No ani «strana pri moci» nie je na tom lepšie, než jej «mládez»-ˇ: viď fotografiu vyššie. Nad prezídiom je názov oficiálneho podujatia na federálno-medzinárodnej úrovni: «Medzinárodná vedecko-aplikačná konferencia. Stolypinské prednášky. Cesty modernizácie Rossie: Od Stolypina po súčasnosť» — v poslednom slove majú gramatickú chybu (*súčasnosť=sovremennosť, majú iba s jedným „n“*)... V prezídiu sedí tretia zľava — Predsedkyňa Rady Federácie V.I.Matvienko, štvrtý zľava — zástupca hlavy administrácie prezidenta RF V.J.Surkov. Miesto akcie — «Rossijská akadémia národného hospodárstva a štátnej služby pri Prezidentovi RF», 17.04.2012. Druhý zľava — rektor akadémie V.A.May, spolupracovník E.T.Gajdara a A.B.Čubajsa, jeden z tvorcov ekonomickej genocídy 1990-tych rokov. Dnes, v nimi vedenej akadémii, pomocou sociologicko-ekonomickej pseudovedy liberálno-trhového razenia kaličia chápanie sveta budúcich štátnych úradníkov a top-manažerov, vytvárajúc tým pre štát budúce problémy.
Tiež obrátime pozornosť na to, že vo filmových dokumentoch z čias r. 1917 a občianskej vojny, keď pouličné pochody boli najviditeľnejšou časťou politickej kultúry, nie je vidno transparenty, na ktorých by boli nápisy s hrubými chybami. A tiež si nemožno predstaviť J.V.Stalina, sediaceho v prezídiu pod tak negramotne zhotoveným transparentom.
Ukazovateľ - Medicína
Sovietska epocha - Rozvíjala sa. K polovici 1950-tych rokov sa medicína vysokej úrovne (podľa mier tej epochy) stala dostupnou prakticky celému obyvateľstvu bezplatne.
Od 1960-tych rokov nastalo zaostávanie za svetovou úrovňou pri zachovaní dovtedy dosiahnutej úrovne kvality.
Postsovietska epocha - Degraduje jak v aspekte rozvoja lekárskej vedy, tak aj v aspekte poskytovania medicínskej pomoci obyvateľstvu.
Medicína vysokej úrovne je dostupná len «elite».
Bezplatná lekárska pomoc sa stáva čoraz nedostupnejšou širokým vrstvám obyvateľstva, a jej kvalita upadá[197].
Ukazovateľ - Ekonomika
Sovietska epocha - Rozvíjala sa. Bez ohľadu na to, kto bol autorom[198], no integrálne hodnotenie «Stalin prebral Rusko s dreveným pluhom, a zanechal ho s atómovou bombou» — zodpovedá skutočnosti.
Ruské impérium bolo štátom, ktorý bol závislý od popredných krajín v aspekte technológií a organizácie výroby jak v poľnohospodárstve, tak aj v priemysle[199].
Za vlády Nikolaja II. vznikla finančná závislosť od nadnárodného bankovo-úžerníckeho mafiózneho spoločenstva.
Ku koncu stalinského obdobia sa ZSSR stal nezávislým vo vedecko-technickom a organizačno-technologickom ohľade. K začiatku prestavby (popri všetkých svojich organizačno-riadiacich problémoch) podľa ukazovateľov výroby základných, sociálne dôležitých druhov produkcie v prepočte na jedného obyvateľa patril medzi desiatku najrozvinutejších ekonomík sveta.
Finančná nezávislosť bola v ZSSR dosiahnutá ešte v 1930-tych rokoch na pozadí svetovej finančno-ekonomickej krízy.
Pod vedením J.V.Stalina bola ekonomika uvedená do režimu, v ktorom rast výroby v súlade s reálnymi spoločenskými potrebami v produkcii bol sprevádzaný systematickým znižovaním cien. SYSTEMATICKÉ ZNIŽOVANIE CIEN SA V PODSTATE STALO SYSTÉMOTVORNÝM FAKTOROM ROZVOJA EKONOMIKY V KRAJINE.
Ekonomická štatistika v ZSSR sa zverejňovala každoročne v hlavných periodikách, a dokonca ak aj dodáme, že nie úplne vo všetkom bola hodnoverná, a mnohé ukazovatele sa nezverejňovali z dôvodu utajenia, tak poskytovala vcelku adekvátnu predstavu o dynamike ekonomiky v krajine.
