[265] t.j. okrem iného, v súlade s vlastnými alebo korporátnymi cieľmi. – pozn. prekl.
[266] Ak je jedinec naprogramovaný kultúrou, v režime biorobot, nejde o výsledok jeho vlastnej premyslenej úvahy (a vôle slobodnej od mámení a inštinktov) ale skôr posadnutosti a honbou za určitým štýlom života, ktorý je prezentovaný ako spoločenská norma, hoc ide v jadre o parazitizmus. – pozn. prekl.
[267] Umelo organizované «hry» tohto druhu sa oddávna nazývali «podvod».
[268] Každý v miere svojho chápania pracuje na seba, a v miere svojho nechápania na tých, ktorí chápu viac. Toto je univerzálny princíp.
[269] Viď prácu VP ZSSR «Ford a Stalin: o tom, ako žiť Ľudsky» a knihu H.Forda «Môj život, moje úspechy».
[270] Z poslednej spomenutej okolnosti, týkajúcej sa rozdelenia degradačno-parazitického spektra potrieb medzi utlačovateľmi a utlačovanými a prístupu do riadiacej sféry (nezávisle od národnostnej alebo konfesíjnej príslušnosti osôb) — vyplývajú Kristove slová: «... hovorím vám, ak vaša pravdovernosť neprevýši pravdovernosť zákonníkov a farizejov, tak nevojdete do Kráľovstva Božieho» (Matúš, 5:20).
V kánonickom texte Nového závetu v tejto vete miesto slov «Kráľovstvo Božie» stoja slová «Kráľovstvo Nebeské»: cenzori a redaktori kánonu sa o to postarali. Je to jasné prekrútenie slov Krista: má tam byť Kráľovstvo Božie, ktorého možnosť realizácie na Zemi úsilím samotných ľudí z ich dobrej vôle Kristus hlásal a toto učenie cirkvi v Jeho mene vyhlásili za herézu, dajúc jej názov «millenarizmus» (latinsky) alebo «chiliazmus» (grécky).
[271] Hodnota štátnej podpory všedného života úradnej osoby, pripadajúcej na jedného «nomenklatúrneho» úradníka.
[272] Čiže toto sa netýka toho množstva «clerkov», ktorí vedú administratívu, analyzujú rozvoj situácie a vypracovávajú projekty riadiacich rozhodnutí, ktoré následne schvaľujú vysokoplatené «elitárno-nomenklatúrne» úradné osoby (*ich vyšší šéfovia*).
[273] Parížskej Komúny, r. 1871 (Naše vysvetlenie v citáte).
[274] Parlament — z francúzskeho «parlé» = rozprávať — t.j. parlament je rozprávanie, vo väčšine prípadov jalové (naše objasnenie v citáte) (*t.j. Leninova veta teda znie „...zámeny rozprávajúcich inštitúcií pracujúcimi“*).
[275] Od 30. decembra 1922 — po koniec decembra 1991, keď sa M.S.Gorbačov „zriekol“ funkcie p-REZIDENTA ZSSR.
[276] Snáď len s výnimkou vedúcich Štátneho importného riadenia Smeljakova a Pavlova, ktorí boli za čias Andropova zastrelení pre obvinenie z úplatkárstva (za každý kontrakt, ktorý uzavreli s cudzincami, brali úplatky v hodnote 1 – 3 % zo sumy kontraktu). Vtedy bol zastrelený aj jeden zo zástupcov ministra rybného priemyslu ZSSR. Pred súd sa dostali aj náčelník Riadenia obchodu Výkonnej komisie Moskovskej mestskej rady Tregubov a 130 jeho spolupracovníkov. («Ako bojovali s „vlkolakmi“ v ZSSR»: http://news.bbc.co.uk/hi/russian/russia/newsid_3022000/3022210.stm).
[277] O tomto neskôr v úryvkoch z poznámok J.S.Vargu (sovietsky ekonóm maďarského pôvodu — Jenő Varga).
[278] Hodnotenia. – pozn. prekl.
[279] Jej analýza je v analytickej správe „Byrokratická beznádej v RF a globálny projekt «Obama»“ zo série «O aktuálnom dianí» № 11 (83), r. 2008. Túto analytickú správu je dobré si prečítať kvôli tomu, aby bolo možné plnšie pochopiť obsah nasledovného úryvku.
[280] V anglickom origináli je použitý termín „CEO“ (Chief Executive Officer, cca „generálny riaditeľ“ v s.r.o alebo „predseda predstavenstva“ v a.s.). – pozn. prekl.
