[238] Tie dávajú neadekvátne hodnotenia, buď pre svoju neúplnosť (zamlčanie sociálne dôležitých javov), alebo úmyselnou lživosťou, prameniacou z úlohy «povedečtiť» politiku režimu (t.j. dodať jej pseudovedecký základ).
[239] Vzhľadom na to, V.O.Ključevskij, hodnotiac perspektívy budovania socializmu v Rusku ešte pred jeho začiatkom (koncom 19. storočia), ich charakterizoval slovami: «Spoločnosť Pravdoverného Súžitia zložená z lotrov» — cítiac aj mravno-psychologickú nepripravenosť spoločnosti k socializmu, a nemožnosť zosúladiť mravy s ideálmi pravdovernosti na základe «mraksizmu», hoci aj sa nepustil do hlbšieho preskúmania problematiky.
[240] O zovšeobecnených prostriedkoch riadenia / zbraní viď práce VP ZSSR «Voda Mŕtva» a «Základy sociológie» (3. časť, kniha 1, kapitola 8.5).
[241] V danom kontexte pod termínom «sociálne premeny» možno chápať jak evolúciu historicky sformovaného spôsobu života v priebehu reforiem, tak aj revolúciu, likvidujúcu historicky sformovaný spôsob života a zaväzujúcu k vybudovaniu takmer od nuly nového spôsobu života.
[242] Funkcia ideologickej moci má za úlohu — obliecť zotročujúcu (svojim charakterom) koncepciu do takých ideologických foriem, v ktorých by pred ľuďmi pôsobila ako hodná úcty a preto prijateľná, v ktorých by nevyvolávala odmietnutie, a tým skôr — cielený aktívny odpor zavádzaniu koncepcie do riadiacej praxe, až po vypracovanie a uvedenie do života alternatívnej koncepcie. Vzhľadom na túto funkciu je ideologická moc neoddeliteľným atribútom davo-«elitárnych» kultúr. Nie je potrebná vtedy, ak skutočné zámery nositeľov konceptuálnej moci a ich zamlčania sa zhodujú s otvorene deklarovanými ideálmi.
[243]Výrobné sily, systém subjektívnych (ľudských) a hmotných elementov, uskutočňujúcich „látkovú výmenu“ medzi človekom a prírodou v procese spoločenskej výroby. V.s. vyjadrujú aktívny vzťah ľudí k prírode, ktorý spočíva v materiálnom a duchovnom osvojení si a rozvoji jej bohatstiev, počas ktorého sa obnovujú existenčné podmienky človeka a prebieha zrýchľujúci sa (v rámci meniacich sa spoločensko-ekonomických formácií) proces formovania a rozvoja samotného človeka. V.s. tvoria hlavnú stránku spôsobu výroby, základ rozvoja spoločnosti. Každému stupňu rozvoja v.s. zodpovedajú určité výrobné vzťahy, vystupujúce v úlohe spoločenskej formy ich pohybu. V.s. v procese svojho rozvoja prichádzajú do protirečenia s existujúcimi výrobnými vzťahmi. Zo stimulujúcich foriem rozvoja v.s. sa tieto vzťahy menia na ich okovy. Vtedy v podmienkach antagonistických formácií nastupuje epocha sociálnej revolúcie, prebieha prevrat v ekonomickej štruktúre spoločnosti, v právnej a politickej nadstavbe. Hlavnými v.s. sú samotní ľudia, účastníci spoločenskej výroby, robotníci, pracujúce masy. (viď K.Marx a F.Engels, zv. 46, č. 1, str. 403; V.I.Lenin, Úplná zbierka diel, 5. vydanie, zv. 38, str. 359) (http://dic.academic.ru/dic.nsf/bse/124148).
[244] Je to Leninov odkaz na ľudové porekadlo «behať, ako blbec s počmáraným vrecom» — Naše objasnenie v citáte pre tých, ktorí sa nevyznajú v ruskej kultúre minulých čias. Vrece — vak, taška; počmáraná — maľovaná, t.j. ozdobená obrázkami, vzormi. V dnešnej dobe to porekadlo sedí na milovníkov «luxusu».
[245] Šlo o šľachtu, ktorej bola za rôzne zásluhy udeľovaná pôda aj so statkom a nevoľníkmi-kresťanmi, ktorí na nej otročili. Situáciu okolo pomeščíkov (nesprávne statkárov) opisuje aj Gogoľov román „Mŕtve duše“. – pozn. prekl.
