Kvalita bola nasledovná: pri testovaní loď nedokázala vyvinúť naprojektovanú rýchlosť 20 uzlov (aj tak nedostatočnú v tej dobe), napriek tomu, že hnací aparát dosiahol výkon ešte vyšší oproti naprojektovanému. Na prvom prechode cez more do Anglicka sa vyjasnilo, že kvalita nitovania je nízka: spoje plášťa v nadvodnej časti trupu tiekli, keď ich omývali vlny.
Okrem toho, krížnik patril k nezmyselnej triede lodí naprojektovanej v Rusku, ktorá disponovala prebytočnou bojovou silou k tomu, aby potopila nepancierovaný obchodný parník alebo plachetnicu (boj s námorným obchodom protivníka bola jednou z hlavných úloh, ktoré sa kládli na krížniky do objavenia sa ponoriek a letectva) pri nezvyčajne slabej a konštrukčne chybnej pancierovej ochrane na vedenie boja s protivníkom porovnateľnej delostreleckej sily.
A tú pancierovú ochranu, ktorá bola nielen na «Auróre», ale aj na všetkých lodiach ruskej flotily v období pred japonsko-ruskou vojnou — projektovali buď hlupáci alebo nepriatelia impéria: veď čo povedať napríklad na priezorové štrbiny bojových kabín s šírkou otvoru 30,5 cm (12 palcov), do ktorých úlomky nepriateľských striel vlietali prúdom, a odrážajúc sa od vnútorného povrchu zastrešenia bojovej kabíny a jej vonkajších previsov — skosili na jeden raz celé velenie lode. Počas japonsko-ruskej vojny pod akože pancierovou ochranou bojových kabín lodí kvôli debilnej konštrukcii boli úlomkami striel zabití velitelia krížnika «Auróra» a pancierovej lode «Orol» (zomrel na zranenia po niekoľkých dňoch; projekt pancierovej lode — bol prepracovaným francúzskym projektom pancierovej lode «Cesarevič»), zranený veliteľ krížnika «Varjag» (okrem toho, na Varjagu bolo všetko delostrelectvo inštalované bez pancierovej ochrany; projekt aj stavba bola americká podľa ruského technického zadania); prielom eskadry z Port-Arturu do Vladivostoku 28. júla 1904 sa nekonal kvôli tomu, že v bojovej kabíne veliteľskej pancierovej lode «Cesarevič» (projekt aj stavba francúzska podľa ruského technického zadania) bolo črepinami pozabíjané alebo zranené celé velenie lode (velenie eskadry bolo z väčšej časti zabité na mostíku mimo bojovú kabínu jedným z prvých zásahov), následkom toho bola eskadra dezorganizovaná a od úplnej porážky ich zachránilo len to, že Japonci nevedeli čo sa stalo na «Cesareviči» a blízkosť Port-Arturskej pevnosti, kam sa väčšia časť lodí vrátila a kde bola Japoncami potopená neskôr delostreleckou paľbou počas obliehania Port-Arturu.
Veď aj samotný vznik a priebeh japonsko-ruskej vojny a konania Ruska v jej priebehu je vynikajúcou ukážkou idiotizmu, prepleteného s cieleným záškodníctvom predstaviteľov vládnucej «elity» jak v hlavnom meste a v tyloch, tak aj na bojovom poli.
A ak máme hovoriť o tom, čo sa dnes zvykne nazývať «duševným vlastníctvom», tak v krížniku «Auróra» bolo ruským «duchovným vlastníctvom» dohromady len: 1) hlúposť vyšších šarží Admirality (vypracovali a schválili projektové zadanie), priemerno-tuctová práca projektantov a 3) nesvedomitosť a nízka profesionalita staviteľov, prenesená do železa.
Za všetku takúto «elitárnu» hlúposť platili svojimi životmi, trápením a krvou, predovšetkým obyčajní vojaci a námorníci, a tiež všetok ľud, na ktorý «elita» v konečnom dôsledku prenáša všetku škodu, spôsobenú jej politikou osprosteného egoizmu.
[200] Rok 1986 bol prvým povojnovým rokom, v ktorom dokonca podľa oficiálnej štatistiky ZSSR bol ekonomický rast nulovým. Po roku 1986 do rozpadu ZSSR sa ekonomické ukazovatele iba znižovali.
