Takýto cieľ štátnej politiky harmonizácie vzájomných národných vzťahov: je pochopiteľný pre všetkých; prijateľný pre drvivú väčšinu tých, ktorí dávajú prednosť sa čestne a svedomito zúčastňovať v spoločenskom zjednotení práce, a nie parazitovať na práci a živote okolitých ľudí, potomkov i biosfére; a je v súlade s koranickým oznamom:
«Ó ľudia! Vpravde, My sme vás stvorili ako muža a ženu, urobili z vás <rôzne> ľudy a plemená, aby ste sa navzájom spoznali <, a nie preto, aby každý z vás pohŕdal druhým>. Veď najväčšiu úctu spomedzi vás má pred Bohom ten, kto je najpravdovernejší. Vpravde, Boh je znalý a skúsený!» (Korán, 49:13).[167]
Považovať toto za neprijateľné a odporovať uvedeniu do života tohto ideálu, ako základu pre ďalší rozvoj ľudstva — môžu len paraziti a podstatou im príbuzní satanisti.
Spomedzi všetkého, čo bráni harmonizácii vzájomných národných vzťahov, je najmenej škodlivý — «nacionalizmus» (tentokrát ale v úvodzovkách!), ktorý je spôsobený neznalosťou a absenciou sociálneho cítenia. T.j. je to taký druh «nacionalizmu», keď predstaviteľ príslušnej kultúry ju viac-menej prijal a chová sa v súlade s jej normami ako naprogramovaný automat. Nebije to veľmi do očí, kým sa nachádza vo svojom kultúrnom prostredí. No akonáhle sa ocitne v inom kultúrnom prostredí, tak sa vyjasní, že je bezcitný alebo nevšímavý, neinteligentný, a preto ani nevníma osobitosť inej kultúry, jej životné zmysly ho buď nezaujímajú, alebo sú preň nepochopiteľné. Následkom absencie sociálneho cítenia môže byť jeho správanie v inokultúrnom prostredí v lepšom prípade neprimerane-čudné, a v horších prípadoch — provokatívne drzé (práve takýto «nacionalizmus» sa prejavil v masových jatkách baranov na uliciach Moskvy na poslednom Kurban-Bayrami) alebo hanobiace («jazdec» na Land Rovery v Alexandrovskom sade pri večnom ohni) až po prejavy nacizmu a internacizmu z jeho strany (väčšina provokácií zo strany predstaviteľov Kaukazských diaspór voči domorodému obyvateľstvu po celej RF).
No takýto zombi nechápu životné zmysly ani svojej rodnej kultúry, kvôli čomu ich nemôžu ochrániť (alebo uviesť do života) dokonca ani v prípadoch, ak tieto zmysly objektívne vyjadrujú spravodlivosť, a Boh je na ich strane. Práve kvôli tomuto si ich «nacionalizmus» žiada úvodzovky z oboch strán.
Ničmenej, takýto «zombi-nacionalizmus» je to najneškodnejšie z toho, čo môže brániť harmonizácii vzájomných národných vzťahov, nakoľko obyčajný ľudský vzťah k subjektom tohto typu, dobroprajná-pozorná komunikácia s nimi vedie vo výsledku k tomu, že začínajú vnímať osobitosť iných kultúr a zamýšľajú sa nad vzájomnými vzťahmi medzi zmyslami života týchto kultúr a zmyslami života svojej rodnej kultúry, čo je ku prospechu jednak pre osobný rozvoj tohto subjektu, prebudeného z absencie sociálneho cítenia, tak aj pre rozvoj v spolupráci oboch dotknutých kultúr.
Omnoho škodlivejšími sú nacionalizmus, rasizmus, nacizmus a internacizmus, v základe ktorých leží ideová presvedčenosť osoby, určitým spôsobom sformovaná samotným jednotlivcom alebo sformovaná pod vplyvom kruhu jeho známych a kultúrneho prostredia ako celku. Pravé toto sa prejavilo v skôr uvedenom výroku W.Churchilla v poznámke pod čiarou, v ktorom odkazovaním sa na neuznanie práv «psa na sene» ospravedlňoval genocídu voči domorodému obyvateľstvu Ameriky a Austrálie, ktorú páchali Anglosasi v duchu biblického projektu zotročenia ľudstva v mene Boha.
Všetky takéto druhy ideovej presvedčenosti o národnej náboženskej alebo rasovej prevahe majú vo svojom základe zodpovedajúcu mravnosť, sú fakticky ateistické a samy osebe predstavujú jeden z prípadov ambície na «elitarizmus», v ktorom národná, rasová alebo náboženská príslušnosť určujú zostavu kandidátov na «skutočnú elitu ľudstva».
