Tieto príklady ukazujú, že rovnosť číselných mier nie je bez príčiny a je jedným z prejavov tej skutočnosti, že v ruskom jazyku chemickému prvku № 47 môže organicky zodpovedať iba jedno meno, názov — striebro.
Prvotné číselné miery, súc zapísané ako číslovky (napríklad, «sedem a štyridsať» pre striebro v starej morfológii čísloviek), majú svoju číselnú mieru atď. Vo výsledku miery každého z podstatných mien sa reťazia k jednému z čísel päťuholníka: 248, 293, 245, 283, 258, na základe ktorého oni ďalej prechádzajú jedno do druhého.
[26] Аlgoritmus — skomolené al-Chorezmi — meno stredoázijského matematika stredoveku. Jeho menom je pomenovaná následná postupnosť úkonov, ktorých splnenie umožňuje dosiahnuť stanovené ciele. Таkže algoritmom sa nazýva opis takejto postupnosti úkonov. Аlgoritmus je:
· súbor informácií, popisujúci charakter premeny (transformácie) vstupného toku informácie v každom bloku algoritmu a
· mier (meradiel), riadiacich odovzdanie tokov v algoritme premenenej (transformovanej) informácie od každého bloku k iným.
Pod algoritmom sa chápe celý súbor čiastkových funkčne špecializovaných algoritmov.
Medzi pojmami, vlastnými subkultúre na základe humanitného vzdelania termínom «аlgoritmus», «аlgoritmika» je najbližší termín «scenár», pričom scenár je mnohovariantný.
[27] V opačnom prípade sa mu Život javí akokeby bez príčiny «pruhovaný»: «čierne pruhy» (keď zaostáva alebo predbieha) sa striedajú so «svetlými» (keď jeho správanie sa viac-menej vkladá do rytmiky objemnejších ho zahŕňajúcich procesov). (Proces Všedržiteľnosti – inými slovami Boží Zámer, ako hierarchicky najvyšší, všeobjímajúci, všetko-do-seba-zahŕňajúci proces)*
[28] «ОPERA (tal. opera, doslovne — dielo, kompozícia) je hudobno-divadelné dielo, založené na syntéze slova, scénického deja a hudby. Vznikla v Taliansku na prelome 16. a 17. storočia. Počas historickej evolúcie boli vypracované rôzne operné formy: ária, recitatív, vokálny zbor, chóry, orchestrálne čísla (overtúra, antrakty). Niekedy opera zahŕňa baletné scény, rozhovor-dialóg, melodrámu. Druhy opery: historicko-legendárna, heroicko-epická, národno-rozprávková, lyricko-tragická a iné. Niektoré druhy opery sú tesne spojené s konkrétnou národnou kultúrou a epochou — talianska opera-seria (vážna), оpera-buffa (komická), francúzska veľká opera, оpera-komédia, lyrická opera, nemecký a rakúsky singspiel (spievaná hra), anglická baladná opera. Prvé ruské opery sa objavili v 2. pol. 18. storočia. Klasické diela operného žánru v Rusku vznikli v 19. storočí, potom boli vytvorené národné opery na Ukrajine, začiatkom 20. storočia v Аzerbajdžane, Аrménsku, Gruzínsku» („Veľký encyklopedický slovník“, elektronická verzia na kompaktnom disku, rok 2000).
[29] Príkladom takejto koordinujúcej úlohy hudby je pieseň „Dubinuška“ («Ech, dubinuška, buchneme; ech, zelená, sama pošla, … oblečieme…» alebo v burlackom variante «po briežku ideme, pieseň slniečku spievame…»); takisto aj hudba v armáde a námorníctve bola prostriedkom riadenia vojsk na bojovom poli, počas pochodu a pod. (na Slovensku napr. známa stará pochodová pieseň: „Sama královná, sama královná, ceduličku psála, ceduličku psála...“)*.
[30] Zvuk — mechanické kmitanie: vo fyzikálnych termínoch «pozdĺžne vlnenie» — kmity zhustenia a zriedenia prostredia v smere šírenia frontu vlny.
[31] Ergonomickosť — zlúčiteľnosť, kompatibilita s človekom v zmysle pohodlia používania a bezpečnosti pre zdravie.