[201] Viď kapitolu 1.4 «“Správa — Nespráva“ o činnosti Vlády RF pre Štátnu dumu» v práci VP ZSSR «“Sad“ rastie sám?..» (2009). Príznačné je aj to, že Duma prijíma tieto „správy“ bez akýchkoľvek výhrad, bez žiadosti predložiť manažérsky relevantnú ekonomickú a sociálnu štatistiku. V tom sa prejavuje riadiaca negramotnosť poslaneckého korpusu, cieľavedome vyberaného vládnucim režimom.
[202] Viď publikácie článkov na internete «Stalinská ekologická revolúcia» (napríklad: http://savok.name/forum/topic_137/11; http://pgazeta.narod.ru/4_1999_7_.html).
[203] T.j. s výnimkou krajne neveľkého počtu «ukážkovo-objednaných» procesov, v ktorých výsledok bol vopred určený štátnou mocou. No takéto «ukážkovo-objednané» procesy sú typické nielen pre ZSSR, ale pre všetky davo-«elitárne» spoločenstvá, vrátane «bezúhonných» (z pohľadu domácich liberálov) falš-demokracií Západu (prípad Lyndona LaRouchea, vystupujúceho proti FEDu a úrokového kreditovania; prípad Viktora Buta; nároky britskej strany na Lugového v súvislosti s vraždou Litvinenko; zavraždenie vo väzení Haagskeho trinunálu bývalého prezidenta Juhoslávie Slobodana Miloševiča metódou neposkytnutia včasnej lekárskej pomoci — presná analógia prípadu Magnitský; prípad podpálenia Ríšskeho snemu v hitlerovskom Nemecku atď.).
[204] O dodržiavaní platnej legislatívy štátnou mocou postsovietskej RosSiónie viď analytickú správu VP ZSSR «O štátnej moci RF našich dní» zo série «O aktuálnom dianí», № 3 (96), december 2010.
[205] J.V.Stalin.
[206] Orgánov činných v trestnom konaní. – pozn. prekl.
[207] «Armáda vôle ľudu» (AVL), ktorá sa usiluje v krajine vybudovať systém právnej zodpovednosti úradných osôb pred ľudom za svoju činnosť, bola 19. októbra 2010 Moskovským mestským súdom uznaná «extrémistickou organizáciou», hoci nikdy nevyzývala k odstrelu úradných osôb «aktívne počas realizovania priamej demokracie», ani k silovému zvrhnutiu ústavného systému.
«Na stránke organizácie sa tvrdí, že jej hlavným cieľom je vnesenie dodatku do Ústavy RF a prijatie zákona „O súde ľudu RF nad prezidentom a členmi Federálneho Zhromaždenia RF“. Slogan AVL hlása: „Niet zodpovednosti, ak predtým nehrozí trest“. Takým spôsobom členovia organizácie na čele s J.Muchinom navrhujú zaviesť priamu zodpovednosť politikov RF za neefektívne riadenie štátu. Ako názorný príklad uvádzajú zodpovednosť vodiča autobusu, ktorého pasažieri utrpeli zranenia (...).
Aktivisti „Armády vôle ľudu“ považujú za potrebné vniesť do Ústavy RF článok 138. Podľa jeho textu sa Federálne Zhromaždenie aj prezident RF volia s cieľom „zákonmi a výnosmi organizovať obyvateľstvo (dnes žijúcich činných občanov) na ochranu ľudu (obyvateľstva a budúcich pokolení) pred duchovným a materiálnym zhoršením jeho života“.
Podľa názoru členov AVL „zlé organizovanie ochrany ľudu RF Federálnym Zhromaždením a prezidentom je zločinom proti ľudu bez premlčacej lehoty“. Pritom „pri skúmaní daného zločinu je členom ľudového súdu nad Federálnym Zhromaždením a prezidentom každý občan RF“» (http://top.rbc.ru/society/19/10/2010/484737.shtml). T.j. posledný bod v podstate predpokladá súd vo forme všeľudového referenda s otázkou o vine konkrétnych predstaviteľov štátnej moci v zhoršení kvality života ľudu.
[208] Hoci, čím sa «basa» odlišuje od koncentračného tábora, nie je jasné. Podľa oficiálnej štatistiky RF zaberá druhé miesto vo svete počtom uväznených v prepočte na 1000 obyvateľov (http://www.zashita-zk.org/stats/1246544925.html). Okrem toho na stránke http://mikle1.livejournal.com/794911.html sa vraví: