[303] V citáte je vynechaný odsek o «odumretí štátu». Dodáme, že v KSB je tvrdenie marxizmu o «odumretí štátu» hodnotené ako chybné: štátnosť bude existovať, nakoľko spoločnosť potrebuje riadiacu prácu realizovanú na profesionálnom základe. A to si vyžaduje nielen riadiacu gramotnosť, ale aj poznanie predmetnej oblasti. Naštudovanie si prevažnej väčšiny predmetných oblastí nemôže byť realizované v priebehu riadenia, ale si vyžaduje predbežnú prípravu kandidáta, čo môže zabrať dlhší čas a nie vždy môže byť uskutočnené na pozadí nejakej inej profesionálnej činnosti.
[304] V danom prípade by bolo presnejšie: pre boľševizmus. — Náš komentár k citátu.
[305] Tieto odseky sú nami oddelené hviezdičkami v citáte od zvyšného textu, nakoľko MALO-buržoázny prerod sovietskej «elity» (jak v Ruskej Federácii, tak aj v Zväzových republikách a vo všetkých národných autonómiách) bol jedným z faktorov, ktoré priviedli k rozpadu ZSSR.
«Intervenčníci» — okupanti, kolonizátori, nespokojní predovšetkým s budovaním socializmu-komunizmu v ZSSR. Principiálny rozdiel medzi «intervenčníkmi» a kryptokolonizátormi nie je.
[306] Možno sa s ňou oboznámiť tu: http://www.democracy.ru/library/history/laws/constitution_1936.html.
[307] Možno sa s ňou oboznámiť tu: http://www.democracy.ru/library/history/laws/constitution_1924.html. Na stránke http://www.democracy.ru/library/history/laws/ sa možno oboznámiť aj s Ústavou r. 1977, a s Ústavou RSFSR r. 1918.
[308] Komunistická strana bola na 19. zjazde v r. 1952 premenovaná. Dovtedy sa volala: Všezväzová komunistická strana (boľševikov) — VKS(b). Po 19. zjazde sa nazývala: Komunistická strana Sovietskeho Zväzu — KSSZ.
[309] V časopise «Komunista» № 3 1983 bol zverejnený jeho článok «Učenie Karla Marxa a niektoré otázky budovania socializmu v ZSSR» (viď: http://www.sovietworld.narod.ru/stat/stat/andropov-stat01.htm). V ňom sú, konkrétne, tieto slová «s tzv. základnými pravdami marxizmu treba narábať vcelku opatrne, pretože za ich nechápanie alebo zabúdanie surovo trestá samotný život». Takto poukazujúc na dôležitosť sociologicko-ekonomickej teórie v živote spoločnosti a štátnom riadení, však J.V.Andropov nepochyboval o životnej adekvátnosti samotnej marxistickej teórie, čo aj spôsobilo jeho skorý odchod na druhý svet a následný rozvoj udalostí.
[310] Jediné čestné priznanie od autority domácej «ekonomickej vedy», ktoré sa podarilo nájsť, o nepripravenosti vedy riešiť úlohy, vyhlásené na začiatku «prestavby» v ZSSR, patrí akademikovi A.I.Ančiškinovi, zakladateľovi a prvému riaditeľovi Inštitútu ekonomiky a prognózovania vedecko-technického pokroku AV ZSSR (teraz Inštitút národno-hospodárskeho prognózovania RAV, na čele s V.V.Ivanterom):
«Je potrebné priznať so všetkou určitosťou, že ekonomická veda, a aj spoločenské vedy vcelku, sa stali nepripravenými k odpovedi na otázky zadané 27. zjazdom strany, januárovým (r. 1987) Plénom, celým priebehom nášho rozvoja. Mnohé fundamentálne problémy rozvíjajúceho sa socializmu sme dnes nútení riešiť empiricky, metódou «pokusov a omylov», so všetkými negatívnymi dôsledkami spojenými s teoretickou nepripravenosťou k takýmto riešeniam. Príčin za vzniknutý stav vecí je niekoľko, a bolo by určite zjednodušením všetko zvaliť na neuspokojivú prácu samotných vedcov-ekonómov.
