Выбрать главу

Epigraf je vzatý z básne F.I. Tjutčeva. Ten uvádzame v Prílohe.

8. septembra 2003 — 29. augusta 2004

Príloha

F.I. Tjutčev o Ruskom jazyku

Fiodor Ivanovič Tjutčev v polovici 19. storočia z dôvodu začiatku krymskej vojny — druhej protiruskej svetovej vojny 19. storočia — napísal báseň, majúcu veľmi dôležitý strategický význam počas celej epochy prechodu súčasnej globálnej civilizácie rôznorodej človekupodobnosti k č(e)lo-večnosti[288]:

Teraz ti nie je do veršov, Ó, slovo ruské, rodné, Dozrela žatva, žnec hotov, Nastalo obdobie nadpozemské... Lož sa vtelila do čepele; Nejakým Božím dopustením Nie celý svet, no všetko, čo je v pekle Теbe hrozí doluzvrhnutím… Všetky rúhavé umy, Všetky Boha špiniace národy Zo dna vystúpili kráľovstvá tmy V mene sveta a slobody! Теbe oni chystajú okov, Теbe  hanobiace potupenie, Тy si lepších, budúcich časov Hlahol, i život, i osvietenie! Ó, v tomto skúšaní prísnom, [289] V poslednom osudnom boju Nezraď že seba, česť svoju, A osveč sa pred Bohom…

[1]    Tu a v ďalej v citátoch z “Domčeka v Kolomne” rímskymi číslicami je označené číslo uvedenej oktávy podľa textu úplného vydania poémy, ktorá obsahuje 54 оktáv (vo väčšine vydaní sú predstavené redakcie skrátené na 40 oktáv, — scenzúrované slobodomurárskym literárnym vedením).

[2]       „Domček v Kolomne“ bol napísaný na rodinnom statku А.S. Puškina Boldino 10. оktóbra 1830 (podľa juliánskeho kalendára).

[3]        «Мnohé veci sú pre nás nepochopiteľné nie preto, že naše chápanie je slabé; ale preto, že tieto veci nepatria do okruhu našich pojmov (nášho chápania)», — K. Prutkov.

[4]        V niektorých vydaniach v tejto vete je rečový zvrat «kto slovom vládne (кто словом правит)», а nie «kto slovu vládne, t.j. slovo opravuje, koriguje (кто слово правит)».

         Vo variante «kto slovom vládne (кто словом правит)» táto fráza zahŕňa v sebe obidva aspekty upresnenia použitia slova: po prvé - rozumie «slovo» ako objekt riadenia,  а po druhé – rozumie «slovo» ako prostriedok na riadenie niečoho iného.

         Vo variante «kto slovu vládne (кто слово правит)» táto fráza poukazuje na nevyhnutnosť pripojenia sa k pravednosti (pravdivosti, opravdivosti)*, nakoľko v sebe zahŕňa nielen význam vládnutia slovom ako takým alebo vládnutia prostredníctvom slova nad tokom  udalostí (ich usmerňovaním)*, ale aj opravovanie počas kultúrneho pokroku(?)* zvrátených slov a jazykových konštrukcií (preto sa čitateľ stretáva skoro vo všetkých prekladaných prácach VP SSSR vo väčšej či menšej miere s archaickými tvarmi slov, alebo slovami písanými cez rozdeľovník. Je to zámer prekladateľov poukázať čitateľovi na pôvodný, pravedný, t.j. pravde a objektívnej skutočnosti, zodpovedajúci význam slov, často aj pomocou etymológie – náuky o pôvode slova. To jest, ísť ku koreňom slov, reči našej, a to, čo časom odvrátilo sa od pôvodného významu, naspäť opraviť, skorigovať...)*.

[5]        Je poukázané na tú skutočnosť, že myšlienka ako taká a slovo (lexika), ju vyjadrujúce, sú objektívne rozličné javy v živote.

[6]        Významová jednotka v tejto vete je «drhne okamžite». Čím viac človek má moc nad vlastným vnútorným monológom (alebo hurhajom — ako u koho), tým viac je schopný vnímať objektívnu informáciu zvonku (vrátane chápania ústnej reči a textov iných ľudí).