[246] T.j. «právo» na exploatáciu «človeka človekom» — je v liberálno-buržoáznom chápaní neoddeliteľným prvkom osobnej «slobody», a toto zjednocuje buržoáznych liberálov s marxistami-trockistami a ďalšími fašistami. O podstate fašizmu viď práce VP ZSSR «Základy sociológie» (3. časť, kniha 2), «Fašizmus: ako sa to robí „demokraticky“...» (analytická správa zo série «O aktuálnom dianí», № 2 (95), august 2010).
[247] Hlavné príčiny:
· marxizmus tieto ideály iba deklaroval, no jeho majitelia mali v pláne vybudovať systém «ideálneho otrokárstva», v ktorom sú otroci presvedčení o svojej slobode;
· boľševici sa na úrovni sociálno-ekonomickej teórie nedokázali oddeliť od ideových prívržencov koncepcie ideálneho otrokárstva (marxistov-trockistov).
Z týchto príčin bolo riadenie v ZSSR od začiatku vnútorne konfliktné (boľševizmus vs. «mraksizmus»), alebo inými slovami — konceptuálne neurčité. V r. 1991 bol tento konflikt vyriešený v prospech tretej sily — buržoáznych liberálov-globalistov.
[248] Vo vzťahu k postsovietskej RosSiónii sa to týka «slobody bezdomovcov», ktorých politická prax buržoázneho liberalizmu deklasovala v sociálnej hierarchii na úroveň «odpadu spoločnosti».
[249] Zmluva, Zákon — Dnes sa väčšinou používa forma napr. Starý Zákon, no pôvodný význam termínu bol Starý Závet (zmluva medzi ľuďmi a bohom o dedičstve od boha pre vyvolený ľud). Apoštol Pavol to v liste židom tiež spomína, že aby bol Závet platný, musí jeho držiteľ zomrieť, preto musel zomrieť Ježiš, aby pozostalí mali nárok na dedičstvo, ktoré bolo prisľúbené. Mimochodom ukážka talmudistickej logiky – pozn. prekl.
[250] Viď práce VP ZSSR «K Bohodŕžave...», «Krátky kurz», «„Majster a Margaréta“: hymnus démonizmu? alebo Evanjelium bezhraničnej viery».
[251] Fondy spoločenskej spotreby — produkty, ponúkané občanom ZSSR bezplatne alebo na základe čiastočnej úhrady, podľa potreby, avšak v medziach možností ekonomiky. Predpokladalo sa, že podiel spotreby zo spoločenských fondov bude musieť s rozvojom socializmu narastať, a s prechodom na komunizmus sa fondy spoločenskej spotreby musia stať jediným zdrojom uspokojovania potrieb ľudí, úplne vytesniac obchodnú sféru zo života spoločnosti.
[252] Práve táto okolnosť dala základ k tomu, aby bolo možné disidentom-antisovietčíkom a «ochrancom práv» liberálno-buržoázneho razenia vytknúť to, že oni v ZSSR nemali ideový konflikt s KGB (na ktorú sa oficiálne kládla úloha ochrany socializmu — ústavného systému ZSSR a Sovietskej štátnosti), ale merkantilný konflikt s OBChSS (útvar Min.Vnútra — Oddelenie pre Boj s Rozkrádaním Socialistického Majetku). T.j. konflikt nebol z dôvodu donútenia disidentov a ďalších občanov totalitným štátom ísť proti vlastnému svedomiu, ale z dôvodu robenia si nárokov zo strany disidentov-antisovietčíkov a «ochrancov-práv», ich obdivovateľov a bábkarov na právo dostávať bezprácny príjem a byť exploatátormi zvyšnej spoločnosti. Právo buržoáznej oligarchie na exploatáciu zvyšnej spoločnosti je hlavným zamlčaním liberálnej ideológie.
[253] K.Marx. Kapitál, zv. 3, hl. 24.
[254] V tom zákone však bola «diera», existovala niekoľko desaťročí ešte z predvojnových časov — výplata percent z vkladov obyvateľstva v sporiteľni. Pritom existoval prostriedok legalizácie súkromného kapitálu — vkladné knižky na doručiteľa. Na jej vybavenie sa stačilo dohovoriť s opilcom pri lahôdkarstve, pretože na jej zriadenie bol potrebný len pas, a potom už všetky vkladové operácie bolo možné vykonávať anonymne predložením vkladnej knižky bez predkladania pasu alebo iných dokumentov na overenie totožnosti.