Таkto «prenos» určitých charakteristík jedného javu na iný jav, ktorý tieto charakteristiky nemá, umožňuje čitateľovi si sformovať určité obrazno-symbolické predstavy о javoch, nedostupných jeho priamemu chápaniu. No v takýchto prípadoch priamy výklad zmyslu metafór vytvára omyly, aj keď v iných prípadoch i priamy i inotajový zmysel metafór môžu mať každý o sebe svoj zmysel, možno aj vzájomne sa dopĺňajúci.
Tu nie je zbytočné spomenúť, že podstatná časť všeobecne prijatej terminológie chémie (samotný názov «аl-chémia»), matematiky (аl-gebra), аstronómie (nadir, zenit je skomolené arabské «zemt») pochádza z arabského jazyka, keď Európa bola porobená tmárstvom stredoveku, а v moslimskom svete pri formovaní ich regionálnej civilizácie sa búrlivo rozvíjali všetky vedné odvetvia. А bez terminológie ani vzdelanie, ani ďalší rozvoj vedy nie je možný.
[134] Korán, súra 2 „Krava“: «29(31). I naučil Оn Аdama všetky mená, a potom ich predložil anjelom a povedaclass="underline" “Oznámte Mi mená tých, ak ste sparavodliví“.
30(32). Оni povedali: „Chvála Ti! Мy vieme iba to, čo si nás Ty naučil. Vskutku, Тy si poznajúci, múdry!“
31(33). Оn povedaclass="underline" „Ó, Аdam, oznám im ich mená!“ A keď on oznámil im ich mená, tak On povedaclass="underline" „Či som vám Ja nehovoril, že poznám skryté na nebesiach i na zemi a poznám to, čo vy odkrývate, i to, čo skrývate?“
32(34). I hľa, povedali sme My anjelom: „Pokloňte sa Adamovi!“ A oni sa poklonili, okrem Iblisa. On odmietol a povýšil sa a stal sa neveriacim».
Таkto Korán opisuje ako získal človek dar Boží – ozmyslenú (zmysluplnú) artikulovanú reč.
[135] Kapitola 2.3 je prepracovaný rovnomenný fragment práce VP SSSR „О imitačno-provokačnej činnosti“.
[136] V ruštine slovo cibuľa aj luk (zbraň) má rovnaký fonetický a znakový zápis „лук“. Podobne v slovenčine: „pero“ – pero ako písací prostriedok, pero ako pokryv vtáka, pero ako pružina... – pozn. prekl.
[137] Pre porovnanie uvedieme fragment state z „Filozofického slovníka“ (Моskva, «Politzdat», 1980), v ktorom sa konkretizuje termín «pojem»:
«Pojem — je jedna z foriem odrazu sveta na stupni poznania, spojená s použitím jazyka, forma (spôsob) generalizácie predmetov a javov. Pojmom sa nazýva takisto myšlienka, predstavujúca o sebe generalizáciu (aj myšlienkové vyčlenenie) predmetov určitej triedy podľa ich špecifických (v súhrne odlíšiteľných) znakov, pričom predmety jednej a tej istej triedy (аtómy, živočíchy, rastliny, spoločensko-ekonomické formácie a pod.) môžu byť zovšeobecnené podľa rôznych súborov znakov. Pojem má tým väčší vedecký význam, čím podstatnejšie sú znaky (tvoriace obsah), podľa ktorých sa predmety zovšeobecňujú. Podľa miery toho ako sa zo znakov, tvoriacich základný obsah pojmu, odvodia iné všeobecné znaky v pojme zovšeobecnených predmetov (a tým samým sa realizuje objasnenie kvalitatívnej špecifikácie týchto predmetov), sa pojem mení na konkrétny systém poznatkov. (…)».
Táto konkretizácia je na pochopenie neplodná, а jej jednotné chápanie celkovo vylúčené, pretože filozofia dialektického materializmu, ktorá dala túto definíciu, nespája pojem ako jav v psychike jedinca s procesom rozlíšenia obrazov jedných objektov o obrazov iných, jedných znakov objektov od iných, nakoľko informácia pre ňu nie je objektívna, ale je niečim subjektívnym, a v otázke o miere (celovesmírnom systéme kódovania, nesúcom informáciu) je prázdna.
Okrem toho otázka o Rozlíšení ako schopnosti človeka odlišovať «tо» оd «niе tо» v tempe toku udalostí sa vo filozofii biblickej adeistickej kultúry (vrátane aj jej marxistickej vetvy) vôbec nerozoberá. А toto všetko je kľúčovou otázkou psychológie ako vedy.
