No predpoklad ohľadom kryptokoloniálneho charakteru sociologicko-ekonomického vzdelávania na základe výsledkov ekonomickej vedy «pre clerkov», vyvinutou na Západe, nutne sprevádza otázka: A prečo si tento jeho charakter nikto neuvedomí ani vo vedecko-pedagogickej komunite, ani medzi študentmi?
Ide o to, že v základe dnešného systému vzdelávania ležia teoretické texty (prevažne — texty učebníc, napísaných v súlade so vzdelávacími štandardmi a tradičnými názormi), a nie praktická práca študentov (a takisto mnohých pedagógov) v príslušnej oblasti na rôznych úrovniach hierarchie riadenia, v ktorej by na základe výsledkov svojej činnosti mohli posúdiť hodnovernosť teórií popisujúcich túto sféru života spoločnosti.
«Pracovná stáž» v období štúdia máva krátkodobý-epizodický charakter a len sčasti dopĺňa osvojenie si textového materiálu. Študentom dáva veľmi všeobecnú a povrchnú predstavu o sfére činnosti, k práci v ktorej ich pripravuje VŠ, k tomu navyše dáva predstavu zo spodných úrovní štátnej hierarchie funkcií a kompetencií, a úlohy kryptokolonizácie sa riešia na nadštátnej úrovni riadenia, o ktorom sa v kurzoch sociologicko-ekonomického vzdelávania a histórie nič nehovorí; a také traktáty ako «Protokoly sionských mudrcov» dávajú zámerne lživú predstavu o procesoch tejto úrovne, čo tiež neumožňuje získať reálnu a plnú suverenitu na základe traktátov tohto druhu.
A keďže nikto v reálnom tempe štúdia učebného programu nie je schopný overiť si pravdivosť všetkých názorov, ktoré sú predkladané v učebniciach ako hodnoverne dokázané vedecké fakty, tak veľkú časť učebného materiálu, či už to chceme alebo nie, prijíma — najprv žiak, a neskôr študent — bez pochybovania a bez súvisu so životom ako vedecky dokázanú pravdu. Ako ukazuje história rozvoja vedy a vzdelávania, platí to aj vo vzťahu k životu adekvátnym tvrdeniam, aj vo vzťahu k všemožným vedeckým omylom a úmyselnej lži, o pravdivosti ktorých môžu byť veľmi dlhú dobu presvedčené celé spoločnosti.
Pritom drvivá väčšina programov profesionálnej prípravy v sebe nezahŕňa vysvetlenie problematiky vypracovania kritérií pravdivosti teórií, na ktorých sa zakladá príslušná profesionálna činnosť.[120] Táto problematika zostáva v zamlčaniach, čím sa predpokladá «očividnosť» nájdenia odpovedí na otázku «čo je pravda?» alebo úplnú neaktuálnosť tejto otázky.
Okrem toho, učebné plány nenechávajú voľný čas k tomu, aby študenti mohli samostatne vyjsť nad rámec učebných programov, vypracovať si a osvojiť nejaké poznatky a zručnosti, nezahrnuté do plánov, no z pozície ktorých by sa mohli nestranne pozrieť na učebné programy a položiť učiteľom rôzneho zamerania nepohodlné otázky, na ktoré v učebných programoch odpovedí niet, alebo tam sú — avšak nezmyselné, ak ich dáme do súvisu s celkovým reálnym životom.
V tuzemských učebných programoch niet ani povinný zoznam literatúry na preštudovanie, ktorú by si študenti boli povinní prečítať pomimo učebníc, čo je potrebné pre rozšírenie ich obzoru a formovanie vlastnej predstavy o tom, o čom písali zakladatelia a klasici príslušných smerov rozvoja vedy, techniky, iných sfér činnosti, a takisto — aktéri a vrstovníci tých-ktorých udalostí.
Bývalý študent, ktorý sa po ukončení VŠ stane diplomovaným profesionálom, dáva do súvisu operatívnu informáciu, ktorá k nemu prichádza počas práce, s tými teóriami, o ktorých sa dozvedel z vysokoškolského kurzu. Na základe takejto súvzťažnosti operatívnej informácie a teórie sa vypracováva a uvádza do života drvivá väčšina rozhodnutí vo sférach profesionálnej činnosti. A ak je cieľom sociologicko-ekonomického vzdelávania kryptokoloniálneho charakteru — zabezpečiť exploatáciu krajiny rukami a «intelektom» jej vlastného obyvateľstva, tak dosiahnutie tohto cieľa je naprogramované aj charakterom vyučovacieho procesu, aj obsahom učebných programov.
V dôsledku toho, štátne riadenie založené na sociologicko-ekonomickom vzdelávaní kryptokoloniálneho charakteru predstavuje samo osebe veľkú hrozbu pre spoločnosť a jej rozvoj, keďže rozvoj spoločnosti si vyžaduje reálnu suverenitu v jej plnosti, vrátane tej ekonomickej[121]. A sociologicko-ekonomické vzdelávanie kryptokoloniálneho charakteru je zamerané na to, aby v záujme kryptokolonizátorov znehodnotilo (urobilo nerentabilným, nevyžiadaným) akokoľvek vysoký profesionalizmus vo všetkých odvetviach činnosti, ktorých rozvoj budú kolonizátori v tejto spoločnosti pokladať za nevhodný.
Vzhľadom na modernizáciu krajiny, jej ďalší inovatívny rozvoj a sociologicko-ekonomické vzdelávanie kryptokoloniálneho charakteru — sú dva nezlučiteľné javy.
Všetko povedané ohľadom kryptokoloniálneho charakteru má priamy vzťah aj k téme vzájomných národných vzťahov, nakoľko národný charakter, ktorý sa odráža v kultúre, sa určitým spôsobom odráža aj vo vede. A veda, to je sféra kolektívnej činnosti ľudí, ktorí vyrástli v príslušnej národnej alebo mnohonárodnej kultúre, a nie je súkromnou vecou tých či oných intelektuálov bez akýchkoľvek národných koreňov. No a systém vzdelávania ako i jeho obsah sú následkom príslušnej demografickej politiky a opiera sa o vedu «nastavenú» na úlohu realizovania takej či onakej politiky.
Preto zničenie originálneho systému vzdelávania a nahradenie ho prevzatým zvonka môže byť nielen nástrojom modernizácie spoločnosti, skutočne zaostalej vo svojom osobitom rozvoji, ale aj nástrojom útlaku a zotročenia spoločnosti, potlačenia a zničenia jej národných kultúr — buď všetkých, alebo len niektorých selektívne.
Toľko k otázke o tom, že prezident Ruskej Federácie D.A.Medvedev prijal rozhodnutie spustiť vzdelávacie programy, ktorých cieľom je masová príprava kádrov «predstaviteľov biznisu a politikov — modernizátorov RF» v zahraničí[122] — «vo vyspelých krajinách», proces, ktorý je sprevádzaný a podporovaný štátnou politikou cieleného vykorenenia dedičstva Rusko-impérskej a sovietskej školy (jak všeobecnovzdelávacej, tak aj vyššej), v základe ktorých bola orientácia na realizáciu samodŕžavy (t.j. reálnej, nie len právne formálnej suverenity) Ruska.
V tejto súvislosti uvedieme úryvok z projektu «Stratégie inovačného rozvoja Ruskej Federácie na obdobie do r. 2020» «Inovačná Rossia — 2020» vypracovaného Ministerstvom ekonomického rozvoja v r. 2010 a zverejneného na stránke tohto ministerstva
(http://www.economy.gov.ru/minec/activity/sections/innovations/doc20101231_016#):
«… bude zabezpečené maximálne rozšírenie medzinárodných štandardov na oblasti vzdelávania, vedy, techniky a riadenia, efektívne stimulovanie medzinárodnej i domácej akademickej mobilnosti študentov i vyučujúcich. Charakteristiky medzinárodnej mobilnosti sa budú zahrňovať do ratingov vzdelávacích zariadení. V rovnakej miere sa bude stimulovať mobilnosť študentov, vyučujúcich a administratívnych pracovníkov vo vnútri krajiny, prax výmeny učebných miest a práce na VŠ. Pritom existencia pracovnej skúsenosti na iných VŠ, vrátane tých v zahraničí, sa musí stať jedným z kritérií pri atestácii a stanovení platovej úrovne pedagógov a vedeckých pracovníkov»[123].
Medzi kontrolnými parametrami sociálno-ekonomického systému RF — «indikátormi riešenia vytýčených úloh» — Ministerstvo ekonomického rozvoja navrhuje takéto: