Národné sebauvedomenie (aj národná identita*) — znamená uvedomenie si jednotlivcom[150] osobitosti (unikátnosti) svojho ľudu (najmä, ako nositeľa kultúry) a odlišností svojej kultúry od kultúry iných ľudov, majúcich tiež svoju vlastnú osobitosť a význam v spoločne zdieľaných dejinách rozvoja ľudstva.
Nacionalizmus — to je uvedomenie si neopakovateľnej osobitosti svojho ľudu a jeho kultúry v spojení s odmietaním alebo ignorovaním, zväčša bezmyšlienkovito-nevedomým, osobitosti a významu pre ľudstvo a jeho budúcnosť iných kultúr, iných ľudov, nesúcich vlastné kultúry v ich dejinnom rozvoji v nadväznosti pokolení.
Rasizmus[151] — to je presvedčenie o tom, že dôstojnosť človeka je podmienená v prvom rade (a občas jedine) biologicky, faktom svojho pôvodu od rodičov, patriacich k určitým rodom (klanom), plemenám, ľudu, rase, a všetci ostatní — pochádzajúci z ostatných rodov, plemien, ľudov, rás i zmiešaných manželstiev s ich predstaviteľmi — nedisponujú ľudskou dôstojnosťou buď vôbec, alebo ňou nedisponujú v plnosti.
V rasistickom chápaní je kultúra svojim významom druhotná voči biologickému základu, a preto z pohľadu rasistov osvojenie si «biologicky nižšími» kultúry «biologicky vyšších» nerobí «biologicky nižších» časťou spoločenstva «biologicky vyšších».
Podľa názoru rasistov je osvojenie si kultúry «biologicky vyšších» zo strany «biologicky nižších» analogické tomu, čo sa deje, keď opicu v cirkuse učia stvárať rôzne triky, čo robí jej správanie počas cirkusového vystúpenia v čomsi podobným ľudskému správaniu v určitých životných situáciách. Avšak táto drezúra či napodobovanie opicou človeka, v štýle bájky I.A.Krylova «Opica a okuliare», nemôžu spraviť opicu človekom.
V niektorých prípadoch môže byť osvojovanie kultúry «biologicky vyšších» «biologicky nižšími» zakázané, aby «biologicky nižší» boli ľahko odlíšiteľní od «biologicky vyšších» v každodennom živote spoločnosti, v podstate rozdelenej na «kasty» na základe príznaku biologického pôvodu. V opačnom prípade nutne vznikajú situácie, ktorých absurdnosť (hoc i tragická) odhaľuje neadekvátnosť rasizmu.
Takto v tretej ríši, na plagáte s vyobrazením ukážkového «árijského vojaka» bol zachytený Werner Goldberg (foto vľavo), ktorý podľa zákonov tretej ríše nebol «pravým Árijcom», ale «miešancom 1. kategórie», pretože jeho otec bol žid. A keď bola hitlerovcami okupovaná Praha, tak bolo vydané nariadenie odstrániť z Pražského konzervatória sochu skladateľa Mendelssohna — žida (autora všetkým známeho «Svadobného pochodu»). Nevzdelaní robotníci, ktorým to bolo nariadené, a ktorí nepoznali skladateľov podľa tváre, pristúpili k úlohe jednoducho a odstránili postavu «toho najnosatejšieho»: ním sa ukázal byť Richard Wagner, obľúbený skladateľ «führera» (autor cyklu opier na motívy starogermánskeho eposu), evidovaný ako jeden z historicky najvýznamnejších teoretikov «antisemitizmu» 19. storočia.
Ešte jeden «príbeh porozprával 76-ročný obyvateľ NSR, 100-percentný žid: v roku 1940 sa mu podarilo utiecť z okupovaného Francúzska pomocou falošných dokladov. Pod novým nemeckým menom ho povolali do waffen-SS výberových bojových jednotiek. „Ak som ja slúžil v nemeckej armáde, a moja matka zahynula v Osvienčime, potom kto som — obeť alebo jeden z prenasledovateľov? Nemci, cítiaci vinu za vykonané, nechcú o nás počuť. Židovská obec sa tiež odvracia od takých, ako ja, veď naše príbehy odporujú všetkému, čo zvykli označovať za Holokaust“. (...) V januári 1944 kádrový oddiel Wehrmachtu pripravil tajný zoznam 77 vysokopostavených dôstojníkov a generálov „zmiešaných so židovskou rasou alebo ženatých so židovkami“. Všetkých 77 malo osobné osvedčenie Hitlera o „nemeckej krvi“. Medzi uvedenými v zozname bolo 23 plukovníkov, 5 generál-majorov, 8 generál-poručíkov a dvaja armádni generáli. Dnes Bryan Rigg hovorí: k tomuto zoznamu možno ešte doplniť 60 priezvisk vyšších dôstojníkov a generálov Wehrmachtu, letectva a námorníctva, vrátane dvoch poľných maršalov“[152]. (…) Absolútna väčšina veteránov Wehrmachtu v interview tvrdila, že vstupujúc do armády, oni sa nepovažovali za židov. Títo vojaci sa svojou chrabrosťou snažili vyvrátiť nacistické rasové drísty. Hitlerovskí vojaci svojou trojitou horlivosťou na fronte dokazovali, že ich židovskí predkovia im nebránia byť dobrými nemeckými patriotmi (lepšie by bolo povedať — nemeckými nacistami: naša poznámka v citáte)a vytrvalými vojakmi[153]» (http://gazeta.rjews.net/briman1.shtml).
Vo výsledku tak bolo zajatých počas Veľkej Vlasteneckej vojny Sovietskou armádou, podľa oficiálnych údajov, 10 173 židov[154] — príslušníkov armády Wehrmachtu: bolo by ich dosť na zostavenie pechotnej divízie približne z 2/3 (systematizovaný počet pechotnej divízie Wehrmachtu v r. 1941 tvoril 16 859 ľudí: http://battlefront.ru/rkka001.htm). «150 tisíc vojakov a dôstojníkov hitlerovskej armády[155]by mohli byť repatriovaní podľa izraelského Zákona o vrátení» (http://gazeta.rjews.net/briman1.shtml).
V podstate, ako hlásala anekdota z čias tretej ríše, pravý Árijec musí byť svetlovlasý ako Hitler[156], vysoký a krásny ako Goebbels, urastený a atletický ako Göring.
V iných prípadoch môže byť osvojovanie kultúry «biologicky vyšších» alebo nejakých jej elementov stimulované, aby to zjednodušilo komunikáciu «biologicky vyšších» s «človeku podobným pracovným dobytkom».
No nacionalizmus nemusí byť rasistickým, t.j. môže považovať predstaviteľov iných ľudov a rás za plnohodnotných členov určitej národnej spoločnosti, ak si tí osvojili príslušnú národnú kultúru a splynuli s ňou.
Rasizmus takúto možnosť úplne vylučuje. No v mnohých prípadoch nacionalizmus a rasizmus sa prepletajú a zrastajú do jedného celku.
Nacizmus — pokusy o zničenie inej kultúry a / alebo ľudu, ktorý ju sformoval, prívržencami toho-ktorého nacionalizmu alebo rasizmu. V základoch nacizmu leží nacionalizmus alebo rasizmus, no v určitých prípadoch v nich môže ležať aj konfesíjne podmienená intolerancia k inakoveriacim, pretože vierovyznanie môže byť neoddeliteľnou súčasťou historicky sformovanej národnej kultúry.
Takéto chápanie nacionalizmu, nacizmu a rasizmu znamená, že ony môžu existovať v spoločnosti aj pri monarchii, aj v republike (druhy štátnosti), aj v otrokárskom systéme, aj vo feudalizme (druhy stavovsko-kastového systému), aj pri kapitalizme, aj za socializmu (ekonomické režimy a spoločensko-ekonomické formácie[157]). Nacionalizmus, nacizmus a rasizmus môžu obopínať jak jednotlivé skupiny obyvateľstva, tak sa môžu rozprestierať aj prakticky na celú spoločnosť.
Internacizmus — v podstate to isté, čo aj nacizmus, avšak v mafióznom prevedení rôznorodých medzinárodných diaspór, a nie v prevedení akéhokoľvek ľudu, ktorý prepadol nacizmu, a štátnosti, ktorú podporuje.
Internacionalizmus — vo svojej podstate ide o nerovnorodý jav, a preto sa jedná o zmyslovo dvojaký termín, pretože: