Vonkajším faktorom vo vzťahu k byrokracii, napomáhajúcim realizovaniu týchto predpokladov do skutočnej byrokracie, je negramotnosť v riadení a politická bezvôľa, panujúce vo zvyšnej spoločnosti.
[325] L.D.Trockij (jeden z internacistov a teda aj iniciátorov potlačenia Sovietskej moci, ako moci, ktorá vychádzala z ľudu v regiónoch, a jej zámeny vládou byrokratov), napísal v r. 1936 v knihe «Verná revolúcia: Čo je to ZSSR a kam kráča?» (http://www.magister.msk.ru/library/trotsky/trotl001.htm):
«Privilégiá majú len polovičnú cenu, ak ich nemožno zanechať ako dedičstvo pre deti. No právo závetu je neoddeliteľné od vlastníckeho práva. Nestačí byť riaditeľom trastu, treba byť podielnikom. Víťazstvo byrokracie v tejto kľúčovej oblasti by znamenala jej premenu na novú majetnú triedu».
«Pád sovietskeho režimu by neodvratne priviedol k pádu plánového hospodárstva, a tým samotným, k likvidácii štátneho vlastníctva. Vynútené spojenie medzi trastmi a závodmi vo vnútri trastov by sa rozpadlo. Najlepšie prosperujúce podniky by sa poponáhľali vyjsť na samostatnú cestu. Mohli by sa zmeniť na akciové spoločnosti alebo nájsť inú prechodnú formu vlastníctva, napr. s účasťou pracujúcich na ziskoch. Súčasne a ešte ľahšie by sa rozpadli jednotné roľnícke družstvá. Pád dnešnej byrokratickej diktatúry, bez jej zámeny novou socialistickou vládou, by takto znamenal návrat ku kapitalistickým vzťahom, pri katastrofickom úpadku hospodárstva a kultúry».
«Ak... by sovietsku vládnucu kastu zosadila buržoázna strana, našla by nemálo odhodlaných sluhov medzi dnešnými byrokratmi, administrátormi, technikmi, riaditeľmi, straníckymi sekretármi, a celkovo medzi privilegovanou vrchnosťou. Vyčistenie štátneho aparátu by sa zišla, samozrejme, aj v tomto prípade; no buržoáznu reštauráciu by asi menej pripadlo čistiť ľudu, než revolučnej strane. Hlavnou úlohou novej vlády by však bolo obnovenie súkromného vlastníctva na výrobné prostriedky. Predovšetkým by bolo treba vytvoriť podmienky na vyčlenenie silných farmárov zo slabých družstiev a podmienky pre zmenu silných družstiev na výrobné kooperatívy buržoázneho typu, na poľnohospodárske akciové spoločnosti. V oblasti priemyslu by odnárodňovanie začalo z podnikov ľahkého a potravinárskeho priemyslu. Plánovací základ by sa dočasne zmenil na sériu kompromisov medzi štátnou mocou a jednotlivými „korporáciami“, t.j. potencionálnymi vlastníkmi spomedzi sovietskych kapitánov priemyslu, bývalými vlastníkmi-emigrantmi a zahraničnými kapitalistami. Nehľadiac na to, že sovietska byrokracia pripravila toho veľa pre buržoáznu reštauráciu, v oblasti foriem vlastníctva a metód hospodárenia by nový režim musel vykonať nie reformu, ale sociálny prevrat».
Avšak toto vystúpenie L.D.Trockého proti byrokracii nebolo prejavom starostlivosti pravého komunistu o blaho krajiny. Bolo jedným z aspektov konfliktu biblického projektu a boľševizmu, v ktorom istinný marxista L.D.Trockij (viď prácu VP ZSSR «Smutné dedičstvo Atlantídy» (Trockizmus, to je «včera», no určite nie «zajtra»)) pod zámienkou boja s byrokraciou vystupoval proti boľševizmu, núteného v daných historických okolnostiach zachraňovať budúcnosť krajiny od ideových marxistov, opierajúc sa o principiálne bezideovú byrokraciu, ktorú on sám aj vytváral v prvých porevolučných rokoch, potláčajúc Sovietsku vládu pod zámienkou boja s kontrarevolúciou v regiónoch (viď prácu VP ZSSR «Judášov hriech XX. zjazdu»).
[326] Ak si obyčajný pracujúci človek dosadený do riadiacej funkcie začínal osvojovať „buržoázne maniere“, ak spanštel, zlenivel, začal sa chovať ako „elitár“. – pozn. prekl.
