[231] «Zákon a proroci» v dobe Krista bolo tým, čo je dnes známe pod názvom „Starý zákon“.
[232] Táto téma je objasnená v práci VP ZSSR «Základy sociológie» (kapitola 8.5).
[233] Vrátane vládnucej «elity» hierarchie RPC.
[234][234] V súvislosti s týmto tvrdením uvedieme hodnotenie Sovietskej moci veľkým kniežaťom Alexandrom Michailovičom, ktoré dal v emigrácii koncom 1920-tych — začiatkom 1930-tych rokov:
«Napadlo mi, že, hoci nie som boľševik, predsa len nemôžem súhlasiť so svojimi príbuznými a známymi a bezohľadne kritizovať všetko, čo je robené Sovietmi iba preto, lebo je to robené Sovietmi. Nikto nepopiera fakt, že zabili mojich troch rodných bratov, ale tiež zachránili Rusko pred osudom vazala spojencov. Kedysi som ich nenávidel, a ruky ma svrbeli dostať sa k Leninovi alebo Trockému, no tu som sa zrazu dopočul o jednom, tam o druhom konštruktívnom kroku moskovskej vlády a pristihol som sa pri tom, ako šepkám: „Bravo!“. (Tento fragment rozpráva o udalostiach r. 1920, keď panské Poľsko, náchylné k nacizmu, podniklo agresiu voči Sovietskému Rusku s cieľom obnovenia svojich hraníc z r. 1772, a vtrhlo na územie Sovietskeho Bieloruska, a potom aj na Sovietsku Ukrajinu. Jeho agresia bola zmarená po tom, ako bola na Ukrajinu prevelená 1. jazdecká armáda pod velením S.M.Budjonného, ktorého úspechy vyzvali pocit hlbokej spokojnosti Alexandra Michailoviča: naše spresnenie v citáte) (...)
Zostávať verným Rusku a nasledovať príklad predkov Romanových, ktorí nikdy nestavali seba nad svoje impérium, znamenalo pripustiť, že Sovietskej vláde treba pomáhať, nebrániť jej experimentom a priať im úspech tam, kde Romanovci utrpeli neúspech.
Zostali ešte rady rovných (majú sa na mysli predstavitelia európskych dynastií: naše spresnenie v citáte). Až na jednu jedinú výnimku, ma oni všetci pokladali za blázna. Nech sa to zdá akokoľvek neuveriteľné, no našiel som pochopenie a podporu v osobe jedného európskeho monarchu, známeho prenikavosťou svojich názorov.
— Ak by ste sa ocitli v mojej situácii — spýtal som sa ho priamo — dovolili by ste svojej osobnej urazenosti a túžbe po pomste zacloniť starosť o budúcnosť vašej krajiny?
Otázka ho zaujala. Úplne seriózne nad ňou pouvažoval a navrhol mi ju preformulovať.
— Vyjadrime ju ináč — povedal, slovne sa obracajúc k rade ministrov. — Čo je hustejšie: krv alebo to, čo by som nazval „impérskou substanciou“. Čo je cennejšie: život vašich príbuzných alebo ďalšie budovanie impérskej idey? Moja otázka je odpoveďou na tú vašu. Ak to, čo ste milovali v Rusku, sa obmedzovalo jedine na vašu rodinu, tak nikdy nedokážete odpustiť Sovietom. No ak je vám súdené prežiť svoj život, podobne ako mne, želajúc si zachovanie impéria, buď pod súčasnou vlajkou alebo pod červenou zástavou víťaznej revolúcie — tak načo sa znepokojovať? Prečo v sebe nenájsť dostatok odvahy a neuznať úspechy tých, ktorí vás nahradili? (...)
Ešte horúcejšie debaty ma čakali v Klube Armády a Flotily [v USA]. Jeho vedenie považovalo za celkom prirodzené, že budem preklínať Sovietske Rusko a predpoviem nevyhnutný krach päťročnému plánu. Toto som odmietol. Nič sa mi neprotiví viac, než to divadlo, keď ruský vyhnanec dovolí túžbe po pomste aby zahlušila jeho národnú hrdosť. V besede s členmi Klubu Armády a Flotily som naznačil, že som predovšetkým ruský a až potom veľké knieža. Ako som vedel, tak som im opísal neohraničené zdroje Ruska a povedal, že nepochybujem o úspešnom realizovaní päťročnice.
— Na to môže uplynúť, — dodal som, — ešte rok-dva, no ak máme hovoriť o budúcnosti, tak tento plán nielenže bude vyplnený, ale za ním musí nasledovať plán nový, možno, desaťročný alebo dokonca pätnásťročný. Rusko nikdy viac neklesne do postavenia svetovej stoky (zvýraznené hrubým nami v citáte: v postalinskom období ale klesla) (*svetová stoka - мировой отстойник – je ustálená fráza, používaná aj dnes v RJ na označenie krajín, kde obyvateľstvo aj priemysel degraduje, ostáva nanajvýš ťažobný, a je odbytišťom vecí, ktoré sú pre zvyšok sveta zastarané. U nás zvykneme hovoriť – zapadákov, čierna diera. Knieža touto vetou priznalo, že Rusko už v tomto stave bolo pred boľševikmi.*). Ani jeden cár by nedokázal zrealizovať tak ambiciózny program, pretože jeho činy spútavalo príliš veľa princípov, diplomatických a ďalších. Dnešní vládcovia Ruska sú realisti. Sú bezohľadní v tom zmysle, v akom bol bezohľadný Peter Veľký. Sú rovnako bezohľadní, ako vaši železniční králi pred pol storočím, alebo vaši dnešní bankári, s tým jediným rozdielom, že v ich prípade tu máme do činenia s väčšou ľudskou čestnosťou a nezištnosťou.
Tak sa stalo, že za stolom predsedu, priamo vedľa mňa, sedel generál ***, potomok významného železničného magnáta a člen správnych rád päťdesiatky korporácií. Keď za zvuku pomerne váhavých potleskov som zakončil reč, naše oči sa stretli.
— Je zvláštne počuť takúto reč od človeka, ktorého bratov postrieľali boľševici, — povedal s neskrývanou nechuťou.
— Máte úplnú pravdu, generál — odpovedal som — no, koniec koncov, my, Romanovci, sme celkovo zvláštna rodina. Ten najväčší z nás zabil vlastného syna za to, že ten sa pokúsil zasiahnuť do plnenia jeho „päťročného plánu“.
Malú chvíľku mlčal, potom sa pokúsil prejsť na inú tému:
— A čo by ste nám poradili podniknúť, aby sme sa ochránili pred týmto nebezpečenstvom?
— Čestne povediac, neviem, — odpovedal som, — Navyše, generál, to je pohľad z vašej zvonice. Ja som ruský, vari nevidíte?
Čo sa týka ostatných členov Klubu Armády a Flotily, tak musím čestne priznať, že akonáhle opadol prvý šok, tam ma obstúpili, podávali mi ruky a chválili za „úprimnosť“ a „odvahu“.
— Viete, čo ste dnes narobili? — spýtal sa prezident klubu, keď som sa chystal odísť. — Takmer ste zo mňa urobili boľševika...“» (z knihy «Alexander Michailovič. Pamäti veľkého kniežaťa» Uvedené z internetovej publikácie na adrese: http://tochka-py.ru/index.php/entry/2012/03/24/velikij-knyaz-aleksandr-mikhajlovich-o-bolshevikakh).
[235] Charakteristika «strednej triedy» postsovietskej RosSiónie je daná v analytickej správe VP ZSSR «Modernizácia od Medvedeva??? — ach jaj...» zo série «O aktuálnom dianí» № 9 (93), december 2009 — 4. kapitola «Hlavná “opora” RosSiónskej štátnosti vo veci predpokladanej modernizácii krajiny».
[236] Stavovsko-kastové, finančno-feudálne zriadenie na čele s dynastiou je druhom oligarchickej diktatúry.
[237] «Dobrý človek, z dobrého pokladu svojho srdca vynáša dobré, a zlý človek, zo zlého pokladu svojho srdca vynáša zlé, lebo jeho ústa hovoria to, čím je naplnené jeho srdce» (Lukáš, 6:45). To isté sa ale týka aj všetkej ostatnej činnosti, jak individuálnej, tak aj kolektívnej.