Ak máme súdiť podľa pamätí E.S.Vargu «Otvoriť za 25 rokov», on túto zložku nechápal a preto ním spomínaný román, v ktorom v jednej z dejových línií komisár Leizerman tvorí genocídu, bol vzatý ako ohováračský a preto «antisemitistický». No internacistická zložka v organizácii «ruských» revolúcií rokov 1905 a 1917 predstavuje dejinnú pravdu. Viď tiež:
· nemytologizovaný životopis poručíka P.P.Šmidta (V.Šigin, «Neznámy poručík Šmidt») — «Náš súčasník», № 10, 2001; http://www.nash-sovremennik.ru/p.php?y=2001&n=10&id=4);
· prácu VP ZSSR «Rozhermetizácia».
Takže chlapík, ktorý namietol komisárovi Feľdmanovi, že «nie je dosť židov!» (o čom svedčí I.A.Bunin v «Prekliatych dňoch») — sa nemýlil v hodnotení charakteru riadiacich síl revolúcie a občianskej vojny.
[379] V «politkorektnej» forme je podstata tejto nepolitkorektnej odpovede vyjadrená Lionom Feuchtwangerom (1884 — 1958) v románe «Španielska balada» (názov v pôvodnom jazyku znie «Židovka z Toleda» — r. 1954) viď napr., http://www.gramotey.com/?open_file=1269066427. Ako tvrdí wikipédia, v tomto diele L.Feuchtwanger «rozvíjal idey pokroku a humanizmu». Podstata toho «pokroku a humanizmu» spočívala v tom, že žid si vzal na starosť všetky dane a poplatky jedného zo španielskych kráľovstiev (*kúpil si funkciu pri kráľovi*), po čom kráľovstvo prekvitalo, kým tomu bolo tak. Akonáhle s tým skončil, začal sa úpadok.
[380] Jedným z následkov rozšírenosti tohto stereotypu je to, že každého, kto svojim talentom čo len trochu vytŕča na pozadí, sa obe strany tvrdošijne snažia prirátať k židom, občas aj bez akéhokoľvek opodstatnenia. Nie všetci, koho počas života zarátajú medzi židov voči tomu protestujú, pretože aj tichý súhlas s takýmto zarátaním, vrátane aj keď nemá pod sebou reálny základ v rodovej línii, vo väčšine prípadov v biblickej kultúre napomáha k úspešnejšiemu napredovaniu v kariére. Tento následok pracuje na upevnenie stereotypu «židia sú múdrejší, pracovitejší atď.».
[381] Menej DRZÍ a menej blázniví rabíni neprednášajú takéto slová, keď sa ich názor môže dostať za hranice židovsko-judejskej diaspóry, no ani verejne nespochybňujú názory svojich bláznivejších kolegov, čím vyjadrujú svoj tichý súhlas s ich názormi. A na to, aby vytvorili o judaizme dobrú mienku, píšu knihy ako: Dennis Prager & Joseph Telushkin «Osem otázok o judaizme. Manuál k judaizmu pre inteligentného skeptika» (alebo iný variant názvu «Osem otázok ohľadom judaizmu pre inteligentného skeptika». — Los Angeles: 1980. Prekl. do ruštiny). Jedna z internetových publikácií tohto traktátu je uvedená na odkaze: http://lib.rus.ec/b/123204/read. Naše komentáre k nemu viď v práci VP ZSSR «K Bohodŕžave...».
V reklamnom traktáte D.Pragera a J.Telushkina sa judaizmus prezentuje ako náboženstvo lásky každého judeja k Bohu a všetkým ľuďom bez rozdielu rás a vierovyznaní. Rabíni dokonca tvrdia, že podľa talmudickej legendy bude Mesiáš synom nežida, ktorý príjme judaizmus, po čom čitateľovi samému zostáva urobiť záver, že obvinenia judaizmu z rasizmu a zamerania na zotročenie ľudstva atď. — sú len neopodstatnenou klebetou «antisemitov». Rabíni sa dokonca odvážili objasniť, prečo Ježiša nemôžu uznať Kristom-Mesiášom, hoci nemôžu popierať ideály humanizmu Nového Závetu, ktoré vyrástli z učenia Krista, po čom čitateľovi už len zostáva si uvedomiť súcitnú trpezlivosť celého judaizmu k zblúdilým nežidom.
Čitateľ, ktorý nepozná nič, okrem televízie a útržkovitých spomienok z niekoľkých zabudnutých kníh, môže urobiť na základe písem rabínov-popularizátorov iba záver o tom, že: ak je židom, potom by sa mal vrátiť aj s rodinou do lona synagógy; ak nie je židom, tak judaizmus je svojrázny ale nie zlý; no a ak si v ňom židia ochraňujú čistotu viery a kultúry, tak si ich za to možno len vážiť, dokonca ak sa aj, ako i všetci ľudia, v niečom mýlia, a «antisemitizmus» je len predsudok, ktorý nemá žiadne dôvody v histórii, okrem vlastnej nevzdelanosti a zlostnej závisti flákačov-«antisemitov» k pracantom-židom. Samozrejme, niekto z židov môže byť lotrom, no nemožno robiť zovšeobecnenia na «celý ľud» atď.
