[85] Takí sú dnešní Veľkorusi, Bielorusi, Ukrajinci. Takí sú Gruzínci a Adžarci (jazyk je gruzínsky, biologický základ príbuzný Gruzíncom, ale v kultúre je mnoho tureckého, kvôli dlhotrvajúcemu životu v hraniciach Tureckého impéria).
[86] J.V.Stalin píše o tendenciách k asimilácii Gruzíncami južných Osetov, ktorí počas dlhého obdobia dejín boli odrezaní od severných Osetov Kaukazským chrbtom, v dôsledku čoho nemali spoločné samoriadenie. Tomuto procesu asimilácie urobil koniec vznik ZSSR a rozvoj ciest medzi Severným a Južným Osetskom v sovietskej ére dejín Osetov.
[87] Takúto politiku viedli Angličania vo vzťahu k domorodému obyvateľstvu Austrálie a Nového Zélandu. Odôvodnenie takejto politiky vo vzťahu k zaostalým ľudom z pohľadu buržoázno-liberálneho Západu v r. 1937 ohlásil W.Churchill, dávajúc inštrukcie komisii lorda Peela ohľadom prosionistickej politiky Veľkej Británie v Palestíne:
«Ja si nemyslím, že pes na sene má výhradné práva na toto seno, dokonca ak aj leží na ňom veľmi dlhý čas. Ja takéto právo neuznávam. Neuznávam, napríklad, že bola vykonaná nejaký veľká nespravodlivosť voči americkým indiánom alebo domorodcom v Austrálii. Neuznávam, že týmto ľuďom bola spôsobená škoda vo výsledku toho, že silnejšia rasa, rozvinutejšia rasa alebo, každopádne, múdrejšia rasa, ak sa tak možno vyjadriť, prišla a zabrala ich miesto» (Uvádza sa v publikácii na internete http://ami-moy.narod.ru/A522/pages/A522-044.html s odkazom na knihu Martina Gilberta «Churchill a židia», publikovanú vo Veľkej Británii). Tento mravno-etický postoj pramení z biblickej doktríny zotročenia ľudstva v mene Boha, o čom reč pôjde neskôr.
[88] Vo význame „Rus“, podobne ako v angličtine „russian“ (forma príd. mena). – pozn. prekl.
[89] Kto sa odváži povedať, že V.I.Daľ alebo A.F.Hilferding nie sú ruskí? Aké môžu byť výhrady k tomu, že: maršal K.K.Rokosovskij bol Poliak? maršal I.Ch.Bagramjan Armén? A.V.Suvorov syn Arménky? P.I.Bagration Gruzínec? leteckí konštruktéri A.I.Mikojan a M.I.Gurevič, tvorcovia firmy «MiG» a vedeckej školy projektovania bojových lietadiel, boli Armén a žid? — Oni všetci vniesli svoj reálny vklad do rozvoja Ruskej civilizácie mnohých národov, čo aj odlišuje každého z nich od «ruských» a ostatných nacionalistov, ktorí sa stali prekážkou pre rozvoj mnohonárodnej civilizácie Rusi.
[90] Slovo foneticky znejúce ako „mrak“ (мрак) má v ruskom jazyku význam „temnota“. Samozrejme ide o narážku na marxizmus. – pozn. prekl.
[91] Genetický mechanizmus biologického druhu odovzdáva z pokolenia na pokolenie v podobe hotovej na použitie informáciu a algoritmiku rôzneho zamerania. Podrobnejšie je to opísané v práci VP ZSSR «Základy sociológie».
[92] Ohľadom existencie kultúry mimo ľudskej spoločnosti viď napríklad článok «Orangutany, kultúrne plemeno» v novinách «Izvestia» z 8. januára 2003 (internetová adresa: http://izvestia.ru/news/271439).
[93] Osobných tvorivých vkladov do kultúry (zdieľaných informácií) – t.j. individuálnych i kolektívnych znalostí a zručností, dostupných spoločnosti, ľudstvu. – pozn. prekl.
[94] T.j. frekvencia sobášov blízkych príbuzných musí byť dostatočne nízka, aby nedochádzalo k biologickej degenerácii populácie následkom šírenia a hromadenia v nej defektných génov.
[95] T.j. rozvoja bez akéhokoľvek citeľného kladného alebo záporného vplyvu iných kultúr.
[96] T.j. tvrdenie L.N.Gumiljova ohľadom toho, že etnogenéza nie je proces vnútrosociálny, ale podmienený prírodným prostredím (t.j. krajinný, vrátane ich biocenóznej komponenty) — je správne tvrdenie.
