebo objavom a ktorý sa bude odlišovať od všetkých významov týchto slov v tých jazykoch, odkiaľ boli prevzaté, v dôsledku novoty výdobytkov v kultúre ľudstva.
Ak výdobytok alebo objav má skutočne význam pre celé ľudstvo, a o to viac ak otvára alebo realizuje určité možnosti v rozvoji globálnej civilizácie smerom k č(e)lo-večnosti, tak:
· v prvom variante pomenovania výdobytku je pravdepodobnejšie, že prebehne «export» slov národného jazyka národa tvorcu alebo objaviteľa do jazykov druhých národov;
· v druhom variante vzniknú dve situácie:
> vo svojom vlastnom jazyku — sa zachová predchádzajúci historicky sa vyskladavší systém pojmov, no k nemu sa doplnia nové pojmy, vzniknuvšie na základe jazykových foriem, prevzatých z iných jazykov[284];
> v jazykoch, z ktorých sa uskutočnilo prevzatie, — pri prevzatí výdobytkov a objavov, získavších pomenovanie na základe tohto jazyka, vzniká problém pri opísaniach, popisoch, pretože prevzatie jazykových foriem, ktorými sú pomenované importované výdobytky, v určitých aspektoch robí v nich vyskladavší sa systém pojmov neudržateľný. Tento budú nositelia jazyka nútení nejako prehodnotiť. Proces prehodnotenia predchádzajúceho systému pojmov sa prejavuje v tomto jazyku v objavení sa profesionálnych slangov alebo v nutnosti uviesť v reči slová, upresňujúce význam, čo ju robí oveľa viac mnohoslovnou, menej vyjadriteľnou a nepohodlnou. V konečnom výsledku to môže viesť k tomu, že jeho nositelia prejdú na iný jazyk, ktorého vyjadrovacie možnosti budú viac zodpovedať meniacemu sa životu[285].
No jeden zo spôsobov, ako sa vyhnúť vo svojom jazyku ničotnej mnohovravnosti, vznikajúcej kvôli vsunutiu upresňujúcich slov v kontexte, spojenej s novými výdobytkami a objavmi — je premyslené prevzatie slov z iných jazykov.
Vyššie uvedené dovoľuje pochopiť, že perspektívy každého národného jazyka určuje nie intenzita prevzatí z iných jazykov, ale všeľudský globálny význam tvorivých výdobytkov národa ako jeho nositeľa, realizovaných v riečisku Zámeru a v súlade s tým — v rámci demograficky podmieneného spektra potrieb.
Čo sa týka perspektív Ruského jazyka v jeho historickom rozvoji, uvedené značí, že premyslené preberanie slov z druhých jazykov v procese tvorby, realizovanej v riečisku Zámeru na základe ruského jazyka v jeho historicky sa vyskladavšej podobe je obohatením ruského jazyka a jeho ochranou pred vytlačením zo života inými jazykmi, pretože v tomto prípade sa Ruský jazyk v jeho historickom rozvoji stane znalejší, než ony, uchovávajúc a rozvíjajúc historicky sa v ňom vyskladavší systém pojmov — jeho výkladový slovník.
А v druhom prúde tvorivosti, realizovanej bez prevzatí inojazyčných slov, prebieha rozvoj chápania sveta a rozvoj kultúry na základe iba Ruského jazyka, čo ho robí globálne monopolným v rôznych aspektoch chápania sveta vo všeobecne prístupnej, a nie v ezoterickej tradícii. Primerane tomu, aby to isté poznanie bolo vyjadrené v iných jazykoch, budú sa musieť prekladatelia na začiatku oboznámiť s ruským textom. Pritom v rozvoji globálnej kultúry, ktorej predurčením je zjednotiť celé ľudstvo v lade s Bohom a Stavbou Sveta, sú nevyhnutené dva procesy:
· prvý — export pojmov z Koncepcie spoločenskej bezpečnosti do iných jazykov, uľahčený tým, že my neopovrhujeme cudzojazyčnými slovami, pridávajúc im v ruskom jazyku špecifický význam (t.j. ich význam je rovnaký jak v ruštine, tak aj v pôvodnom jazyku, odkiaľ slovo bolo prevzaté do ruštiny)*;
· druhý — nemožnosť vyjadrenia niečoho inak, než po rusky[286], — vedie k tomu, že práve Ruský jazyk v jeho historickom rozvoji má v sebe predpoklady na to, aby sa stal jedným z jazykov globálnej kultúry, zjednocujúcej ľudstvo[287], ako je to povedané v epigrafe tejto práce.