[157] Spoločensko-ekonomická formácia — starší termín pre sociálno-ekonomický systém. – pozn. prekl.
[158] Práve kvôli tomuto boli hlavy európskych štátov nútené priznať krach politiky multikulturalizmu, čo bolo spomenuté skôr v poznámke pod čiarou v kapitole 2.1.
[159] Svetoobčanmi (omnihuman, človek univerzálny=tolerantný=multikultúrny). – pozn. prekl.
[160] Vyjadrením tohto je deklarácia, že «darebáci a zločinci nemajú národnosť».
[161] Práve kvôli tomu, že nová oligarchia v RF, ktorá vznikla vo výsledku reforiem, nemá aktívnu podporu zo strany spoločnosti, RF našich dní nie je fašistickým štátom, hoci sa v nej nachádzajú skupiny a spoločenské hnutia, ktoré snívajú o svojom príchode k moci a o zriadení stabilného (v nadväznosti pokolení) fašistického režimu.
[162] Pravdovernosť = Spravodlivosť, objektívna etika (vo filozofickom zmysle) presahujúca hranice ľudskej spoločnosti. – pozn. prekl.
[163] Dosiahnuť dospelosť nielen telom, ale aj duchom (zavŕšiť psychický vývoj na úrovni svojho geneticky predurčeného potenciálu). – pozn. prekl.
[164] «Za novosťou bežať pokorne si ľud bezduchý zvykol...» — báseň A.S.Puškina „Hrdina“.
[165] V propagovaní doktríny «svojej neexistencie» dosiahli úspech pohlavári biblického projektu zotročenia ľudstva v mene Boha — majitelia a kurátori «žido-masonského sprisahania», o úlohe ktorých v rozladení vzájomných národných vzťahov pôjde ešte reč.
[166] Všeľudia — Общечеловеки (r.j.) — Omnihumans (a.j.), t.j. vyznavači všeľudskej kultúry. Termín charakterizoval už F.M.Dostojevský a dá sa chápať kladne aj záporne. Všeľudskosť v kladnom zmysle charakterizuje globalizáciu na ruský spôsob, a v zápornom význame charakterizuje liberálnu globalizáciu na západný spôsob. Kladná verzia sa opiera v každom ľude o vlastné národné a náboženské korene, vzájomnú spoluprácu a rozvoj spoločných hodnôt rozvíjajúcich ľudstvo v riečišti Božieho Zámeru. Záporná verzia sa opiera o likvidáciu pôvodných kultúr a nahradenie ich spoločnou univerzálnou kultúrou vyznávajúcou liberálne hodnoty (často abstraktné a odtrhnuté od Života). Liberálni „všeľudia“ sa najčastejšie angažujú v ľudskoprávnych organizáciách. Dostojevský ich nazýval „odtrhnutými od zeme“ (bez koreňov). – pozn. prekl.
[167] Takzvaný «islamský extrémizmus» nie je islamský, pretože prekračuje tieto a aj iné etické normy, prikázané v Koráne.
[168] Práve v dôsledku tohto počas degradácie spoločnosti otrokárov v Rímskom impériu vznikla taká kategória obyvateľstva, ako otroci-štátni úradníci.
[169] Posledné je hraničný prejav zvieracieho typu režimu psychiky – zhovädilosti.
[170] Táto formulácia vyjadruje, že tí, čo prijímajú nad sebou vládu iných ľudí 1) výsledkom toho odpadávajú od Boha, 2) sú vinnejší (vnútrospoločenský aspekt bytia) a 3) hriešnejší (religiózno-životný aspekt bytia), než kandidáti na «pánov» a zotročiteľov...
[171] Takáto občina sa po rusky nazýva slovom «žrečestvo».
[172] Ako úbožiakov videl Iblis ľudí, no reálne bol bezohľadným úbožiakom sám, pre svoje zmýšľanie. – pozn. prekl.
[173] Svedomie — vrodený náboženský cit, pripojený k nevedomým úrovniam psychiky.