[382] «Gój» (jednotné číslo) — židovské slovo pre označenie nežida.
[383] Preto takí židia, ktorí osobne nie sú solidárni s týmto typom rabínskych vyjadrení a viac-menej sa pridŕžajú jednotných mravno-etických štandardov voči všetkým ľuďom bez výnimky, pre svoju historicko-filozofickú nevedomosť vidia väčšinou v takýchto rabínoch ojedinelých idiotov (tzv. «tisícnikov»), ktorí diskreditujú židov, a nie systémovo konajúci politicko-organizačný faktor globálnej úrovne významu. A málokto zo židov (jak v Izraeli, tak aj v diaspórach) chápe, že títo «tisícníci» sú vnútrožidovskou mafiou, ktorá predstavuje nebezpečenstvo pre všetkých naokolo — jak židov, tak nežidov.
Teraz vysvetlíme termín «tisícnik». Existuje judejské podobenstvo. Keď boh rozdeľoval rozum a hlúposť, tak vo všetkých ľudoch boli rozdelené viac-menej rovnomerne medzi predstaviteľmi každého z nich. Židia sa proti takémuto prístupu vzopreli, vraj «my sme tebou vyvolení, a preto musíme všetkých ostatných prevyšovať rozumom». Boh ich vypočul a vyšiel im v ústrety: všetka hlúposť, ktorá na vás pripadne, bude pridelená každému tisícemu z vás, a ostatných 999 bude od nej slobodných.
V súlade s týmto podobenstvom vznikol v židovskej kultúre idióm «tisícnik», označujúci židov, ktorí zviditeľnili svoj idiotizmus najznamenitejším spôsobom.
[384] Prax organizovania exploatácie spoločnosti obklopujúcej diaspóru na príklade Ruského impéria je opísaná Jakovom Alexandrovičom Brafmanom, židom, ktorý prijal pravoslávie vo veku 34 rokov, v «Knihe Kahal» (http://mnoogoknig.ru/bookbox_100327.html). No rabinát povie, že J.A.Brafman je odpadlík a klebetník.
[385]«Šábes-goj» — nežidovský sobotný sluha, najímaný v sobotu na vykonávanie tých druhov činnosti, ktorými sa judej, v súlade s vieroukou judaizmu, v sobotu zaoberať nesmie; alebo tiež opovržlivé pomenovanie tých, ktorí sa z rôznych dôvodov nachádzajú v službách židovsko-judejských diaspór nezávisle od otázky svätenia soboty (príkladom toho bol Litvinenko, ktorý zavŕšil svoju službu B.A.Berezovskému tým, že sa napil čaju s polóniom, v dôsledku čoho zomrel...).
[386] Narodil sa v Miláne v r. 1964, učil sa v USA, má kvalifikáciu židovského sudcu (dajan). Obaja rodičia Berela Lazara sú chasídi. V RF je v službe od r. 1990. Nariadením prezidenta RF V.V.Putina bol zaradený do Rady pri prezidentovi RF pre spoluprácu s náboženskými organizáciami a združeniami. V septembri 2005 bol výnosom V.V.Putina menovaný za člena Verejnej komory RF. Manželka Channa Deren je dcérou amerického rabína, občianka USA. V roku 2010, špeciálnym Výnosom prezidenta Ruskej Federácie D.A.Medvedeva, získala občianstvo RF v režime «Za mimoriadne zásluhy pre Vlasť» (umožňujúcom ponechať si občianstva iných krajín). Berel Lazar je držiteľom vyznamenaní RF — rád «Družby národov» (2004) a zlatý odznak «Spoločenské uznanie» (2006) — zdroj Wikipédia.
[387] Federácia židovských občín Ruska. V ruskom jazyku FEOR. – pozn. prekl.
[388] A.Shayevich sa narodil v Chabarovsku v r. 1937 (rodičia ho nazvali menom Adolf, čo je indikátorom toho, že v r. 1937 sa k Adolfovi Hitlerovi mnohí v židovských kruhoch ZSSR chovali s úctou). V roku 1989 sa stal hlavným rabínom ZSSR, v roku 1993 sa stal iniciátorom KŽNOOR a bol zvolený za hlavného rabína RF. V júni 2000 Federácia židovských občín (FŽO SNŠ) vymenovala Berela Lazara za hlavného rabína RF, avšak KŽNOOR, RŽK (Ruský židovský kongres) a iné organizácie naďalej vnímajú Shayevicha ako aktívneho v tejto funkcii. Odmenený rádom «Družby národov» i rádom «Úcty» — zdroj Wikipédia.