«... dospejte k slovu zhodnému pre nás aj pre vás, (...) aby jedni z nás nemenili druhých z nás na pánov pomimo Boha»[170] (súra 3:57).
«Boli ste na kraji priepasti ohňa, a On vás odtiaľ zachránil. Tak vám Boh objasňuje Svoje znamenia — možnože pôjdete priamou cestou! — a nech je medzi vami občina, ktorá nabáda k dobru, prikazuje odobrené a drží od neodobriteľného[171]. Títo sú šťastní» (súra 3:99, 100).
T.j., ak to všetko dáme do súvisu s Evanjeliovými a Koranickými Zvestovaniami, nositelia «elitárnej» identity a «elitárnych» ambícií — nezávisle od ich reálnych a domnelých úspechov — sa prejavujú ako bezohľadní úbožiaci [172] , ZOTROČENÍ CELKOM PRVÝM Z HRIECHOV — PÝCHOU.
Pre okolitých ľudí (jak v zložení «elity», tak aj mimo ňu) nie je dôležité:
· či nasledovanie vyššie uvedeného «elitárneho» princípu je vôľovým prejavom vedomého postoja chápania sveta tohto «elitára», ktorý sa stal obeťou pýchy a sebaklamu.
· alebo či sú nevedomé úrovne psychiky «elitára» zaplnené algoritmikou správania odrážajúcou princíp «ja som lepší, a preto mám právo..., ale vy ste mi v živote povinní...», hoci on sám si neuvedomuje charakter svojho správania a je len biorobotom-zombi, ktorý nevie, čo tvorí.
Nezávisle od toho, či sa tento princíp realizuje vedomým aktom vôle, alebo na základe nevedomých automatizmov — spoločnosti a biosfére sa spôsobuje škoda.
No hlavným následkom tohto postoja, nezávisle od toho, či «elitári» v Boha veria alebo nie, je to, že ich činnosť nie je podporovaná Zhora, nakoľko oni všetci sú — dokonca ak si aj vystoja v chrámoch, synagógach a ostatných «svätyniach» povinné rituálne modlitby v súlade s ich konfesijnou príslušnosťou — zarytými ateistami, potláčajúcimi a prekrucujúcimi istinnú religióznosť na základe svedomia[173] následkom svojej nedôvery Bohu v živote a svojej pýchy.
Rovnako nie je dôležité: či sa tento princíp deklaruje otvorene a priamo, alebo či majú deklarácie zmyslovo presne opačný charakter, no princíp sa uvádza do života v zamlčaní pod rúškom absolútne šľachetných deklarácií, splodených tou či onou ideologickou mocou (takýto je internacionalizmus, robiaci krytie internacizmu prázdnymi slovami o bratstve všetkých ľudí bez rozdielov v národnosti).
Vyššie opísaný princíp «elitarizácie» «my, sme lepší než oni, a preto máme právo..., ale všetci ostatní sú nám v živote povinní» je VÝCHODISKOVÝ, a boj rôznych skupín o moc, ktoré sa sformovali na mravno-etickom základe tohto princípu, i samotné panovanie pre «elity» na základe využívania rôznych druhov «hier s nenulovými sumami» [174] — sú len prostriedkom na jeho uvedenie do života [175] .
Ak takéto ambície na «elitárny» status získavajú nacionalistický alebo rasistický odtieň, tak sú príslušnou národnou alebo diasporálnou «elitou», a taktiež lumpenom, adresované všetkým ostatným nositeľom danej kultúry. A ak ich dostatočne veľká časť sa riadi touto výzvou pod vplyvom sformovanej ideovej presvedčenosti alebo zo strachu, alebo z mravnej ľahostajnosti, potom daná spoločnosť (národ alebo diaspóra) a jej okolie dostáva celú kolekciu všemožných negatív vo vzájomných národných (a prípadne konfesijnych) vzťahoch až po nacizmus a internacizmus a odvetné reakcie na neho, ktoré tak isto môžu mať nacionalistický alebo rasistický odtieň a byť nemenej kruté, než prvotný nacizmus, internacizmus alebo rasizmus, ktorý to vyprovokoval.
V každom prípade nacionalistický, internacistický, a tiež rasistický (alebo ideologicko-konfesijný) odtieň princípov davo-«elitarizmu», v organizácii života národnej spoločnosti (alebo diaspóry), ich dostáva za hranice príslušnej národnej (alebo konfesijnej) kultúry do sféry vzájomných národných (alebo konfesijných) vzťahov.
