[287] V jadre ide reč o hrozbe veľkoruského šovinizmu a potenciálu jeho prerastania do nacizmu. — naša poznámka v citáte.
«Šovinizmus (fr. chauvinisme), extrémna forma nacionalizmu, propagovanie národnej výnimočnosti; postavenie záujmov jedného národa do protikladu záujmom všetkých ostatných národov, šírenie národnej nadutosti, podnecovanie nepriateľstva a nenávisti medzi národmi. Termín „š.“ sa objavil vo Francúzsku [v r. 1831 v komédii bratov I. a J.Cogniard „Trojfarebná kokarda“; jedným z protagonistov bol agresívno-útočný novobranec Nicolas Chauvin (čit. N.Šovan); predpokladá sa, že predobrazom tejto postavy bol skutočný človek — veterán napoleónskych vojen N.Chauvin, vychovaný v duchu skláňania sa pred imperátorom — tvorcom „majestátu“ Francúzska]. Slovom „š.“ začali označovať rôzne prejavy nacionalistického extrémizmu» (Veľká sovietska encyklopédia).
[288] V danom kontexte slovo «nacionalizácia» označuje kompletizáciu ďalej menovaných sfér činnosti v národných republikách ZSSR kádrami z domácich národností. — Naše objasnenie kontextu v citáte.
[289] Tento aj predchádzajúci odsek je k otázke ohľadom potrebnosti ochrany socializmu a národných kultúr od internacizmu vo formách «internacionalizmu». — naša poznámka v citáte.
[290] Táto veta si žiada doplnenie: ... ktorým manipuluje globálny internacizmus. — náš komentár k citátu.
A práve kvôli tomu, že «veľkoruskí» nacionalisti sa vždy stávali tupým inštrumentom v rukách internacistov (lebo nacionalisti nemali svoj vlastný projekt globalizácie), boľševizmus ich nikdy nepodporoval, a oni boli vždy proti boľševizmu. V epoche J.V.Stalina preto aj «veľkoruských» nacionalistov (vrátane «gosudarstvennikov» (*etatistov*)) potláčali, hoci vysvetliť im zreteľne a v termínoch marxizmu «prečo?» — nebolo možné, pretože v marxizme neexistoval pojem «internacizmus».
No aj v iných krajinách sa miestny nacionalizmus (šovinizmus) vždy stáva podriadeným internacizmu biblickej koncepcie zotročenia ľudstva v mene Boha, čoho najvýraznejším príkladom sa stal hitlerizmus, hoci obracanie sa k téme jeho spojenia so sionizmom sa označuje za «nepolitkorektné», a v mnohých prípadoch aj podlieha trestnému stíhaniu. Príčina podriadenosti všakovakých nacionalizmov internacizmu je jednoduchá: biblický internacizmus realizuje koncepciu globalizácie, a u nacionalistov niet koncepcie takejto úrovne.
[291] Celý text v citáte je zvýraznený hrubým písmom samotným J.V.Stalinom.
[292] Aj toto je germánsky nacizmus, avšak vo verzii o niečo «humánnejšej», než hitlerovská alebo anglosaská (vysoko vyvinutá behom niekoľkých storočí) verzia nacizmu, nakoľko sa orientuje na asimiláciu «zaostalého ľudu», a nie na ich úplnú likvidáciu «pre nepotrebnosť». — Náš komentár k citátu.
[293] Toto je jedno z mála miest, kde J.V.Stalin používa termín «koncepcia», pričom ho dáva do úvodzoviek. A z celkového kontextu je zrejmé, že J.V.Stalin, objasňujúc problematiku vzájomných vzťahov v ZSSR, je sám konceptuálne mocný; a K.Kautskému (1854, Praha — 1938, Amsterdam) konceptuálnu moc nepriznáva, dávajúc termín «koncepcia» do úvodzoviek. — Náš komentár k citátu.
[294] V tom zmysle, ako bol termín «národ» definovaný J.V.Stalinom v práci «Marxizmus a národnostná otázka». — Náš komentár k citátu.
