Avšak samotné ohlásenie určitých ideálov nevedie k ich automatickému uvedeniu do života, ani okamžitému, ani v akýchkoľvek určitých či neurčitých lehotách.
Príčiny toho spočívajú v tom, že život spoločnosti v režime, ktorý je odlišný od príslušných ideálov (hoc aj uznávaných dostatočne širokými vrstvami ľudu), je objektívne podmienený štatistikou mravno-psychologických typov, vlastných tejto spoločnosti.
Spôsob života — ten skutočný — vyjadruje mravne podmienenú algoritmiku psychiky všetkých členov tejto spoločnosti, tú algoritmiku, ktorá skutočne beží, a nie tú, ktorú ľudia pripisujú sami sebe vo svojich sebahodnoteniach[237]; to isté sa týka aj lojálnych expertných hodnotení stavu a perspektív spoločnosti objednávaných všetkými davo-«elitárnymi» režimami[238]. To sa aj prejavilo v ruskom prísloví: «Rád by som do raja, ale hriechy nepustia».
Preto uvedenie do života ľubovoľných ideálov si vyžaduje zmenu reálnej štatistiky mravno-psychologických typov v tejto spoločnosti. Keďže mravno-psychologický typ (typ režimu psychiky) osoby je v mnohom formovaný reálnou kultúrou počas prechodu od útleho veku do dospelosti, a v davo-«elitárnej» spoločnosti drvivá väčšina dospelých nie je schopná ďalšieho sebavzdelávania a sebavýchovy práve kvôli potlačeniu a zdeformovaniu procesu ich osobnostného vývoja v detstve a mladosti (a v rade prípadov od momentov, ktoré predchádzali počatiu), tak zmena štatistiky si vyžaduje ajzmenu kultúry (chápanej ako informačno-algoritmický systém), vťahujúcej do seba veľké množstvo osôb. Inými slovami úloha zosúladenia štatistiky mravno-psychologických typov spoločnosti s príslušnými ideálmi si vyžaduje náležitú politiku, t.j. zmysluplné konanie jak zo strany štátnosti, tak aj zo strany zainteresovanej, politicky aktívnej spoločnosti.
A len vo výsledku takéhoto premysleného zámerného konania, ak nachádza odozvu v živote, môže v spoločnosti po nejakom čase vzniknúť štatistika mravno-psychologických typov, ktorá splodí spôsob života spoločnosti, ktorý bude odrážať skôr deklarované konkrétne ideály[239].
Povedané sa týka uvedenia do života spoločnosti ľubovoľných ideálov (politických cieľov): jak ideálov slobodného života pre všetkých v Kráľovstve Božom na Zemi, tak aj «ideálov» toho či onoho otrokárstva, uskutočňovaného rôznymi spôsobmi akoukoľvek menšinou vo vzťahu k väčšine v národnom, regionálnom či globálnom rozsahu. A ako spomenul vo svojich poznámkach rímsky imperátor-filozof Markus Aurélius — «je bláznovstvom myslieť si, že zlí netvoria zlo».
Akákoľvek podoba života spoločnosti je vyjadrením historicky sformovanej štatistiky mravno-psychologických typov, popisujúcej túto spoločnosť. Prechod k akejkoľvek inej podobe života je možný len ako výsledok náležitej zmeny tejto štatistiky v dôsledku zámerného vôľového úsilia rozširujúceho sa počtu ľudí.
