— To sa nestane!
Feľdman nazlostene:
— A to už prečo?
— Nie je dosť židov!
To nič, nebojte sa: je dosť Ščepkinov» (http://az.lib.ru/b/bunin_i_a/text_2262.shtml) — datované nocou 24. apríla 1919. No a «vysokovzdelaní» «Buninovia», kvôli ich «elitarizmu» nie sú žiadnou prekážkou ale komplicmi biblického projektu zotročenia ľudstva v mene Boha; prekážkou a alternatívou sú «Buninmi» prehliadaní boľševici, málo vzdelaní v tej dobe, vďaka výnosu «o kuchárkiných deťoch» (r. 1887), zatvárajúcemu prístup k strednému a vyššiemu vzdelaniu predstaviteľom «prostého ľudu», čím po niekoľkých desaťročiach obrali krajinu o akcieschopný riadiaci korpus.
17. (29.) októbra 1888 sa odohrala havária vlaku Alexandra III v Borkách (*rok predtým bol schválený výnos „o kuchárkiných deťoch“*), ktorú možno interpretovať ako Zhora danú predzvesť budúcej katastrofy impéria v r. 1917, ako dôsledok neadekvátneho riadenia: konkrétne miesto — rajón osady „Červonnyj Veleteň“, čo v preklade z ukrajinčiny znamená Červený Obor, a ten čo vystriedal impérium bol naozaj «Červeným Obrom».
No v oficiálnej cirkevnej a štátnej tradícii tej epochy táto udalosť nebola vnímaná ako predzvesť-výstraha, z ktorej treba vyvodiť adekvátne politické závery, ale ako «zázrak» — zázračné spasenie cárskej rodiny. Preto na mieste tejto «zázračnej» katastrofy bol v rokoch 1891 — 1894 postavený chrám v mene Krista Spasiteľa (chrám bol zničený počas bojov v rokoch Veľkej Vlasteneckej vojny), a sociálna politika ostala nezmenená. V dôsledku nemennosti sociálnej politiky Ruské impérium pod vládou klanu Romanovcov po zrušení nevoľníctva v r. 1861 nedokázalo zrealizovať ten scenár rozvoja, ktorý vcelku úspešne (hoc aj s niektorými chybami, ako účasť v 2. svetovej vojne na strane Hitlera) zrealizovalo Japonsko po reštaurácii Meidži v rokoch 1867 — 1868.
[316] Príkladom toho bola vražda prezidenta USA J.F.Kennedy, ktorý v jednom zo svojich verejných vystúpení povedal, že moc v USA patrí tajným spoločenstvám a to je nezlučiteľné s demokraciou. — Skutočne mocní pohlavári tajných spoločenstiev nezačali jeho názor spochybňovať: jednoducho ho zastrelili a pochovali so všetkými poctami...; vraždu pripísali psychopatovi-samotárovi, ktorého tiež zastrelili (a hoci nejaký čas žil v ZSSR, nepoužili ani antisovietsku kartu), a nebohého prezidenta zaradili do «panteónu» znamenitých politických činiteľov Ameriky, pričom jeho vládnutie vykladajú «americkému ľudu» spôsobom, aký vyhovuje im...
[317] Avšak takéto nádeje sa nie vždy naplnia. Kto s týmto tvrdením nesúhlasí, potom musí priznať, že v Kazachstane a po páde ZSSR dodnes beží diktatúra proletariátu, nakoľko jeho prezident Nursultan Abiševič Nazarbajev (ročník 1940) začínal svoju pracovnú činnosť ako betonár, a neskôr bol tavičom na Karagandinskom metalurgickom kombináte (Magnetka — ohnivá kolíska: http://www.izvestia.kz/node/333).
No na svojej oficiálnej stránke prezidenta Kazachstanu (http://www.akorda.kz/ru/the_head_of_the_state/president) sa hanbil uviesť svoju pracovnú minulosť, hoci uviedol všetky svoje vyslovene sfalšované «vedecké» «elitárno»-statusové regálie (doktor ekonomických vied, akademik akadémií rôznych krajín, «čestný profesor» atď.). Celkovo, vytvára tak dojem typického chána.
[318] T.j. byrokratov. – pozn. prekl.
[319] J.V.Stalin. Diela. Zv. 8 Str. 31 — 60. — M.:1948. Alebo viď: http://grachev62.narod.ru/stalin/t8/t8_03.htm.
[320] J.V.Stalin. Diela. Zv. 13. Str. 382 — 379. —M.: 1952. Alebo viď publikáciu v novinách «Pravda» z 28. januára 1934. Jedna z internetových publikácií: http://www.hrono.ru/libris/stalin/13-27.html.