[281] B.H.Obama oznamuje, že pomer príjmov top-managerov a priemernej mzdy v USA za posledné desaťročia vzrástoclass="underline" v r. 1980 tvoril 42 násobok, v r. 2005 tvorí 262 násobok (str. 73).
[282] Ukážku podobnej odtrhnutosti od reality dal D.A.Medvedev ako prezident RF na stretnutí s učiteľmi a študentmi Londýnskej školy ekonómie a politických vied v r. 2009:
«OTÁZKA (podľa prekladu): Moja otázka sa týka ekonomickej krízy. Veľa sa rozpráva o zväčšení úlohy štátu v ekonomike. Minulosť Ruska ako centralizovaného štátu zľahčuje alebo sťažuje zväčšenie štátnej účasti v ekonomike krajiny?
D.MEDVEDEV: Skvelá otázka. Viete, my naozaj máme svoju vlastnú skúsenosť štátnej ekonomiky, plánovanej ekonomiky, centralizovanej ekonomiky, nech to nazveme akokoľvek. Myslím si, že nám to predsa len zľahčuje úlohu. Nehľadiac na to, že svoju odbornosť som získal až v období trhovej ekonomiky, avšak celkom dobre si pamätám aj na tie pravidlá, ktoré platili v tom období. Veľmi dobre poznám všetky problémy, ktoré vtedy boli, všetky prežitky plánovanej ekonomiky a všetky tie komplikácie, ktoré vznikli občanom žijúcim v takomto systéme súradníc. Preto skúsenosť, ako to najcennejšie vlastníctvo každého človeka, znamená vždy plus. Ak to chce niekto vyskúšať, nech si prečíta učebnice politekonómie socializmu z toho obdobia, no a samozrejme, nesmrteľné učenie Karla Marxa» (http://www.kremlin.ru/text/appears/2009/04/214696.shtml).
Všetko povedané D.A.Medvedevom v odpovedi na túto otázku je odrazom nekompetentnosti a samoľúbej povrchnosti: Veď ak A.N.Jakovlev a M.S.Gorbačov boli zradcami, a N.I.Ryžkov nechápal problematiku riadenia štátu-superkoncernu ZSSR, tak to neznamená, že plánovaná ekonomika je chybou dejín. Táto «chyba» úspešne vykonala industrializáciu a kultúrnu revolúciu koncom 1920-tych a počas 1930-tych rokov, keď sa celý kapitalistický svet nachádzal v kríze; položila základy pre víťazstvo v tej najťažšej vojne, po ktorej ešte raz prezbrojila armádu a námorníctvo, ako prvá sa dostala do vesmíru. A problém nebol v jej princípoch, ale v «elitarizácii» vlády, počas ktorej sa vláda beznádejne debilizovala. Nehovoriac už o tom, že v ZSSR krátko pred prestavbou problémy boli, avšak chudoba tam nebola, a neboli ani bezdomovci a tuláci ako štatisticky významné sociálne javy.
Okrem toho, čítať Karla Marxa kvôli pochopeniu organizácie štátneho riadenia makroekonomiky je úplne zbytočné.
No z výšky sociálneho postavenia, vymeraného viac než 4 miliónmi ročného bezprácneho príjmu, toto prezident nie je schopný pochopiť... «Sú strašne odtrhnutí od ľudu», ako charakterizoval dekabristov súdruh Lenin... Aj myšlienky, že predstavitelia našej «elity» trpia intelektuálnou impotenciou, prichádzajú neustále, akonáhle ktosi z nich čosi povie.
[283] Ruská sociálno-demokratická robotnícka strana (boľševikov). – pozn. prekl.
[284] Všezväzová komunistická strana (boľševikov). – pozn. prekl.
[285] Komunistická strana sovietskeho zväzu. – pozn. prekl.
[286] 16. zjazd VKS(b) prijal rozhodnutie o rekonštrukcii všetkých odvetví národného hospodárstva na základe najnovšej techniky, t.j. vyhlásil kurz na modernizáciu krajiny s cieľom vybudovania materiálovo-technickej bázy socializmu a zabezpečenia plnej ekonomickej nezávislosti ZSSR. Potvrdil kurz na kolektivizáciu poľnohospodárstva, čo bolo podmienené: po prvé, nízkym tovarovým výkonom individuálnych hospodárstiev v ich prevažnej väčšine, po druhé, priemysel potreboval pracovné zdroje, ktoré bolo možné získať len na úkor rastu poľnohospodárskej výroby pomocou zefektívnenia práce na dedine a odlivu ekonomicky prebytočného dedinského obyvateľstva (najmä mládeže) do miest — do priemyslu a vedy.