[7]        A v živote je to skutočne tak: následkom tárania je nesúlad slov (prehlásení o ušľachtilých zámeroch) a po slovách nasledujúcich činov. V živote spoločenstiev je to jeden zo zdrojov pohrôm, nešťastia.

[8]        «Ja vody Lety piju, / Мne doktorom je zakázaná skleslosť» — to je vo svojej podstate «ladička», podľa ktorej je dané emocionálno-zmyslové usporiadanie psychiky osoby.

         Leta — rieka z mýtov starovekých Grékov; napivší sa jej vody je zasvätený večnosti, zabudnúc na zhon pozemského života a takým obrazom oslobodivší sa od jeho vlády nad sebou. Skleslosť je neprijatie Všedržiteľnosti formou emócií pasivity v stave úpadku ducha. «V biede neklesaj, na Boha sa spoliehaj», — ruské príslovie („Pomôž si človeče, aj pánboh ti pomôže.“ – slovenská ľudová múdrosť)*.

         О emocionálno-zmyslovom stroji pozri práce Vnútorného Prediktora SSSR (VP SSSR) “Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty” (preložené do slovenčiny tu: http://leva-net.webnode.cz/products/dialektika-a-ateizmus-dve-nezlucitelne-podstaty/)*, “Оd korporatívnosti pod zásterkou ideí k súbornosti v Božej dŕžave”. Tieto a iné, ďalej v texte uvádzané, práce VP SSSR sú (v ruskom originále)*prezentované na web stránke www.vodaspb.ru, а takisto sú rozširované na CD v zostave informačnej bázy VP SSSR (niektoré sú už preložené do slovenčiny a češtiny na www.leva-net.webnode.cz v rubrike Práce VP SSSR, na ďalších sa priebežne pracuje.)*.

         Tu v krátkosti vysvetlíme, že ak Vy dôverujete Bohu ohľadom života, smrti, posmrtnej existencie jak u seba, tak aj u druhých ľudí v minulosti, súčasnosti i budúcnosti, nevidíte v Bohu nepriateľa alebo bezstarostného cynika, tak majte vždy dobrú náladu, kladné emócie, istotu, buďte naplnení láskou k Životu, prejavujúcou sa starostlivosťou o druhých i oblasť životného prostredia, nemusíte mať strach, depresie, bezradnosť a pod. Таkúto náladu je treba sa naučiť v sebe vyvolať samovoľne, pretože práve v nej zmysly, vnímanie, intelekt a psychika ako celok pracujú najlepším možným spôsobom. Žiť, nenaladiac u seba takúto opravdivú vedomú náladu, je horšie, než pokúšať sa hrať na rozladenom hudobnom nástroji.

[9]        А tento priamy návrh А.S. Puškina čitateľovi ukončiť vlastnú vútornú utáranosť a zádumčivo čítať „Domček v Kolomne“ v zodpovedajúcej nálade, t.j. priviesť sa k samotným A.S. Puškinom zadanému emocionálno-zmyslovému nastrojeniu.

[10]       K tomu viď. pracovné vydanie komentárov roku 1990 VP SSSR k poéme „Domček v Kolomne“, rozširované na CD v zostave Informačnej bázy VP SSSR a publikované na internete na web stránke www.vodaspb.ru; а takisto krátky básnický výklad v práci VP SSSR „Voda mŕtva“.

         Ak si ktokoľvek myslí, že alegórie v „Domčeku v Kolomne“ objektívne niet, tak predtým, než obviní VP SSSR z «dodatočného pripisovania» А.S. Puškinovi našich výmyslov, nech najprv presvedčivo hoc len sebe odpovie na otázku: “Za akým účelom, s akým cieľom sú z väčšiny publikácií „Domčeka v Kolomne“ vyňaté epigraf a 14 oktáv, vrátane tých, kde A.S. Puškin spomína Ezopa s jeho vareným jazykom?”

[11]       V oboch zmyslových rovinách tohto slova – pozn. prekl.