Napríklad, vo vzťahu k RF v podmienkach globalizácie realizovanej na princípoch trhového liberalizmu je pravdivé tvrdenie pripisované Margaret Thatcher z čias, keď bola premiérkou Veľkej Británie: «Na území ZSSR je ekonomicky opodstatnená existencia 15 miliónov ľudí»[224]. T.j. 90 z každých 100 občanov RF je «prebytočných» a podliehajú zničeniu pre ich nepotrebnosť v celosvetovej liberálno-trhovej ekonomike.
Produkovanie «ekonomicky prebytočného obyvateľstva» je charakteristickou, systémovou vlastnosťou liberálno-trhovej ekonomiky, ktorá sa prejavovala vždy a vo všetkých krajinách bez výnimky.
Prejavovala sa vo Veľkej Británii, počas celých dejín rozvíjania v nej kapitalizmu, počnúc od prvej priemyselnej revolúcie, keď začalo vyháňanie nájomníkov z pozemkov majiteľov, objavilo sa príslovie «ovce zjedli ľudí» a platili zákony, ktoré trestali «tuláctvo» trestom smrti; prejavuje sa aj v postsovietskej RosSiónii, napriek štátnosťou deklarovanej oddanosti princípom dodržiavania práv človeka a prikázania «nezabiješ». Rozdiely medzi epochami a krajinami sú len v tom, akými spôsobmi sa likviduje «ekonomicky prebytočné» obyvateľstvo alebo kam a ako sa vypudzuje z krajiny. O tomto otvorene hovoria aj oficiálne dokumenty štátov s liberálno-trhovou ekonomikou. Takto v USA «v r. 1880 priemerné životné náklady tvorili 720 dolárov ročne, a priemerný zárobok pracovníkov v priemysle bol okolo 300 dolárov ročne. Pritom priemerný pracovný deň trval 11 — 12 hodín, a nezriedka i celých 15 hodín. Každé šieste dieťa pracovalo v priemysle, dostávajúc polovičný zárobok dospelého za tú istú prácu. Čo je to bezpečnosť práce, nikto nevedel. Všetky tieto údaje sú prevzaté z posudku Úradu pracovnej štatistiky, predstaveného Kongresu USA. Na konci tohto posudku sa vyvodzuje záver: „Ľudia musia zomierať kvôli tomu, aby prekvital priemysel“» (http://www.prazdnuem.ru/holidays/1may/chicago.phtml).
No k tomu, aby bola zmenená legislatíva o finančnej a hospodárskej činnosti tak, aby ekonomika slúžila ľuďom, a nie ľudia financiám a finančnej oligarchii — ani vtedy, ani dnes v USA neboli a nie sú znalosti, ani politická vôľa.
Všetko sú to následky základného ekonomického zákona kapitalizmu, ktorý J.V.Stalin sformuloval nasledovne:
«… zabezpečenie maximálneho kapitalistického zisku cestou exploatácie, ošklbania a zbedačenia väčšiny obyvateľstva danej krajiny, cestou zakabalenia a systematického okrádania ľudov iných krajín, najmä zaostalých krajín, a napokon, cestou vojen a militarizácie ľudového hospodárstva, používaných pre zaistenie najvyšších ziskov» (J.V.Stalin. Ekonomické problémy socializmu v ZSSR. — Diela. zv. 16. — M.: Spisovateľ. 1997. — str. 181).
A preto Sovietska epocha — vzhľadom na jej ideály — nebola «historickým omylom» ani výplodom pekiel, ale etapou posunu ľudstva na ceste k skutočnej slobode od ľudožrútstva a otrokárstva, realizovaných silovými, ekonomickými a ďalšími spôsobmi.
Sovietska epocha mala mnoho hrán, ako aj každá epocha, a bolo v nej všeličo v širokom spektre: od najvyšších prejavov ľudskosti, nezištne a neoblomne zameraných na slobodu a spravodlivosť, až po natoľko ohavnú podlosť a ničomnosť, že ťažko nájsť prívlastky, ktoré by ich adekvátne opísali.
No aby bolo možné pochopiť ľubovoľnú epochu, je potrebné v nej vidieť — nie nezmyselné množstvo rôznorodých udalostí a nie boj o moc rôznych politických síl a osobností — ale etapu priebehu globálneho dejinného procesu, ktorý vyjadruje určitý historický zmysel v duchu Všedržiteľnosti, ktorá vedie ľudstvo ku konkrétnemu cieľu, konkrétnej kvalite života globálnej civilizácie.
Ak to dáme do súvisu s plnou funkciou riadenia[225] (PFR), tak kvalita života civilizovanej spoločnosti je podmienená:
· po prvé, fungujúcou koncepciou riadenia, t.j. načrtnutými cieľmi spoločenského rozvoja (vedome zvoleným zmyslom života spoločnosti) a predstavami o spôsoboch a prostriedkoch dosiahnutia týchto cieľov, ktoré do spoločnosti vštepuje príslušná konceptuálna moc[226];
· po druhé, kvalitou riadenia (najmä štátneho riadenia) vykonávaného v súlade s touto koncepciou.