[174] «Hry s nenulovými sumami» termín matematického oboru s názvom «teória hier». Označuje hru, ktorej pravidlá sú také, že výhra je garantovaná len jednej zo strán-účastníkov, bez ohľadu na stratégie, ktorými sa riadia druhí účastníci hry. Vo vzťahu k davo-«elitárnej» spoločnosti samotné «hry s nenulovými sumami» predstavujú algoritmiku reprodukcie a udržania sociálneho statusu vládnucej «elity» i závislosti na nej všetkých ostatných sociálnych skupín. Zmena tohto druhu algoritmiky pri zachovaní davo-«elitarizmu» ako životného princípu zapríčiňuje stratu statusu aktuálnych «elitárnych» klanov a vznik nového systému «elitárnych» klanov, ktorý môže do seba pojať aj nejakú časť starej «elity». Podrobnejšie ohľadom úlohy «hier s nenulovými sumami» v živote spoločnosti viď prácu VP ZSSR «Základy sociológie» (3. časť, kniha 1, kapitola 8.5).
[175] T.j. maniakálna panovačnosť (mocichtivosť) niektorých typov je len dôsledkom ich maniakálnych sklonov k parazitizmu, avšak parazitizmus nie je dôsledkom «panovačnosti», vrátane aj skutočne maniakálnej panovačnosti.
Práve preto moc nikoho nekazí a nekorumpuje (aforizmus: «(Moc korumpuje a) absolútna moc korumpuje absolútne» — v podstate tvrdí, že Boh je absolútne demoralizovaný a mravno-eticky skazený). Mocenský status v davo-«elitárnej» spoločnosti iba vytvára podmienky, v ktorých sa mravno-etická skazenosť osoby prejavuje v činoch tým viac a zreteľnejšie, čím vyššie sa jednotlivec dvíha po hierarchii vnútrospoločenskej moci (osvojujúc si potenciál beztrestnosti a nezodpovednosti), a čím je skazenejší on sám.
Pritom ako «panovačnosť» (vrátane maniakálnej) môžu okolití ľudia (súdiac iných podľa seba) vnímať aj nezlomnú odhodlanosť človeka uskutočniť svoju misiu v Zámere, ktorá nemá nič spoločné s ambíciami presadiť sa a tyraniou voči okolitým ľuďom ako prejavu parazitických sklonov.
(V histórii do kategórie takýchto «maniakálnych mocichtivcov» povrchní «myslitelia» zapísali Ivana Hrozného [viď jeho korešpondenciu s A.M.Kurbskym: «História ruskej literatúry». — internetový zdroj: http://ppf.asf.ru/drl/grozny.html, a tiež analytickú správu VP ZSSR r. 2011 «Oslobodenie filozofie na Rusi od dogiem byzantskej teológie»] aj J.V.Stalina [Viď prácu VP ZSSR «Judášov hriech XX zjazdu» — analytická správa zo série «O aktuálnom dianí», № 2 (50) r. 2006]).
[176] Jedna z kníh o spôsobe života dnešnej civilizácie je nazvaná «Blahobytizmus» (David Wann, John de Graaf, Thomas Naylor, «BLAHOBYTIZMUS: choroba ohrozujúca svet»; preklad z angličtiny N.Makarovoj, vydavateľstvo «Ultra», r. 2004, 392 strán; originálny názov znie «Affluenza. The all — Consuming Epidemic», «Affluenza» je slovná hračka, založená na súzvuku slov «affluence» — blahobyt, hojnosť a «influenza» — chrípka: po rusky sa tomu hovorí «nevie od dobroty čo so sebou»):
«Čo je to konzum — spôsob života alebo nákazlivá choroba? Prečo si ľudia kupujú veci: pretože ich potrebujú, alebo preto, že ich potrebuje požierajúci ich mikrób blahobytizmu? Skupina amerických novinárov vytvorila televíznu šou, v ktorej skúmala správanie svojich krajanov — tých najbujnejších a najneskrotnejších spotrebiteľov súčasnosti. Na základe tohto cyklu vysielaní vznikla kniha, rozprávajúca o mechanizmoch vháňajúcich spoločnosť do víru neudržateľnej spotrebiteľskej vášne, uspokojovanej na úkor celého zvyšku ľudstva» (z upútavky na vydanie knihy v preklade na ruský jazyk).
Hoci slovnú hračku originálneho názvu knihy do ruštiny nemožno preložiť (*ani do slovenčiny*), no jej ruský názov «потреблятство» (*novotvar, cca „spotrebiteľstvo“, „konzumizmus“*) je ešte efektívnejší v zmysle vyvolania asociácií a emócií odsudzujúcich «blahobytizmus», ktoré ho charakterizujú ako zlo.