[295] V súvislosti s témou dotknutou J.V.Stalinom odporúčame prečítať si poviedku Čingiza Ajtmatova «Prvý učiteľ» (viď, napríklad tu: http://lib.ru/PROZA/AJTMATOW/uchitel.txt). — Náš komentár k citátu.
[296] Tieto otázky, položené J.V.Stalinom zjazdu, ukazujú, že nacizmus a internacizmus sú svojimi cieľmi, spôsobmi a prostriedkami ich dosiahnutia identické, no propagátori politiky nacizmu a internacizmu sú rôzni. Jedným zo súčasných prejavov tejto identickosti je zjednotenie liberálno-buržoáznych internacistov a «ruských internacistov» v kampani «Putin, odíď!» v r. 2011. Zároveň tieto otázky ukazujú, že marxizmus bol od začiatku ideologickým obalom internacizmu, nakoľko neumožňuje sa terminologicky vyčleniť od internacionalistov-internacistov, odhaliť internacizmus a tým zároveň pred ním ochrániť mnohonárodnú spoločnosť. — Náš komentár k citátu.
[297] Konal sa v Moskve 8. — 16. marca 1921 — Náš komentár k citátu.
[298] V boľševickej interpretácii (a teda aj v stalinskom kontexte) je internacionalizmus slobodný od internacizmu a nesmie byť jeho sprievodcom, prostriedkom jeho legalizácie a maskovania. — Náš komentár k citátu.
[299] V danom prípade by bolo presnejšie: s boľševizmom. — Náš komentár k citátu.
[300] T.j. upadli do internacizmu. — Náš komentár k citátu.
[301] Tieto odseky sú nami oddelené hviezdičkami v citáte od zvyšného textu, pretože práve z chápania mravno-eticky podmienených sociálnych javov, ktoré za nimi stoja, vyvierajú oba druhy politiky v oblasti vzájomných národných vzťahov:
· aj politika nesúladu, vznikajúceho ako dôsledok prejavov nacizmu a internacizmu,
· aj politika harmonizácie vzájomných národných vzťahov na základe vykorenenia národných a internacionálnych systémov exploatácie «človeka človekom».
[302] Proces zjednotenia národných kultúr do jednej spoločnej (formou aj obsahom) kultúry v ZSSR skutočne prebiehal, avšak nestihol sa zavŕšiť k roku 1985: v opačnom prípade by sa ZSSR v r. 1991 nerozpadol — sovietsky ľud by nedovolil rozbiť svoj vlastný štát.
No neotrockisti, parazitujúci v po-stalinskom období na tendencii k zjednocovaniu národných kultúr počas rozvoja každej z nich, hovorili o existencii jednotného sovietskeho ľudu (ako nositeľa socialistickej kultúry na základe ruského jazyka) ako o hotovom fakte navzdory realite.
«V r. 1961 N.S.Chruščov na 22. zjazde KSSZ vyhlásiclass="underline" «V ZSSR sa sformovalo nové historické spoločenstvo ľudí rôznych národností, majúcich spoločné charakteristické črty — sovietsky ľud». Uznesením 24. zjazdu KSSZ od r. 1971 bol sovietsky ľud označený za výsledok pevnej sociálno-politickej a ideovej jednoty všetkých tried a vrstiev, národov a národností, obývajúcich územie ZSSR. Ich spoločným jazykom — jazykom sovietskeho ľudu — bol uznaný ruský jazyk, čo bolo výrazom «tej úlohy, ktorú hrá ruský ľud v bratskej rodine ľudov ZSSR» (Wikipédia: http://ru.wikipedia.org/wiki/Советский_народ).
A pod vplyvom tohto propagandistického mýtu neotrockistov sa práve v po-stalinskom období v národných republikách začalo tlmenie vzdelávacích systémov v národných jazykoch ľudov ZSSR, tlmenie systému štúdia národných jazykov a základov miestnych kultúr pre predstaviteľov ruskojazyčných diaspór. Toto bolo jedným z faktorov pre vznik potenciálu rozličných nacionalizmov s cieľom realizácie tohto potenciálu v diele likvidácie socializmu a rozčlenenia ZSSR v súlade s Direktívou NSC USA 20/1 z 18.08.1948 — náš komentár k citátu.