Preto pri analýze Sovietskej éry v dejinách Ruskej regionálnej civilizácie treba oddeľovať:
1. Ideály, kde snaha o ich uvedenie do života bola Sovietskou mocou vyhlásená za cieľ štátnej politiky.
2. Ideológiu, ktorá ašpirovala na objasnenie týchto ideálov a koncepcie ich uvedenia do života, no reálne bola orientovaná na dosiahnutie celkom iných cieľov.
3. Politickú prax komunistickej strany a sovietskej štátnosti, vôbec nie homogénnych svojou kádrovou zostavou a politickými cieľmi, ak to dáme do súvisu s reálnou mravnosťou straníckej masy, mravnosťou predstaviteľov straníckeho a štátneho aparátu na rôznych úrovniach vtedajšej «vertikály moci»
4. Život spoločnosti pod mocou ideológie a štátnosti podriadenej strane, ideologizovanej marxizmom-leninizmom v jeho rôznych výkladoch (počas epochy sa výklad neraz menil)[227].
V aktuálnej práci sústredíme istú pozornosť prevažne prvému zo štyroch menovaných faktorov a z neho prameniacim okolnostiam, ktoré sa dotýkajú vzájomných národných vzťahov.
O cieľoch Sovietskej moci, t.j. o ideáloch, o zmysle života, oddanosť ktorým ona hlásala, sa J.V.Stalin vyjadroval jednoznačne pochopiteľným spôsobom nejedenkrát aj pred rokom 1917, aj po ňom. Napríklad tu, už na sklonku svojho života:
«... Sovietska moc nemala zameniť jednu formu exploatácie inou formou, ako tomu bolo v starých revolúciách, ale mala zlikvidovať akúkoľvek exploatáciu» (J.V.Stalin. Ekonomické problémy socializmu v ZSSR. — Diela. zv. 16. — M.: Spisovateľ. 1997. — str. 157).
Tým, ktorí si nechcú domýšľať význam slova «exploatácia» v uvedenom kontexte, napovieme: reč ide o exploatácii «človeka človekom», t.j. slovo «exploatácia» označuje parazitizmus jedných «ľudí» na práci a živote iných, vrátane potlačenia rozvoja budúcich pokolení.
Pričom reč nejde ani tak o spontánnom epizodickom parazitizme rôznych osamelých jednotlivcov (aj keď oni tiež tvoria určitú sociálnu štatistiku), ale predovšetkým o vyrastajúcom zo spontánno-epizodického — systémotvornom parazitizme rôznorodých menšín na práci a živote väčšiny, podporovanom a reprodukovanom v nadväznosti pokolení na základe sociálnej organizácie (t.j. podporovanom kultúrou ako informačno-algoritmickým systémom), pretože slovo «exploatácia» predpokladá vedomé a účelové skutky zamerané na «exploatáciu objektu exploatácie»[228].
Extrémnym prejavom snahy o exploatáciu «človeka človekom» v dejinách je biblický projekt zotročenia ľudstva v mene Boha.
«Nedávaj na úrok svojmu bratovi (podľa kontextu súkmeňovcovi-židovi)ani striebra, ani chleba, ani hocičo iné, čo je možné dávať na úrok; cudzincovi (t.j. nie-židovi)dávaj na úrok, aby pán boh tvoj (t.j. diabol, ak sa skrz svedomie pozrieme na podstatu úrokového parazitizmu)ťa požehnal vo všetkom, čo sa robí rukami tvojimi na zemi, do ktorej ideš, aby si v nej vládol» (posledné sa týka nielen staroveku a nielen Palestíny obetovanej starovekým židom, pretože toto je prevzaté nie zo správy o rozšifrovaní jediného zvitku dajakého chorobopisu, nájdeného v ruinách starovekej psychiatrickej liečebne, ale zo súčasnej, masovo publikovanej knihy, propagovanej všetkými cirkvami a časťou „inteligencie“ ako večnej pravdy, danej akoby Zhora)- Deuteronómium, 23:19, 20.«...a budeš dávať na dlh mnohým národom, a sám si nebudeš brať na dlh [a budeš vládnuť nad mnohými národmi, a oni nad tebou vládnuť nebudú][229]. Hospodin [tvoj boh] ťa urobí hlavou, nie chvostom, a budeš iba navrchu, a nebudeš dole, ak sa budeš podriaďovať prikázaniam Hospodina boha tvojho, ktoré ti dnes prikazujem ochraňovať a plniť»- Deuteronómium, 28:12, 13.«Vtedy synovia cudzincov (t.j. nasledovné pokolenia nie-židov, ktorých predkovia vliezli do zámerne nesplatiteľných dlhov voči plemenu úžerníkov-spoluveriacich)budú stavať tvoje múry (takto teraz mnohé rodiny arabov-Palestíncov vo svojom živote závisia od možnosti pracovných ciest do Izraela)a ich králi ti budú slúžiť („Ja som žid kráľov – vyjadrenie jedného z Rothschildov na nevydarený kompliment na jeho adresu: „Vy ste kráľ židov“); lebo vo svojom hneve som ťa ničil, ale vo svojej priazni budem k tebe milostivý. I budú tvoje brány otvorené, nebudú sa zatvárať ani vo dne, ani v noci, aby bolo k tebe prinášané bohatstvo národov a boli privádzaní ich králi. Lebo národy a kráľovstvá, ktoré ti nebudú chcieť slúžiť, zahynú, a také národy budú úplne vykorenené»— Izaiáš, 60:10 - 12.