[97] T.j. určujú sa štatistickými štandardmi, vyraďujúcimi zo skúmania «chvosty» hustoty osídlenia, v ktorých ojedinelí nositelia tej či onej národnej kultúry žijú uprostred prevažnej štatistickej väčšiny nositeľov inej národnej kultúry.
[98] V RJ má slovo «vperemežku» (вперемежку — striedavo) spoločný koreň so slovom «meža» (межа — medza, hranica).
[99] Takto Francúzsko a Nemecko neraz viedli vojnu kvôli včleneniu do svojej zostavy Alsaska a Lotrinska, spočiatku so zmiešaným obyvateľstvom, dnes patriacich Francúzsku na základe výsledkov druhej svetovej vojny 20. storočia, ktoré však boli súčasťou Nemecka v období medzi Francúzsko-pruskou vojnou r. 1871 a prvou svetovou vojnou 20. storočia.
Pásmo rozhraničenia Ukrajincov (Malorusov) a Veľkorusov sa nachádza prevažne na území postsovietskej Ukrajiny a zaberá značnú časť v zostave jej teritória — takmer celú ľavobrežnú Ukrajinu a Krym, ktorý nikdy nebol územím vzniku ukrajinskej kultúry, nech by už čo písali o «glóbuse Ukrajiny» ideológovia ukrajinského nacionalizmu (viď napr. http://nnm.ru/blogs/bog-danya/svidomizm-i-svidoma-istoriosofiya/#cut).
[100] To sú príčiny javu, ktorý historici nazývajú «sťahovaním národov» — keď ľud opúšťa oblasť vzniku svojej národnej kultúry a hľadá si «nové miesto pod slnkom», ku ktorému postup a upevnenie sa v ňom bolo v mnohých prípadoch realizované pomocou vojenskej sily ako rozhodujúceho faktoru.
[101] Vojnu práve takéhoto druhu začal A.Hitler proti ZSSR: jej cieľom bolo «dobytie životného priestoru pre Nemcov na Východe» (bol ohlásený v «Mein Kampf» ešte v r. 1923), po čom sa následne predpokladalo zlikvidovať približne 100 000 000 «zbytočného» obyvateľstva ZSSR (Plán «Východ» — článok v nemeckom jazyku: http://gplanost.x-berg.de/gplanost.html), a zvyšok, spustený do nevratne otrockého stavu cestou modifikácie kultúry smerom k primitivizácii vzdelávania a stimulovaniu individuálnych «slobôd», sa mal oddávať nerestiam a degradovať. V podstate tento plán aj realizujú na území ZSSR v postsovietskej dobe rukami «elít», vytvorených z pôvodných obyvateľov.
[102] Takto sa na úkor vyhnania, likvidácie a asimilácie slovanského obyvateľstva sformovalo dnešné Nemecko (Berlín bol spočiatku slovanským sídlom, ostrov Rujana v pred-germánskom období bol osídlený Slovanmi).
[103] Tento prístup k rozšíreniu podriadeného územia je obmedzený len efektívnosťou dopravných prostriedkov a šírenia informácií. Obmedzenie ich rýchlosti a reprodukcie má objektívne za následok aj obmedzenie vzdialenosti medzi hlavným mestom a perifériami, po prekročení ktorej hlavné mesto prakticky plne stráca moc nad dianím v perifériách.
[104] S výnimkou tých, ktorí sa v priebehu agresie a vzniku okupačného režimu stali otrokmi. V stáde otrokov, z pohľadu otrokára, sa nesmie vyskytovať ani národné seba-uvedomenie, ani inštitút rodiny. Vzhľadom k tomu je buržoázny liberalizmus — podľa stanovísk ktorého práva jednotlivca bezvýhradne prevyšujú práva rodiny, a chápanie národnej príslušnosti je súkromnou vecou jednotlivca, a nie jedným z faktorov zjednotenia národného a mnohonárodného spoločenstva — ideológiou otrokov (inak povedané: vlastnou otrokom), a nie ideológiou slobodných ľudí.
[105] Avšak najhlavnejším v tomto predchádzaní bolo «neprehnať to», pretože v opačnom prípade politika zmazávania národnej identity porazených sa stáva katalyzátorom a rozbuškou národno-oslobodzovacích hnutí. Neraz sa o tom presvedčila poľská šľachta na Ukrajine, v Bielorusku a Litve, no šľachta zakaždým «poctivo» demonštrovala svoju nepoučiteľnosť a po určitom čase znova stúpala na tie isté hrable a rozdúchavala proti-poľské povstanie na etnicky nepoľských územiach. Práve výsledkom tohto sa šľachte nepodarilo zrealizovať sen o «Veľkom Poľsku» od Baltského mora po Čierne, a od Odry a Visly po Uralské pohorie.