Po prvé, pre úspešný rozvoj ekonomickej vedy je nevyhnutná zreteľne vyjadrená spoločenská a politická potrebnosť hlbokého a objektívneho odhalenia reálnych zákonitostí ekonomického rozvoja, jeho protirečení, nutná je potrebnosť vedeckej istiny. (…).
Po druhé, stav poslednej (reč je o ekonomickej vede: naše spresnenie v citáte) bol vždy spojený s ideologickými direktívami, prítomnosťou alebo absenciou dogiem, ktoré často predurčovali nielen orientáciu, priebeh vedeckých výskumov, ale aj závery, výsledky» (Diskusia «Ekonomická teória a prax prestavby». — «Komunista», teoretický a politický časopis ÚV KSSZ, № 5 (1303), marec 1987, str. 35, 36).
Na rozdiel od tejto praxe «povedečťovania» neznámo ako a odkiaľ sa berúcich politických názorov najvyššieho straníckeho a štátneho riadenia ZSSR, v USA sa politika voči ZSSR budovala na základe vedy študujúcej ZSSR — takzvanej «Sovietológie».
[311] O tomto viď, napríklad, interview bývalého pracovníka Riadenia vonkajšej kontrarozviedky KGB ZSSR plukovníka A.A.Sokolova «A.Jakovleva naverbovala CIA, pred vyšetrovaním ho zachránil Gorbačov. Prečo?»: http://www.elesta1.ru/a-iakovleva-zaverbovannogo-cru-spas-ot-rassledovan/part1 a nasledujúce strany. Viď tiež N.Dobrjucha «Odhalenia posledného predsedu KGB: Pravdepodobne, Gorbačova a Jakovleva naverbovali v USA» («Komsomolská pravda» «na Ukrajine», 26.08.2011: http://kp.ua/daily/260811/297869/print/).
[312] Tzv. „glásnosť“ – politika maximálnej otvorenosti ohľadom činnosti štátnych orgánov a slobody informácií. – pozn. prekl.
[313] Stačí si spomenúť na takmer hysterickú reakciu «prestavbárov» na vcelku bezobsažný (v aspekte rozvoja teórie) emotívny článok N.A.Andrejevovej (ročník 1938) «Nemôžem sa zrieknuť princípov», zverejnený v novinách «Sovietske Rusko» 13. marca 1988 (viď: http://www.revolucia.ru/nmppr.htm). Po 3 týždňoch bol tento článok dementovaný novinami «Pravda» z 5. apríla 1988 v anonymnom redakčnom článku «Princípy prestavby: revolučnosť myslenia a konania», napísanom «zverbovaným CIA» členom Politbyra «architektom prestavby» A.N.Jakovlevom (viď: http://soveticus5.narod.ru/88/prpe.htm).
[314] Viď prácu VP ZSSR «Judášov hriech XX. zjazdu» («O aktuálnom dianí», № 2 (50) r. 2006).
[315] Maximum, čo bolo reálne, bolo chápanie podstaty Sovietskej moci najmä ako moci židov a ich prisluhovačov a cítenie neadekvátnosti internacistického marxistického projektu. Jeden z výrazných príkladov takéhoto typu «chápania» je zachytený v «Prekliatych dňoch» I.A.Bunina:
«Nedávno som stretol na ulici prof. Ščepkina, „komisára ľudovej osvety“. Hýbe sa pomaly, s idiotskou tuposťou hľadiac vpred. Na pleciach úplne zaprášená talma (*krátky plášť bez rukávov*) s obrovskou mastnou škvrnou na chrbte. Klobúk tiež taký, že hľadieť naň je hnus. Najšpinavší papierový golierik, zozadu podopierajúci veľký vulkán, hnisavý vred, a starú hrubú viazanku, nafarbenúčervenou olejovou farbou.
Hovorí sa, že Feľdman sa prihováral nejakým roľníckym „poslancom“:
— Súdruhovia, čoskoro na celom svete bude vláda sovietov!
Zrazu zaznie hlas z davu poslancov (*ukrajinským dialektom*):