Postsovietska epocha - Degraduje:
— rozpadávajú sa prakticky všetky odvetvia okrem ťažobných a transportno-tranzitných;
—došlo k strate potravinovej nezávislosti, ktorá bola ZSSR dosiahnutá v predvojnovom období (teraz sa importuje rádovo 70 % potravín);
— obnovila sa technicko-technologická závislosť od vonkajšieho sveta (procesory do počítačov, materské dosky, mobilné telefóny a mnoho ďalších vecí RF nedokáže masovo produkovať);
— obnovila sa finančná závislosť od nadnárodného bankovo-úžerníckeho mafiózneho spoločenstva.
Fakticky došlo k strate ekonomickej suverenity (krajina sa stala kryptokolóniou), a štátna moc nerobí nič pre jej znovuzískanie.
Následkom hlúpeho (vo všetkých zmysloch) riadenia postsovietska RF nie je schopná dosiahnuť úroveň ZSSR roku 1986[200]podľa ukazovateľov výroby sociálne najdôležitejších produktov v prepočte na jedného obyvateľa, ale stala sa jednou z obetí svetovej finančno-ekonomickej krízy.
Degradácia reálneho sektora ekonomiky je sprevádzaná neustálym rastom cien a rozmachom parazitizmu «virtuálneho» — špekulatívneho sektoru, čo sa stalo hlavnou brzdou ekonomického rozvoja.
Aj prezident, aj premiér sa vo svojich každoročných správach vyhýbajú uvedeniu aktuálnej ekonomickej štatistiky a jej porovnaniu s ukazovateľmi z minulých rokov[201]. Príčina je jednoduchá: ľud chudobnie a vymiera, počet milionárov rastie; niet úspechov, ktoré možno predložiť spoločnosti ako úspechy režimu.
Ukazovateľ - Ekológia
Sovietska epocha - Do polovice 1950-tych rokov niesli ekologické problémy, spôsobené industrializáciou, lokálny charakter. V povojnových rokoch bola rozpoznaná nutnosť ochrany a zlepšenia životného prostredia, a riešenie tejto celoštátnej úlohy sa stalo jedným zo zameraní politiky[202].
Avšak po odstránení J.V.Stalina bol tento zámer prakticky úplne zmarený a zredukovaný len na byrokratický formalizmus. V dôsledku toho ekologické problémy narastali a naberali regionálno-všadeprítomný charakter.
Postsovietska epocha - Ekologické problémy zdedené od ZSSR z čias «stagnácie» (*obdobie Brežneva*) narastajú jak v dôsledku degradácie a lumpenizácie značnej časti obyvateľstva, tak aj v dôsledku toho, že ich vznik a vyostrenie behom hospodárskej činnosti sú nutným následkom buržoázno-liberálneho modelu ekonomiky: on sám ich vytvára a preto ani nie je schopný ich riešiť.
Intelektuálna sila politikov a biznismenov zjavne nie je dostatočná k tomu, aby si túto hrozbu uvedomila a odstránila ju.
Ukazovateľ - Autorita vo svete
Sovietska epocha - Bola vysoká. Prejavovalo sa to napríklad v tom, že predstavitelia kapitalistických spoločností (vrátane aj z ich vládnucej «elity») masovo spolupracovali so sovietskou rozviedkou na základe svojej ideovej presvedčenosti (pre tých, čo nepochopili, čo znamená «na základe svojej ideovej presvedčenosti» spresňujeme: bezplatne a bez vydierania zo strany ZSSR kompromitujúcimi materiálmi) od začiatku 1920-tych rokov – minimálne do začiatku 1960-tych rokov.
Postsovietska epocha - Chýba, hoci obavy, spôsobené prítomnosťou jadrových zbraní u RF, postrkujú «vyspelé» krajiny Západu k dodržiavaniu určitej «zdvorilosti». No «zdvorilosť» sa bude dodržiavať len dovtedy, kým si nevyriešia problémy vytvorenia efektívnej globálnej PRO, a kým zaostávanie RF na základe ukazovateľov vedecko-technického a vojensko-ekonomického rozvoja nebudú hodnotiť ako dostatočné na realizáciu silového diktátu alebo spustenia úspešnej «preventívnej» agresie proti «divochom». Agresii môže predchádzať umelo vytvorená chaotizácia života v krajine, čo agresii môže pridať dojem «záchrany mierumilovného obyvateľstva» pred vyčíňaním banditizmu atď.