· sovietske obdobie (a najmä tri desaťročia stalinizmu) bolo tragickým historickým omylom, ktorého následkov sa treba zbaviť v čo najkratšom čase, aby sa RF vrátila do rodiny «civilizovaných krajín» — lídrov rozvoja ľudstva — a zaujala v nej dôstojné miesto.
V rovnakom duchu znejú aj skôr uvedené hodnotenia sovietskej minulosti v aspekte vzájomných národných vzťahov na Štátnej rade 27.12.2010 dané V.V.Putinom, hoci tie sú vyjadrené v neurčitejšej, miernejšej forme, než je tá, v ktorej sme ich dali my[194]:
«… sovietskej moci sa podarilo vytvoriť určitú substanciu, ktorá sa ocitla nad medzinárodnými a medzináboženskými vzťahmi. Bohužiaľ, táto bola a niesla ideologický charakter. Bola to socialistická idea. Dokonca vymysleli určité nové spoločenstvo ľudí — sovietsky ľud (zvýraznené nami hrubým v citáte). A toto dnes nemáme. Hovoríme: Rossiania, rossijský ľud. Ale stále to ešte nie je ono. Spolu sme nedokázali nájsť ekvivalent toho, čo bolo vynájdené v Sovietskom zväze».
V rovnakom duchu na tej istej Štátnej rade sa vyjadril aj D.A.Medvedev:
«Je možné zopakovanie toho, čo bolo urobené v sovietskom období? My všetci sme tu reálni ľudia, a chápeme: nie, nie je to možné, pretože Sovietsky Zväz bol štátom vybudovaným na ideológii a, poviem to otvorene, veľmi tvrdým štátom. RF je iná [krajina], a s tým sú spojené aj naše dodatočné možnosti, aj naše problémy. Ak by sme mali tie možnosti, ktoré existovali pred 25 rokmi, poviem to otvorene: vedenie krajiny by teraz v tejto sále túto tému neskúmalo, boli by použité iné prostriedky, niekde efektívne, a niekde nie. Osud Sovietskeho Zväzu dáva v tomto zmysle ten najlepší pokrm na premýšľanie (zvýraznené hrubým nami v citáte).
No my naozaj potrebujeme vypracovávať nové prístupy. A nehľadiac na to, že sme sa občas usmievali, keď sa rozprávalo o novom sovietskom spoločenstve, ľude, v skutočnosti bola táto idea absolútne správna. Druhá vec je, že takéto konštrukcie, takéto spoločenstvá nevznikajú na papieri, ani na rozkaz prezidentov či generálnych tajomníkov».
No, aby bolo možné vypracovať životu adekvátne «nové prístupy», garantovane vedúce k harmonizácii vzájomných národných vzťahov v našej krajine a vo svete, je potrebné adekvátne chápať sovietsku minulosť.
A k tomu bude treba priznať, že:
Tie hodnotenia sovietskeho obdobia, s ktorými sme začali túto kapitolu, a všetky ostatné, z nich prameniace a detailizujúce antisovietsko-antiruský mýtus pohlavárov západnej civilizácie vcelku a konkrétne buržoázneho liberalizmu — nezodpovedajú realite dejín. Všetky takéto výmysly predstavujú buď úmyselne lživý odporný cynizmus, alebo sú prejavom neinformovanosti, slabomyseľnosti a ateizmu (hoc aj vo formách bezchybného vykonávania rituálov daného vierovyznania).
Neadekvátnosť takýchto antisovietsko-antiruských hodnotení nie je predmetom nekonečných sporov demagógov buržoázneho liberalizmu, oficiálneho cirkevného «pravoslávia», monarchizmu a marxizmu vo všetkých jeho modifikáciách, ale potvrdzuje sa praktickým porovnaním demografických, ekonomických a sociokultúrnych ukazovateľov krajiny v predrevolučnom impérskom, sovietskom a postsovietskom období. Viď tabuľku 1.
Tabuľka 1.
Porovnanie období
Ukazovateľ - Počet obyvateľstva
Sovietska epocha - V mierovom období rástol. Dokonca po ťažkej Veľkej Vlasteneckej vojne, ktorá si vyžiadala rádovo 30 000 000 životov, obyvateľstvo ZSSR podľa údajov sčítania v r. 1951 bolo o 6 000 000 väčšie, než v roku 1940.