Avšak primäť jednotlivca k revízii jeho vlastnej mravnosti a jej premeny na pravdovernosť — je najzložitejšia etická úloha, pretože kým on sám nezmení svoju reálnu mravnosť, presvedčiť nacionalistu, rasistu, nacistu, internacistu alebo internacionalistu (a tiež fanatikov iných ideologicky-náboženských doktrín) je zriedka kedy možné: vo svojej drvivej väčšine oni nereagujú ani na fakty z oblasti biológie, histórie a «mystiky», nepočúvajú ani rozum, spájajúci fakty s životnou algoritmikou rozvoja alebo degradácie. Sú to tiež zombi, hoci ich zombirovanosť sa svojim charakterom odlišuje od vyššie opísaného «zombi-nacionalizmu» spôsobeného nevedomosťou, absenciou sociálneho vnímania a bezmyšlienkovitosťou.
A práve tento druh neakceptovania faktov a rozumových pohnútok robí nacionalizmus, rasizmus, nacizmus, internacizmus (a tiež fanatizmus prívržencov iných ideologicky-náboženských doktrín), majúce vo svojich základoch ideovú presvedčenosť — najviac škodlivým.
Takzvaná «elita» v živote národných a diasporálnych davo-«elitárnych» kultúr realizuje princíp, ktorý vo svojej podstate ponúka sebaohlupujúcu ilúziu, ktorá pri zodpovedajúcej mravnosti nadobúda charakter axiómy, nevyžadujúcej žiadne reálne dôkazy:
«My sme aj geneticky, aj kultúrne lepší, než všetci ostatní, a preto máme právo na to, na čo nemajú právo ostatní «nižší»: na prednostnú spotrebu prírodného bohatstva, výtvorov civilizácie, na slobodný čas, a taktiež — na absenciu zodpovednosti voči «nižším» a na beztrestnosť voči nim; a oni nám to musia zabezpečiť, v opačnom prípade nemajú dokonca právo ani na existenciu, nieto ešte na taký život, akého sme hodní len my».
V tejto formulácii môže chýbať jasno vyjadrená ambícia k moci, pretože realizácia moci v praxi — znamená riadenie spoločensko-ekonomickej formácie, čiže prácu. Z tohto dôvodu sa parazit s «elitárnymi» ambíciami môže tvrdošijne snažiť preložiť aj mocenské bremeno na «nižších», ktorí však musia riadiť v jeho záujmoch na základe psychologickej alebo nejakej inej znevoľnenosti «vyššími» [168] ; alebo žiadať od Boha neprimerane veľa, podobne tomu, ako si žiadala od zlatej rybky starena v známej rozprávke A.S.Puškina [169] .
Životná podstata stojaca za touto formuláciou a jej sprievodnou doložkou ohľadom moci, bez ohľadu na to, v akej redakcii je táto podstata vyjadrená, zaväzuje pripomenúť fragment z Koránu (7. kapitola «Prekážky»):
«9 (10). My schválili sme vás na zemi a obstarali sme vám tam všetky prostriedky pre život — málo ste vďační!
10 (11). Stvorili sme vás, potom sme vám dali formu, a potom povedali anjelom: „Pokloňte sa Adamovi“ — a oni sa poklonili, okrem Iblisa; on nebol medzi tými, čo sa klaňali.
11 (12). On (Boh — naše objasnenie kontextu v citáte) povedaclass="underline" „Čo ti zabránilo v tom, aby si sa poklonil, keď som ti Ja prikázal?“ On (Iblis — naše objasnenie kontextu v citáte) povedaclass="underline" „Ja som lepší než on: Ty si ma stvoril z ohňa, ale jeho si stvoril z hliny“.
12 (13). Povedal On: „Zostúp odtiaľto; nepatrí sa ti tu povyšovať! Choď už: buď medzi tými, čo sa ukázali byť úbožiakmi!“ (z ruského prekladu podľa I.J.Kračkovského).
Tento koranický fragment sa vzájomne dopĺňa so skôr uvedeným fragmentom (súra 49:13) aj s novozákonným (Matúš, kap. 20):
«25. Ale Ježiš, zavolajúc ich (svojich učeníkov — naše objasnenie kontextu v citáte) k sebe, im povedaclass="underline" viete, že kniežatá nad ľudom panujú, a veľmoži mu vládnu; 26. no medzi vami nech tak nie je: a kto medzi vami chce byť veľkým, nech je vašim služobníkom; 27. a kto chce byť medzi vami prvým, nech je vašim otrokom».
Alebo vo všeobecnejšej terminológii bez konkretiky «kniežat», «veľkomožných pánov» a ostatných «excelencií», «výsostí-veličenstiev» a «svätostí»: «Viete, že nad ľudom vládnu zbesilé „elity“, no medzi vami nech tak nie je...». A pokračovanie v Koráne: