[215] Napríklad, Josif Kobzon (spevák, príjem — 8 376 268 rub.), Nikolaj Rastorgujev (spevák, príjem — 6 157 022 rub), Irina Rodnina (krasokorčuliarka, príjem — 2 662 959 rub.), Anton Sicharulidze (krasokorčuliar, príjem — 8 872 003 rub.), Svetlana Chorkina (gymnastka, príjem — 3 854 554 rub.), Svetlana Žurova (rýchlokorčuliarka, príjem — 2 518 538 rub.), Alina Kabaeva (gymnastka, príjem — 14 018 316 rub.), Alexander Karelin (zápasník grécko-rímskeho štýlu, Hrdina RF «za vynikajúce úspechy v športe, statočnosť a hrdinstvo prejavené na Olympijských hrách roku 1996» — z formulácie výnosu prezidenta RF B.N.Jeľcina o vyznamenaní, uvedenom na stránke http://www.warheroes.ru/hero/hero.asp?Hero_id=3705; príjem — 4 305 444 rub.). (príjmy sú uvedené za rok 2010 z publikácie: http://www.kp.ru/daily/25685/890222; na tej istej stránke sa možno dozvedieť aj o vlastníctve poslancov-žoldákov). Pritom všetci menovaní (ak ponecháme stranou ešte bohatšiu oligarchiu) sú v prvých radách spotrebiteľov produkcie náročnej na materiál a spracovanie, hoci oni sami do výrobnej sféry nepatria.
Ak vyjadríme štatisticky málo pravdepodobný predpoklad, že v RosSiónii možno čestnou prácou zarobiť 30 000 rubľov mesačne (reálnu štatistiku sme uviedli skôr: 80 % obyvateľov mali v r. 2010 menej ako 17 000 rubľov mesačne), potom všetko, čo prevyšuje sumu ročného zárobku 360 000 rubľov, je vyslovene ukradnuté na základoch uzákonených samotnými poslancami; no aj to je málo — množstvo poslancov a úradníkov sa obohacuje aj nezákonnými spôsobmi.
A čo vidíme: azda všetci «profesionálne» hlasujú za rozpočet, predvídajú následky, a vytvorili legislatívu o hospodárskej a finančnej činnosti, ktorá robí inovačný rozvoj krajiny nevyhnutným, s postupom do úlohy lídra rozvoja ľudstva? A čo sú vôbec schopní pochopiť z výkazov ministrov ekonomického bloku alebo predsedu Centrálnej Banky pred Dumou? Ale veď ekonomická teória a prax sú len časťou sociológie, pričom ani nie najzložitejšou na pochopenie.
A kto sa toľko sťažoval, že v Najvyššom Soviete ZSSR aj v iných Sovietoch poslanci neboli «profesionálmi», a že by mal existovať «profesionálny parlament»?
V Dume a Rade Federácie zasadá 41 miliardárov (http://www.rf-agency.ru/acn/stat_ru). Čo spoločné majú v živote títo miliardári a poslanci-žoldáci (žijúci na úrovni «strednej triedy») s drvivou väčšinou obyvateľstva krajiny — s tými, čo každý deň pracujú od svitu do mrku a živoria z jednej výplaty 10 000 rubľov mesačne bez akýchkoľvek perspektív na zlepšenie kvality života pre seba a svojich potomkov?
[216] Pri takýchto ukazovateľoch nevzdelanosti a nekompetentnosti oni a ich masa majú ešte drzosť robiť výčitky na adresu V.I.Lenina za to, že vraj údajne hovoriclass="underline" «Každá kuchárka musí riadiť štát». Uveriť tomu, že V.I.Lenin vyslovil takúto hlúposť, možno len pri nemravných sklonoch k «elitarizmu» a z nich prameniaceho idiotizmu.
V skutočnosti V.I.Lenin takéto hlúposti nerozprával. Jeho názor je presne opačný: «Nie sme utopisti. Vieme, že žiadny pomocný pracovník ani žiadna kuchárka momentálne nie sú schopní vstúpiť do riadenia štátu. […] No […] žiadame okamžité skoncovanie s týmto predsudkom, ako keby riadiť štát, zvládať všednú, každodennú riadiacu prácu boli schopní len bohatí alebo z bohatých rodín vzatí úradníci. My žiadame, aby sa výučba úlohe štátneho riadenia viedla uvedomelými robotníkmi a vojakmi a aby bola začatá ihneď, t.j. aby k tejto výučbe ihneď začali privádzať všetkých pracujúcich, všetku bedač» (z práce «Udržia si boľševici štátnu moc?», napísanú koncom septembra — prvej polovici októbra 1917, t.j. do začiatku Veľkej Októbrovej Socialistickej Revolúcie a zriadenia ňou Sovietskej moci: http://vivovoco.rsl.ru/VV/PAPERS/VLADLEN/VIL_01.HTM#sic).
No, ako možno pochopiť z agitačných plagátov 1920-tych rokov a svedectiev súčasníkov, slovne podobná fráza sa V.I.Leninom predsa len prednášala a očividne neraz. Napríklad L.D.Trockij píše. «Ide o osud strany a sovietskeho režimu. Najdôležitejšiu úlohu diktatúry videl Lenin v demokratizácii riadenia: „Každá kuchárka sa musí naučiť riadiť štát“» (L.D.Trockij. Poplašný signál. — Článok datovaný 3. marca 1933. Zdroj: http://www.magister.msk.ru/library/trotsky/trotm342.htm). (Na základe materiálov zo stránky: http://wiki.redrat.ru/миф:кухарка).
T.j. Sovietska moc si od začiatku kládla za cieľ dosiahnutie všeobecnej riadiacej gramotnosti obyvateľstva vo vzťahu k úlohe riadenia štátu ako nevyhnutného predpokladu pre vybudovanie skutočnej, a nie formálnej demokracie, socializmu a základu pre jeho rozvoj. Dnešní kverulanti na adresu V.I.Lenina z jeho skutočného názoru vyhodili iba jedno slovo, a to veľmi podstatné slovo «NAUČIŤ SA» meniace význam celej frázy, čím aj odhaľujú vlastný idiotizmus a «elitárnu» nemravnosť.
Napriek tomu, treba priznať, že k momentu zachvátenia štátnej moci do svojich rúk, sa boľševici príliš nezamýšľali nad tým, či je marxizmus kvalitným teoretickým základom pre organizáciu a vykonávanie štátneho riadenia (viď «Protokoly zjazdov a konferencií Všezväzovej Komunistickej strany (b) — Šiesty zjazd». — Moskva, Leningrad, r. 1927 — VI zjazd sa konal v období od 8. do 16. augusta 1917 gregoriánskeho kalendára; komentáre k stenogramom VI zjazdu viď v práci VP ZSSR «Rozhermetizácia», hlava 5, kapitola 5.8.6 «Šiesty zjazd RSDRP — úlohy do budúcnosti»). Nasledovné udalosti dejín preukázali: marxizmus sa skutočne na toto nehodí, v dôsledku čoho sa ZSSR budoval metódou pokusov a omylov, a to zapríčinilo veľké obete...
[217] Viď práce VP ZSSR «Voda Mŕtva» (1991), «Smutné dedičstvo Atlantídy» (Trockizmus to je «včera», no určite nie «zajtra») (1998), «Pätnásť rokov po GKČP...» (analytická správa zo série «O aktuálnom dianí» № 8 (56), r. 2006).
[218] Viď tiež «Pravda o živote sovietskeho ľudu v ZSSR»: http://pomnimvse.com/442pb.html.
[219] O príčinách vplyvu krízy na RF viď analytickú správu VP ZSSR «Kríza ako prostriedok vytriezvenia z ilúzií...» zo série «O aktuálnom dianí» № 2 (86), 2009 г.: «Pre drvivú väčšinu obyvateľstva kríza predstavuje hlavne: pokles objemov výroby vo všetkých odvetviach a regiónoch, rast cien a zníženie príjmov, znehodnocovanie úspor, hrozba straty zamestnania alebo skutočná strata zamestnania bez akýchkoľvek možností nájsť si novú (osobitne tam, kde ľudia pracujú na «mesto-živiacich» závodoch). Tento aspekt krízy je priamym vyjadrením hlúposti a nekompetentnosti štátneho riadenia, v základe ktorého leží chybnosť mravov úradníckeho korpusu, vedúcich predstaviteľov biznisu a «osobností» sociologickej vedy, vrátane ekonomiky».
[220] Ruská Akadémia Vied a Vyššia Atestačná Komisia. – pozn. prekl.
[221] Prívrženci KSB na toto počas viac ako 10 rokov opakovane upozorňovali rôzne orgány štátnej moci federálnej úrovne, no byrokratov zvyšovanie životnej úrovne ľudu nezaujíma. Nechali prepadnúť zabudnutiu aj odporúčania parlamentných čítaní ohľadom Koncepcie spoločenskej bezpečnosti 28. novembra 1995.
[222] Preto nie je prípustné «zvrhnúť režim» ani podľa scenárov rokov 1905, 1917, ani podľa scenáru «revolúcie ruží» v Gruzínsku v r. 2003 alebo kyjevskej «oranžovej revolúcie» v r. 2004, ani podľa scenárov «twitterových revolúcii» tzv. arabskej jari v arabských krajinách začiatkom r. 2011, ani podľa scenáru «pivného puču» A.Hitlera v r. 1923, ani nijako ináč: existujúce problémy sa len prehĺbia, a okrem toho, k nim pribudnú ešte nové. Preto treba pracovať na premene aj spoločnosti, aj štátnosti na základe inej koncepcie organizácie života. V našom chápaní je takou koncepciou KSB.