V dôsledku takejto transformácie vnútronárodného davo-«elitarizmu» na medzinárodný — vzniká konkurencia nacionalistických, internacistických a rasistických (alebo konfesijných) ambícií na status «pravej elity ľudstva» v globálnom rozsahu.
Nacionalistické a rasové doktríny, ako jeden z nástrojov konkurenčného boja rôznych «elít» o moc v globálnom rozsahu, sa vytvárajú zámerne a cielene za tým účelom, aby sa sformovala náležitá ideová presvedčenosť a reprodukovala sa v nadväznosti pokolení.
Nacionalizmus, rasizmus, nacizmus, internacizmus na základe ideovej presvedčenosti je produktom intelektuálneho úsilia predstaviteľov «elity» a rôznorodého lumpenu, s ktorým je «elita» mravne i svetonázorovo jednotná: túžbou jedných aj druhých je parazitizmus, a rozdiel medzi nimi je len v tom, že lumpen je otvorenejší a drzejší v prejavoch tejto túžby následkom svojho primitivizmu, ale «elita» je viac okresaná kultúrou, lepšie informovaná, a preto dokáže svoje parazitické tendencie podať zvyšku spoločnosti v príťažlivom a elegantnom balení, ako pokrok, blaho, objektívnu nevyhnutnosť a čokoľvek.
T.j. mravno-psychologický rozdiel medzi «elitou» a rôznorodým lumpenom mimo «elitu» nie je. «Zmysel života» lumpenu, vrátane «elitarizovaného» lumpenu, spočíva v tom, aby bez námahy, pre svoje potešenie, niesol bezvôľne svoju existenciu do vyčerpania životných zdrojov tela i ducha (biopoľa), podľa možností bez bolesti a akejkoľvek tvorivej činnosti, ktorá by si žiadala vypätie síl, osvojenie si a mobilizáciu osobného potenciálu.
Preto hovoriť o nejakej «mimoriadne vysokej duchovnosti» v psychológii «elity», ako aj v psychológii lumpenu, nemožno: veď aká vysoká duchovnosť môže byť založená na princípe «my sme lepší než oni, a preto oni sú nám povinní...»? — Niektorí majú vyššiu úroveň organizácie, než mechúrniky: neúplnosť zmyslov, hmatové reflexy a inštinkty, no tvorivý potenciál, ak je aj aktivovaný, tak je zotročený reflexmi, inštinktmi a orientáciou na hedonizmus, blahobytizmus[176] a zotročenie okolitých ľudí.
Rozdiel medzi «elitou» a lumpenom mimo «elitu» sa prejavuje len v spôsobe života:
· «elita» viac uspela v parazitizme,
· a lumpen mimo «elitu» je okolnosťami donútený viac snívať o svojom «elitárnom» statuse, než efektívne parazitovať (kvôli neschopnosti premeniť tieto sny na skutočnosť, jak pre neprítomnosť potrebných sociokultúrne podmienených možností pre štart, tak aj pre absenciu vôle a demoralizáciu, a ich sprevádzajúce: nevzdelanosť a intelektuálnu zaostalosť).
Jednako pre vládnucu «elitu» národných spoločenstiev a diaspór v podmienkach sociálnych kríz (a tiež v podmienkach viac-menej úspešne realizovaného «imperializmu» alebo dosiahnutého diaspórou statusu) je jedným z variantov odstránenia reakcie dolných vrstiev obyvateľstva na utláčanie ich života «elitárnym» parazitizmom — exportovať agresiu «elitárneho» bezohľadného konzumu za hranice svojej národnej spoločnosti alebo diaspóry. V prípade úspechu, hrabaním na inom mieste možno časť nakradnutého prerozdeliť svojim utláčaným dolným vrstvám obyvateľstva, predbežne ich oblbnúc dákou teóriou o «rase pánov», «misii bieleho človeka», pseudosocialistickým internacizmom marxizmu alebo kapitalistickým internacizmom buržoázneho liberalizmu a podobnými pseudovedeckými hlúposťami, ktoré nevytvára v spoločnosti nikto iný, než lumpenizovaná inteligencia, čítajúca knihy, nevnímajúca Život, žijúca len z hotových vecí, vyrobených v spoločenskom zjednotení práce inými ľuďmi — «plebsom».