· marxizmus (v dôsledku ateizmu, «materializmu» a privedenia do absurdnosti významu triednych vzťahov v spoločenskom rozvoji) nebral niektoré javy života spoločnosti ako objektívne reálne;
· J.V.Stalin v nej preskúmal len niektoré aspekty medzinárodných vzťahov, a nie celé spektrum v jeho plnosti;
· všeobecno-politický kontext sa za posledné storočie zmenil jak v Rusku, tak aj vo svete.
Napriek tomu, táto práca J.V.Stalina dodnes predstavuje kvalitný štartový základ pre ďalší rozvoj chápania problematiky vzájomných národných vzťahov (a nie medzinárodných vzťahov) a ich harmonizácie v súčasnosti i dohľadnej perspektíve, nakoľko za posledné storočie nebolo vydané nič tematický širšie a obsiahle skúmajúce problematiku vzájomných národných vzťahov (grafománie na tému národnej otázky a jej riešenia v ZSSR a ďalších krajinách bolo v domácej «vede» mnoho, no ak aj existujú nejaké obsažné práce, tak nezískali žiadnu širokú popularitu, nie sú súčasťou vzdelávacích štandardov a neležia v základoch národnej politiky štátnosti RF).
S touto prácou J.V.Stalina sa možno zoznámiť na internete, napríklad, na tomto linku: http://grachev62.narod.ru/stalin/t2/t2_48.htm. V tejto publikácii je uvedený rozklad textu po stranách z 2. zväzku zbierky diel J.V.Stalina a sú v nej zachované aj vysvetlivky a autorské odkazy na citovanú literatúru, avšak nachádzajú sa v nej preklepy zmyslového charakteru. Preto, ak nie je možnosť sa zoznámiť s tlačiarenskými vydaniami zo sovietskych čias, tak pri používaní tohto linku sa treba v mnohých prípadoch obrátiť k ďalším publikáciám na internete, v ktorých je iný súbor preklepov, napríklad: http://kob.rv.ua/index.php/other-aut-menu/stalin/69-marx-nacvopros; http://www.gumer.info/bibliotek_Buks/Polit/stal/marx_nac.php (všetky linky sú podľa stavu z februára 2011).
[37] Viď práce VP ZSSR «Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty» a «Základy sociológie» (časť 1).
[38] V RJ je použité slovo „obščnosť“ (общность), ktoré má viac zmyslových rovín. Znamená jednak spoločenstvo, ale aj jednotu, jednotnosť, nejaký spoločný atribút (alebo súbor atribútov) zjednocujúci skupinu ľudí. To všetko vlastne možno chápať aj pod termínom spoločnosť. – pozn. prekl.
[39] Nami zvýraznené hrubým v citáte, nakoľko v ďalšom texte sú zvyšné charakteristické príznaky národa zvýraznené hrubým písmom samotným autorom.
[40] Chvíľkový, prchavý. – pozn. prekl.
[41] Nami zvýraznené hrubým v citáte, nakoľko v ďalšom texte sú ostatné charakteristické príznaky národa zvýraznené hrubým písmom samotným autorom.
[42] Od toho času sa mnohé zmenilo: Rakúsko-Uhorské impérium prestalo existovať. A politici RF (viď ich vyjadrenia v 1. kapitole) sú vážne presvedčení, že mnohonárodný ľud (v zmysle obyvateľstva) RF je národom, t.j. že RF je «mnohonárodnostný národ». To posledné je absurdnosť: pretože mnohonárodná spoločnosť, ktorá do seba zahŕňa národy a ich diaspóry, a tiež jednotlivcov rôznych národností, žijúcich za hranicami oblasti vzniku ich národných kultúr, ktorých počet i frekvencia stýkania sa so svojimi im neumožňuje vytvárať diaspóry, sa nemôže nazývať termínom «národ», majúcim celkom iný význam. (Náš komentár v citáte).
[43] Hoci dalo by sa presnejšie povedať, že v hraniciach USA (v tom dejinnom období ich v Rusku nazývali Severo-Americké Spojené Štáty — SASŠ) prebiehal proces formovania národa z množstva emigrantov z iných krajín a bývalých otrokov-negrov. Domorodé indiánske obyvateľstvo bolo z tohto procesu cielene zlomyseľne vyradené a vystavené genocíde: viď prácu VP ZSSR «„Sad“ rastie sám?...». (Náš komentár v citáte).
[44] Marxistický termín «deľba práce» nie je presný. Reč mala byť o výrobnej (vrátane profesionálnej) špecializácii v spoločenskom zjednotení práce. (Naša poznámka v citáte).
[45] T.j. do zrušenia nevoľníctva v Ruskom impériu v r. 1861. (naša vysvetlivka v citáte).
[46] Sociál-demokrati. – pozn. prekl.
[47] Viď «Národný problém» R.Springera, str. 43, vyd. «Spoločenský prospech», r. 1909.
[48] Viď «Národná otázka v sociál-demokracii» O.Bauera, vyd. «Kosák», r. 1909, str. 1 — 2.
[49] Viď tá istá kniha, str. 6.
[50] Viď tá istá kniha, str. 2.
[51] Viď «Národná otázka v sociál-demokracii» O.Bauera, vyd. «Kosák», r. 1909, str. 24 — 25.
[52] Viď tá istá kniha, str. 139.
[53] Viď tá istá kniha, str. 2.
[54] No «národný duch» — egregor národa a ľudí z neho pochádzajúcich — tiež existuje. Viď 6. kapitolu a Prílohu «Vytvorenie jednotlivcami kolektívnej psychiky (egregorov) a súčinnosť osoby a egregorov». (Naša poznámka v citáte).
[55] Jednako, v danom prípade odkaz na anglický národný charakter nie je celkom vhodný, pretože väčšia časť presťahovalcov z Anglicka do Nového Sveta boli ľuďmi, ktorí si buď nenašli želané miesto v «starom, dobrom» Anglicku, alebo utekali pred jurisdikciou britskej koruny v dôsledku spáchania nimi zločinov. Jedno aj druhé bolo dôsledkom toho, že ich osobný charakter sa v niečom odlišoval od anglického «národného charakteru», ktorého nositelia zostávali naďalej žiť v «starom, dobrom» Anglicku ako verní poddaní. Všetko, čo bolo povedané o presťahovalcoch z Anglicka do Severnej Ameriky, sa týka aj anglických presťahovalcov do Austrálie, ktorá, nakoľko sa ocitla pod jurisdikciou Veľkej Británie, sa stala miestom deportácie zločincov a ich rodín. (Naša poznámka v citáte).
[56] Viď str. 2 jeho knihy.
[57] Viď tá istá kniha, str. 389.
[58] Viď tá istá kniha, str. 388.
[59] Viď tá istá kniha, str. 396.
[60] Viď tá istá kniha, str. 2.
[61] Viď tá istá kniha, str. 130.
[62] Viď tá istá kniha, str. 130.
[63] Uvedieme ju samostatne: «Národ je historicky sformované stabilné spoločenstvo ľudí, ktoré vzniklo na základe spoločného jazyka, teritória, ekonomického života a mentality, prejavujúcej sa v spoločnej kultúre».
[64] Termín «spoločenská náuka» bol splodený v 1990-tych rokoch grafomanmi, obsluhujúcimi liberálno-buržoázny režim, aby sa tak zbavili termínu «občianska náuka» zo sovietskych čias. Otázka životnej adekvátnosti tejto učebnice «spoločenskej náuky» je rozobratá v práci VP ZSSR «Potrebujeme inú školu» (r. 2005).