[321] Leninova definícia spoločenskej triedy: «Veľké skupiny ľudí, odlišujúce sa svojim miestom v historicky sformovanom systéme spoločenskej výroby, svojim vzťahom (prevažne zafixovaným a sformalizovaným v zákonoch) k výrobným prostriedkom, svojou úlohou v spoločenskej organizácii práce, a následne, spôsobom získavania a veľkosťou toho podielu spoločenského bohatstva, ktorým disponujú. Triedy, to sú také skupiny ľudí, z ktorých jedna si môže prisvojiť prácu inej vďaka rozdielnosti miest v určitom systéme spoločenského hospodárstva» (V.I.Lenin. Kompletná zbierka diel. 5. vyd., zv. 39, str. 15).
[322] Partmaximum (stranícke maximum) — ohraničenie príjmov členov VKS(b) v ZSSR, na vedúcich pozíciách. Bolo zrušené v r. 1934. V učebniciach histórie, vrátane «Histórie KSSZ» sa nespomínalo a jeho úloha sa neskúmala.
[323] Zhoda byrokracie v ZSSR s definíciou spoločenskej triedy:
· sovietska byrokracia vo všetkých svojich hypostázach mala miestov systéme spoločenskej výroby — v riadiacej sfére;
· vzťahk výrobným prostriedkom — byrokracia ZSSR začala obnovovať samú seba na «elitárno»-klanovom základe, v dôsledku čoho pri tolerancii zvyšnej spoločnosti získala monopol a nekontrolovateľnosť z jej strany nad svojou riadiacou činnosťou;
· čo sa týka spôsobu získania svojho podielu spoločenského bohatstva, tak samotná byrokracia určovala tarifnú škálu zárobkov, štruktúru bezplatných výhod a štátneho zabezpečenia predovšetkým pre vyšších hierarchov byrokracie, a potom už, podľa princípu „čo zostane“, aj pre zvyšok spoločnosti.
O vzniku byrokracie v ZSSR ako spoločenskej triedy — triedy parazitickej, exploatátorskej, viď práce VP ZSSR: «Globálna potreba našich dní — debyrokratizácia moci a biznisu a vykorenenie parazitizmu menšín na práci a živote väčšiny» (analytická správa zo série «O aktuálnom dianí», № 3 (39) r. 2005), «Judášov hriech ХХ. zjazdu» (analytická správa zo série «O aktuálnom dianí», № 2 (50) r. 2006), «15 rokov po GKČP…» (analytická správa zo série «O aktuálnom dianí» № 8 (56), r. 2006), «Byrokratická beznádej v RF a globálny projekt „Obama“» (analytická správa zo série «O aktuálnom dianí» № 11 (83), r. 2008), « „Sad” rastie sám?» (r. 2009).
Prvým, kto verejne charakterizoval byrokraciu v tzv. socialistických štátoch ako spoločenskú exploatátorskú triedu, bol Milovan Đilas (1911 — 1995), v minulosti člen ÚV Komunistickej strany Juhoslávie a jeden z vicepremiérov tejto krajiny. «19. novembra 1956, po jeho verejnom vyhlásení pre agentúru «France Presse» s odsúdením sovietskej vojenskej intervencie v Maďarsku, bol Đilas zatknutý a odsúdený na tri roky väzenia. V zahraničí v roku 1957 bola zverejnená publicisticko-filozofická kniha Đilasa «Nová trieda: Analýza komunistického systému», v ktorej zdôvodnil svoju tézu o vzniku v ZSSR, Juhoslávii a ostatných socialistických krajinách, vládnucej triedy — privilegovanej straníckej byrokratickej vrchnosti. Táto kniha, preložená do viac ako 40 jazykov, získala širokú odozvu za hranicami tzv. socialistického sveta — avšak jej autorovi priniesla ešte sedem dodatočných rokov väzenia»
(http://ru.wikipedia.org/wiki/%CC%E8%EB%EE%E2%E0%ED_%C4%E6%E8%EB%E0%F1).
[324] Byrokracia stojí «na troch pilieroch»: 1) mravná pripravenosť jednotlivca-byrokrata k parazitizmu, 2) jeho slabošstvo a 3) nekompetentnosť vo veciach, do ktorých sa pustil. No mravná pripravenosť je hlavná: ak tá chýba, tak pre druhé a tretie niet miesto. Sú to všetko psychologické faktory, čo prenáša otázku vykorenenia byrokracie z oblasti boja s byrokratizmom a byrokratmi osobne do oblasti rozvoja kultúry samotnou spoločnosťou.