Spoločná algoritmika realizácie takejto zmeny štatistiky mravno-psychologických typov v spoločnosti zahŕňa činnosť, ktorá sa vzťahuje ku všetkým šiestim prioritám zovšeobecnených prostriedkov riadenia / zbraní[240]. Konkrétne v sebe zahŕňa:
· propagovanie v spoločnosti určitých ideálov, ktoré sa v davo-«elitárnych» spoločenstvách nie vždy zhodujú so skutočnými zámermi konceptuálne mocných iniciátorov sociálnych premien[241] (skryť skutočné zámery, možno neprípustné pre davo-«elitárnu» spoločnosť, za prijateľnými vyhlasovanými ideálmi je úlohou — ideologickej moci[242]);
· ČINNOSŤ MNOŽSTVA ĽUDÍ, ZAMERANÁ NA ZOSÚLADENIE VLASTNEJ PSYCHIKY KAŽDÉHO Z NICH S VYHLASOVANÝMI IDEÁLMI —je hlavné;
· propagovanie metód, ktoré garantujú (alebo v prípade davo-«elitarizmu» — akože garantujú) uvedenie propagovaných ideálov do života, a fakticky — propagovanie reorganizácie spoločenských inštitútov tak, aby ich činnosť automaticky viedla k realizácii skutočných (a v prípade davo-«elitarizmu» nie nutne verejne vyhlasovaných) zámerov konceptuálne mocných iniciátorov reforiem;
· reorganizáciu aj vytvorenie od nuly chýbajúcich spoločenských inštitútov v súlade s týmito zámermi;
· činnosť reorganizovaných aj vytvorených od nuly spoločenských inštitútov, zameraná na uvedenie týchto zámerov do života;
· ochranu zodpovedajúcej politiky a jej činiteľov od politiky a živelnej sabotáže zo strany ideovo presvedčených nepriateľov týchto zámerov (ale aj zo strany skutočných prívržencov hlásaných ideálov — ak propagované ideály sa nezhodujú so skutočnými zámermi iniciátorov reforiem) a ich komplicov, ktorých odpor voči danej politike môže niesť viac-menej nevedomý charakter, pokiaľ pramení z automatizmov ich nevedomých úrovní psychiky. V niektorých prípadoch sa ochrana politiky a politických aktivistov môže prejavovať v zámernej likvidácii ideovo presvedčených nositeľov iných ideálov a ich komplicov — jak tých vedomých, tak aj konajúcich na základe automatizmov nevedomých úrovní psychiky.
Približne takto, hoci aj v inej terminológii, chápali úlohu budovania komunizmu boľševici po získaní štátnej moci do svojich rúk. Aby sme nehovorili do vetra, uvedieme v tejto súvislosti názor V.I.Lenina:
«„Rusko nedosiahlo tú úroveň rozvoja výrobných síl[243], pri ktorej je možný socializmus“. S týmto stavom všetci hrdinovia 2. Internacionály, a medzi nimi, pravdaže, aj Suchanov, pobehujú, v skutku, ako s počmáraným vrecom[244]. Tento nesporný stav prežúvajú na tisíce spôsobov, a zdá sa im, že je rozhodujúci pre hodnotenie našej revolúcie.
(…)
Ak je pre vytvorenie socializmu potrebná určitá úroveň kultúry (hoci nikto nevie povedať, aká presne je tá určitá «úroveň kultúry», pretože je odlišná v každom zo západoeurópskych štátov), tak prečo nemôžeme začať od začiatku, od vybojovania si revolučnou cestou predpokladov pre túto určitú úroveň, a potom už, na základe robotnícko-roľníckej vlády a sovietskeho systému, hnúť sa dobiehať iné národy.
(…)
Hovoríte, že pre vytvorenie socializmu je potrebná civilizovanosť. Veľmi dobre. Nuž, tak prečo sme nemohli od začiatku vytvoriť také predpoklady civilizovanosti u seba, ako vyhnanie pomeščíkov[245] a vyhnanie ruských kapitalistov, a potom sa už začať hýbať k socializmu? V akých knižkách ste vyčítali, že takéto obmeny zvyčajného režimu dejín sú neprípustné alebo nemožné?
Pokiaľ viem, Napoleon napísaclass="underline" «On s’engage et puis… on voit». Vo voľnom ruskom preklade to znamená: «Najprv sa treba zamiešať do seriózneho boja, a tam už bude vidno». Tak aj my sme sa najprv v októbri roku 1917 zamiešali do seriózneho boja, a tam sme už uvideli také detaily rozvoja (z pohľadu svetových dejín sú to, nepochybne, detaily), ako Brestský mier alebo NEP atď. A v súčasnosti niet pochýb, že v základe sme dosiahli víťazstvo» (V.I.Lenin. „O našej revolúcii (Ohľadom komentárov N.Suchanova)”, PSS, 5. vydanie, zv. 45, str. 378 — 382; článok nadiktovaný V.I.Leninom 16. a 17. januára 1923).
Vo vyššie opísanej algoritmike premien spoločenského života je dôležité to, že propagované ideály, po prvé, sa nie vždy zhodujú so skutočnými zámermi, a po druhé, sociologicko-ekonomická teória (ak je prítomná), oznamujúca svoj zámer uviesť do života propagované ideály, nemusí nutne vyjadrovať algoritmiku, ktorá bude viesť k uvedeniu do života týchto ideálov (práve toto sa dialo aj deje v prípade pokusov oprieť sa o marxizmus vo veci budovania socializmu a komunizmu).