[327] Oficiálny názov 17. zjazdu v straníckej historiografii bol «zjazd víťazov», a neoficiálny názov v «liberálno-humanistickej» historiografii bol «zjazd zastrelených»: z 1966 poslancov 17. zjazdu bolo stíhaných 1108 ľudí, z nich bolo 848 zastrelených (pritom zo 139 členov a kandidátov na členov ÚV VKS(b), zvoleného 17-tym zjazdom, bolo zastrelených 89 ľudí) (údaje sú zo stránky: http://www.liga-press.ru/news/history/dvadcaty_sezd/ s odkazmi na materiály komisie Prezídia ÚV KSSZ, zriadenej 31. decembra 1955 «na analýzu otázky, ako sa stali možnými masové represie proti väčšine celej zostavy členov a kandidátov ÚV VKS(b), zvoleného 17-tym zjazdom strany». Komisiu tvorili Pospelov, Komarov, Aristov a Švernik; do práce boli zapojení pracovníci KGB a Prokuratúry ZSSR (konkrétne, predseda KGB generál I.Serov). Závery komisie boli predstavené 8. februára 1956 na zasadaní Prezídia ÚV — v predvečer XX. zjazdu KSSZ, ktorý sa konal 14. — 25. februára 1956, v ktorého posledný pracovný deň vystúpil N.S.Chruščov s lživou správou «O kulte osobnosti a jeho následkoch») (v materiáloch KSB je táto správa komentovaná v práci VP ZSSR «Judášov hriech XX. zjazdu»).
[328] V origináli je ruské slovo „барствовать — barstvovať“, od slova „barin“ — v preklade: „Milosť pán“. Čiže správať sa „po pánsky“, ako elita. Flákať sa, užívať si blahobyt, vrtošiť a žiť z práce cudzích rúk. – pozn. prekl.
[329] Toto je jeden z hlavných problémov prechodu ku komunizmu: v podmienkach hojnosti si zachovať ľudskú dôstojnosť a nezačať «krochkať» — viď animovaný film «Medveďohrôza — Медвежуть», 2. séria. Inými slovami, komunizmus nie je pre «bandarlogov».
Charakteristika Bandar-Logov medveďom Balu (R.Kipling. Maugli):
«Naučil som ťa Zákonu Džunglí — spoločnému pre všetky národy džunglí, okrem Opičieho Národu, ktorý žije na stromoch. Oni nemajú Zákon. Nemajú svoj jazyk, len ukradnuté slová, ktoré preberajú od druhých, keď načúvajú, špehujú a striehnu, sediac na stromoch. Ich obyčaje nie sú našimi obyčajami. Žijú bez vodcu. Nič si nepamätajú. Len tárajú a chvastajú sa, akoby boli veľkým národom a vymysleli v džungliach veľké veci, no zrazu padne orech, a hneď sa rehocú a na všetko už zabudli. Nikto v džungliach sa s nimi nekamaráti. My nepijeme tam, kde pijú opice, nechodíme tadiaľ, kadiaľ chodia opice, nelovíme tam, kde oni lovia, nezomierame tam, kde oni zomierajú. Vari si počul odo mňa čo len slovo o Bandar-Logoch?»
Nikoho vám nepripomína charakteristika Bandar-Logov? — špeciálne s ohľadom na to, že spomenutie V.V.Putinom Bandar-Logov a R.Kiplinga v televíznom vysielaní «Rozhovor s Vladimírom Putinom. Pokračovanie» 15. decembra 2011 sa týka pomerne špecifického a veľmi úzkeho politického kontextu:
«E.Mackevičius: Ešte jedna otázka k rovnakej téme: „Ste kandidátom na prezidenta. Ako budete pracovať so stranami, vrátane tých, ktoré neprešli do Štátnej Dumy, a celkovo s tými, ktorí Vás neakceptujú z princípu?“
V.Putin: V tejto veci existuje štandardná odpoveď, a tá je aj správna. Ak mi občania zveria najvyššiu funkciu v štáte — post Prezidenta, ja, nepochybne, budem pracovať so všetkými. V skutočnosti, tak som aj konal vždy doteraz. S predstaviteľmi najrôznejších frakcií, politických síl bez akejkoľvek výnimky. Tým skôr, že u nás je Prezident nadstraníckou persónou. A doteraz sa mi to darilo, a darilo dostatočne ľahko.
Navyše, musím povedať, že aj vo Vláde Ruskej Federácie boli doteraz zastúpení, v skutočnosti, ľudia s najrôznejšími názormi. A konkrétne, nie je to ani tak rovnováha, ako výber tých najrozumnejších názorov, čo dáva možnosť hýbať sa s istotou a bezchybne, alebo s minimálnymi chybami. Ak chceme zaslúženú stabilitu, ktorá je spojená s rozvojom, ako som už vravel, tak treba mať na zreteli myšlienky a návrhy na rozvoj krajiny od ľudí s najrôznejšími politickými pohľadmi. Tak som konal, a samozrejme, tak aj budem konať.