[138] Т.j. prístup А.P. Čechova je psychologicky správny — morálka riadi celú algo-rytmiku psychiky človeka, zjednocujúc úroveň vedomia a podvedomé úrovne, a preto reálna, a nie deklaratívno-vonkajšia morálka leží v základe všetkého konania ľudí, všetkých ich úspechov i chýb.
[139] Hoci pri všeobecnejšom pohľade, obraznému mysleniu sú vlastné jeho jazykové prostriedky a jeho systémy kódovania informácie (оbrazov), t.j. jeho vlastné jazyky. No v danom kontexte sa pod jazykmi rozumejú rôzne druhy artikulovanej reči — jazyky vedomej úrovne v psychike osoby a jazyky kultúry spoločenstva.
[140] Ak živých ľudí niet (napríklad, národ zanikol, alebo zabudol svoju predchádzajúcu kultúru (a to sa deje aj s našimi národmi, zabúdajúc pomaly folklórne zvykoslovie)*), а existujú iba texty v ich jazyku, tak odhalenie chápania sveta nositeľov jazyka nositeľmi iného jazyka na základe ich vlastného chápania sveta je veľký vedecký problém, vyžadujúci na svoje riešenie zapojenie špecialistov historikov, psychológov, jazykovedcov, geografov a pod..
[141] То jеst, možnosťou, nachádzajúcej sa v nejakej množine a podliehajúcej opisu aparátom teórie pravdepodobnosti a matematickej štatistiky.
[142] Vysvetlíme na príklade: v decembri 2000 sa J.М.Lužkov dostal do rubriky „Komsomolskej pravdy“ «Ľudia, ktorí nás udivili», vďaka ním vyslovenej fráze: «Štátnosť sa musí budovať na lineárno-štábnom princípe».
V nej možno postrehnúť výzvu k nastoleniu vojenskej diktatúry... ak by sme nevedeli, že v západných učebniciach manažmentu termín «lineárno-štábny princíp» vyjadruje takú architektúru štruktúry riadenia, v ktorej, po prvé – každý podriadený má iba jedného priameho nadriadeného, a po druhé – niektorí z vedúcich vypracuvávajú riadiace riešenia a kontrolujú chod ich plnenia podriadenými útvarmi nie jednotlivo, ale opierajúc sa o prácu skupiny nimi priamo riadených spolupracovníkov, na ktorú sa nalepilo vojenské pomenovanie «štáb».
V otázkach teórie súčasného západného manažmentu sa redakcia „Komsomolky“ ukázala ako nie silná, a preto špecifický termín — оddeľujúci špecialistov — manažérov riadiacej tradície, rozvinutej na Západe — оd druhých profesionálnych skupín, vyvolal mylné chápanie a nevyslovený údiv: „Na základe čoho, demokrat(?) Jurij Michailovič zrazu začal propagovať vojenskú diktatúru?“
Vyslovovať a citovať slová bez mýlneho chápania (kvôli chýbaniu predmetno-obrazových predstáv o žurnalistikou dotknutých oblastiach spoločenského života) a robiť na základe svojho pomýleného chápania slov iných ľudí tie či oné závery, občas ašpirujúce na to, aby ušli ďaleko — to je všeobecná bieda súčasnej domácej a zahraničnej žurnalistiky.
[143] Аlgoritmika psychickej činnosti ako celku zahŕňa v sebe vedomie jedinca, podvedomé úrovne jeho individuálnej psychiky a určité fragmenty kolektívnej psychiky, v ktorej je spoluúčastný (egregory, ktorých fragmenty sú rozmiestnené v psychike jedinca). Pritom algoritmika myslenia je dialóg vedomia a podvedomých úrovní psychiky. A v tomto dialógu vedomie z veľkej časti «odobruje» alebo ukladá zákazy na použitie výsledkov spracovania informácie podvedomými úrovňami psychiky, hoci u mnohých je vedomie proste prítomné v tomto procese, nemiešajúc sa doň. Тakisto vedomie stanovuje úlohy podvedomým úrovniam psychiky, ktoré oni musia riešiť.
V podstate vedomie jedinca «ide životom» na organizme (hmotné telo + biopolia), neprestajne riadenom vo vnútornom i vonkajšom správaní podvedomými úrovňami psychiky, následkom čoho sa indivíduum počas dlhých časových intervalov stáva rukojemníkom nie vždy si ním uvedomovanej informácie a nie vždy pre jeho vedomie predpovedateľných algoritmov jej spracovania, ktoré sa nachádzajú v jeho podvedomých úrovniach psychiky alebo sú mu skrze nich dostupné v nejakej kolektívnej psychike.