Predovšetkým oddelenia akustického projektovania automobilových firiem majú na starosti nielen všeobecné zníženie hluku, vytváraného automobilom v rôznych režimoch, ale aj tým, aby vo zvukovej emisii automobilu neboli disonancie a zvukové emisie v pásmach, škodlivých alebo nepríjemných pre človeka.
[32] Stavba Sveta – doslovný preklad ruského slova Мирозданиe, ktoré sa bežne prekladá ako Vesmír. No ruština má viacero výrazov pre vesmír, a daný výraz je vždy konkrétne spätý, s tým, čo, aká časť, obraz v súvislosti s vesmírom sa má na mysli. Tu sa jedná konkrétne o Vesmír v zmysle jeho štruktúry, vybudovania... – pozn. prekl.
[33] «HARMÓNIA (gr. harmonia — spätosť, ladnosť, súrozmernosť), súrozmernosť častí, zlievanie rozličných komponentov do jedného organického celku.
HARMÓNIA, vyjadrovacie prostriedky hudby, založené na zjednotení tónov do súzvukov a na spojení súzvukov v ich postupnom pohybe. Základný typ súzvuku je akord. Harmónia je vytváraná podľa určitých zákonov ladenia vo viachlasnej hudbe ľubovoľného zloženia — homofónii, polyfónii. Náuka o harmónii je jednou z hlavných oblastí teórie hudby» („Veľký encyklopedický slovník“, elektronická verzia na CD, rok 2000).
[34] «DISONANCIA (fran. dissonance, z lat. dissono — neladne znejem), v hudbe nezliate, napäté súčasné zvučanie rozličných tónov» („Veľký encyklopedický slovník“, elektronická verzia na CD, rok 2000).
Keď sa Vám nepáči zvuk, vydávaný pri škrabaní skla železom, tak je Vám nepríjemná v tomto zvučaní vznikajúca disonancia.
[35] A v dôsledku snahy ľudí o úplnosť zobrazenia Života v umeleckej tvorbe boli vypracované technické prostriedky synchronizácie zvukového zápisu a kinofilmu, následkom čoho sa hudba stala neoddeliteľnou súčasťou filmového umenia a filmové umenie sa stalo blízke, podobné opernému.
[36] Jedna z definícií «аrchitektúra je stuhnutá hudba» v opernom umení spočíva v tom zmysle, že dekorácie sú druhom architektúry, a preto, súc osobitým druhоm hudby, musia zodpovedať aj opernej hudbe aj opere ako celku.
[37] V roku 2003 Valerij Gergijev inscenoval v Mariinskom divadle v Petrohrade operu Sergeja Prokofieva „Vojna a mier“. Túto inscenáciu charakterizovala úplná neprítomnosť dekorácií. A v súvislosti s uvedeným nás toto stavia pred otázku: Prečo v tejto inscenácii opera nebola kompletná so všetkými jej súčasťami?
· sú v určitom zmysle chybné libretto opery a hudba S. Prokofieva, neschopné sa navzájom zlúčiť so scénickým dejom a dekoráciami?
· alebo V. Gergijev sa zbavil dekorácií preto, že nevníma a nechápe prejav Života v opernom umení?
· alebo V. Gergijev toto všetko vníma a chápe, no je vedome spoluúčastný v procesoch deštrukcie človeka takouto «modernou kultúrou»?
[38] Podľa nášho názoru, špičkovým výkonom operného umenia v Rusku je „Príbeh o neviditeľnom hrade Kitež a deve Fevrónii“ N.A. Rimskeho-Korsakova a V.I. Beľského (аutor libretta), vzniknuvšieho v roku 1907. V ňom autori, začnúc tvoriť v obmedzeniach tradičnej biblickej kultúry, dokázali podísť až na jej hranice, pozrieť sa za ne, avšak nedokázali sa z nich vyrvať na slobodu.
[39] So stanovením na Rusi vlády biblickej koncepcie zotročenia všetkých, národná mágia chorovodu bola nakoniec vytlačená energetickým vydájaním pasených a nárastom biblického egregoru na základe cirkevných rituálov alebo «politčetby» marxizmu. Neskôr sa do tohto procesu energetického vydájania a programovania psychiky zapojila televízia a internet a perspektívne sa do neho môže vliať aj interaktívna televízia s virtuálnymi televíznymi vedúcimi a «animovanými filmami» podľa individuálnej objednávky.