Postsovietska epocha - Zmenšuje sa, v napohľad mierovom období, po celú dobu postsovietskeho obdobia. A toto prebieha v podmienkach, keď obyvateľstvo RF nepreplnilo svoju ekologickú niku, ako sa to deje napríklad v Číne alebo na hrane čoho stojí Čína. Pripomenieme, že podľa hodnotení D.I.Mendelejeva sa ku koncu 20. storočia prognózoval počet obyvateľstva Ruska na úrovni 590 000 000 ľudí[195].
Teraz je na úrovni 143 000 000 ľudí, čo je podstatne menej než možný stav, dokonca ak aj zohľadníme zníženie počtu obyvateľstva na úkor zmenšenia územia (plocha územia ZSSR bola 22 402 200 km2; plocha územia postsovietskej RF je 17 075 400 km2).
«Za uplynulých 10 rokov z mapy krajiny zmizlo 13 000 obcí a 298 miest» (http://www.rf-agency.ru/acn/stat_ru).
Ukazovateľ - Kvalita obyvateľstva (podľa parametrov: zdravie, vzdelanosť, etickosť)
Sovietska epocha - V stalinskom období rástla vďaka celkovému zlepšeniu životných podmienok a sociálnej zabezpečenosti (najmä v období detstva), rozvoju vzdelávacieho systému a kultúrnemu rastu.
V po-stalinskom období v dôsledku štátnej politiky alkoholizácie spôsobu života sa objavili tendencie k zhoršeniu ukazovateľov zdravia, vzdelania, etickosti.
Postsovietska epocha - Klesá vo všetkých ukazovateľoch (zdravie, vzdelanosť atď.). Problémy etického charakteru začali prevládať:
— množstvo túlavých detí a sirôt popri žijúcich rodičoch a ďalších príbuzných je väčšie, než v rokoch občianskej a Veľkej Vlasteneckej vojny.
— bezdomovectvo a žobranie sa stali sociálnym javom, akých v ZSSR nebolo.
— korupcia sa stala sociálne významným javom, v dôsledku čoho štátnosť nie je schopná riešiť úlohy spoločenského rozvoja. Možno však dúfať, že korupcia viac nebude narastať, nie však preto, že by protikorupčné miery štátu boli efektívne, ale preto, že korupcia dosiahla svoje maximum pri tej štruktúre štátnej moci, ktorá sa sformovala.
Ukazovateľ - Veda
Sovietska epocha - Rozvíjala sa oveľa intenzívnejšie, než tomu bolo v Ruskom impériu. Tematické spektrum výskumu sa rozširovalo. Veda bola na svetovej úrovni, a v mnohých prípadoch aj zadávala svetovú úroveň. Zotrvačnosťou a úspechmi tohto obdobia žije RF dodnes, hoci ZSSR už 20 rokov niet, a prešlo vyše pol storočia, čo už medzi nami nie je J.V.Stalin.
Postsovietska epocha - Degraduje. Znižuje sa šírka tematického spektra výskumu, narastá zaostávanie za svetovou úrovňou vo všetkých smeroch výskumu.
V priebehu celého postsovietskeho obdobia v RF všetok doma nežiadaný intelektuálny potenciál vedy a techniky odteká za hranice, čím napomáha inovačnému rozvoju zahraničných štátov, a zároveň — ďalšiemu zaostávaniu RF.
Ukazovateľ - Vzdelávanie
Sovietska epocha - Rozvíjalo sa. Každým rokom sa vzdelanie čoraz vyššej kvality a úrovne stávalo dostupným čoraz širším vrstvám obyvateľstva — jak mládeži, tak aj dospelým.
Postsovietska epocha - Degraduje. Znižuje sa podiel obyvateľstva, ktorému je dostupné vzdelanie tých najvyšších štandardov. Všeobecné povinné vzdelávanie znižuje svoje tematické spektrum, a klesá jeho kvalita.
Dúfame, že situácia zachytená na obrázku nepotrebuje bližšie vysvetlenie[196]: hanebne negramotný slogan nemá kto zvinúť, hoci v kolóne demonštrantov na Nevskom prospekte v Petrohrade je ľudí mnoho. A oni všetci sú podľa názoru organizátorov pochodu — nielen «gramotní», ale aj «politicky pokročilí» občania RF, patrioti zastávajúci «aktívny životný postoj» a podporujúci «stranu pri moci»?!