Avšak všetci by mali pochopiť, že ako ukazuje niekoľko stáročná skúsenosť Španielska (vyhnanie alebo pokrstenie židov v r. 1492, opakovane v r. 1629) a Portugalska (vyhnanie alebo pokrstenie židov v r. 1497, a opakovane v rokoch 1516, 1555, 1629), právny zákaz vyznávania judaizmu (ktorý žiadali signatári «Listu 500») na základe odhalenia internacistického charakteru jeho vierouky, represie voči rabinátu alebo zákaz pre židov byť občanmi spočiatku nežidovských štátov[433] — nevedú k riešeniu problému.
T.j. nacizmus nie je receptom na ochranu spoločnosti od internacizmu ako takého, a biblického internacizmu menovite.
Napríklad, v Španielsku «podľa genealogických traktátov, v Kastílii a Aragone v 16. storočí nezostal ani jeden aristokratický rod „nepoškvrnený“ židovskou krvou. A celá škola v súčasnej španielskej vede poukazuje na rad javov — v kultúre, riadení, literatúre, národnom charaktere — prevzatých španielmi od židov cez marranov[434], a potvrdzuje, že židia sú „brečtanom[435]a súčasne aj kmeňom španielskej histórie“, ktorú bez zohľadnenia židovskej účasti „nemožno pochopiť“» (http://www.migdal.ru/times/98/17251/).
Franco, bývalý diktátor Španielska v rokoch 1939 až 1975, mal židovské korene jak v otcovej, tak aj v matkinej línii. Keď Franco odmietol pustiť cez územie Španielska hitlerovské vojská aby ovládli Gibraltár, Hitler naňho nakričal a nazval ho «odporným židovským trhovníkom»[436]. Vďaka politike Franca počas rokov druhej svetovej vojny 20. storočia mohlo približne 200 000 európskych židov utiecť z hitlerovcami okupovanej Európy do Španielska a nestať sa obeťami «holokaustu» (http://www.jig.ru/anti/018.html).
Keď v r. 1968 boli v Španielsku všetky zákazy roku 1492 oficiálne zrušené a vyznávanie judaizmu bolo znova povolené, tak sa ukázalo, že veľký podiel kapitálov krajiny sa nachádza vo vlastníctve rodín, ktoré sa vrátili do lona judaizmu po tom, čo predstavitelia týchto rodín sa takmer 500 rokov tvárili ako horliví katolíci.
Problém oslobodenia všetkých od nástrah tyranie biblického internacizmu môže byť vyriešený len v duchu efektívnej stratégie likvidácie systému exploatácie «človeka človekom» a vykorenenia faktorov, pod vplyvom ktorých sa tento systém obnovuje a rodí v nových podobách v nových historických okolnostiach, a v mnohých prípadoch aj vyvoláva zmenu historických okolností kvôli tomu, aby sa zachránil.
V tejto súvislosti uvedieme skutočný príbeh nájdený na internete[437].
«Povedal Artur.
Teraz schytám kopu mínusov aj od «semitov», aj od «antisemitov». Spolčia sa v jednom šíku. Kašľať na to, je to dobrá historka, a vôbec nie moja, porozprávala mi ju moja mama.
To je práve to, čím by sa mala pokorne a svedomite začať zaoberať židovsko-judejská diaspóra, a fanatickí judeji obzvlášť, miesto toho, aby si mysleli o sebe nemysliteľné a snažili sa «pásť» druhých a učiť ich «humanizmu». Mali by sa tým zaoberať aj tí, ktorí sú presvedčení o svojej príslušnosti k istinno-kresťanskému vierovyznaniu. A moslimovia by mali pomôcť judejom aj kresťanom v tejto neľahkej úlohe...
Rostov na Done brali Nemci v poslednej vojne dvakrát. Naši ich, prirodzene, aj toľko ráz odtiaľ vytĺkli. Po takýchto udalostiach toho v meste moc nezostalo. Deti z maminej triedy v povojnových rokoch chodili v obnosených veciach: otcovia — niektorí padli, niektorí zostali v táboroch. A stala sa taká vec, že jediní dvaja otcovia v triede čo prežili vojnu boli jevrejskej národnosti. Obaja boli zásobovači. Ich deti boli na tie časy odeté celkom slušne, boli dobre živené a držali sa pyšne bokom. Samotní otcovia boli tučkovia, s veľmi bystrými pobehujúcimi očkami. Mamin spolužiak Ljova Kacman, ktorému otec na fronte zahynul, týchto otcov nemohol ani vystáť. „Och, židia!“ — hovorieval. Mama sa raz rozhorčila: „To je škaredé slovo! Ako môžeš, veď aj ty si jevrej!“ Ljova odpovedaclass="underline" „Žiadne «tiež»!“ To ja som jevrej. Ale oni sú židia!“».
Preto tí predstavitelia židovsko-judejských diaspór, ktorí si skutočne želajú vykoreniť «xenofóbiu» a «antisemitizmus» a chcú byť jevrejmi, a nie židmi, by sa mali postarať o to, aby zmysel slov «jevrej» a «žid» bol rozhraničený, a mali by sa prestať oddeľovať od Boha Tórou, Tanachom a Talmudom alebo svetskými doktrínami exploatácie «človeka človekom», obnoviť svoj vzájomný vzťah s Bohom bez rituálov a svedomito porozmýšľať nad zmyslom na internete nájdeného «demotivátora», zobrazeného na obrázku: Boh neprikazoval Mojžišovi projekt zotročenia ľudstva vo Svojom mene a internacizmus, ako prostriedok na uskutočnenie projektu.
Avšak 26.04.2012 Ruská Pravoslávna Cirkev vystúpila v úlohe hlasnej trúby synagógy, jej pohlavárov a majiteľov proti takémuto prístupu, tým samotným znovu potvrdiac svoju antiruskú podstatu a podriadenosť internacizmu majiteľov historicky sformovaného judaizmu:
«RPC navrhla zaviesť «premlčaciu lehotu» na obvinenia z extrémizmu pre posvätné texty. Hlava synodálneho oddelenia pre styk cirkvi s verejnosťou, protojerej Vsevolod Čaplin, navrhol zaviesť normu, v súlade s ktorou by náboženské texty staršie ako 50 rokov nemohli byť obviňované v podnecovaní nenávisti. Predstavitelia ďalších konfesií podporujú túto iniciatívu. (...)
“Pri troche snahy aj v Biblii, aj v Koráne, aj v iných svätých textoch možno nájsť vyjadrenia, ktoré teraz vyzerajú extrémisticky” — povedal pán Čaplin[438]. — Je treba chápať, že tieto diela boli vytvorené v inej dobe, s inou politickou situáciou». Ako príklad takýchto «zastaraných» noriem pán Čaplin pripomenul to, že Starý závet obsahuje výzvu «zabíjať čarodejov». «To je zamerané proti dnešným „liečiteľom“ — objasnil duchovný. — No ak vyjdem na ulicu a budem kričať „Zabíjajte liečiteľov!“, tak to nebude správne». Neskôr oznámil korešpondentovi «Kommersantu», že je «nesprávne» v dnešnom svete uplatňovať starozákonné normy k homosexuálom. «Samozrejme, možno ich kritizovať, ale nič viac» — povedal pán Čaplin, avšak dodal, že nikdy od pravoslávnych nepočul výzvy k násiliu voči gejom[439].
“V podstate je to rozumná iniciatíva — povedal „Kommersantu“ šéf analytického centra „Sova“ (zaoberá sa skúmaním protiextrémistickej legislatívy) Alexander Verchovskij. — Pravdaže, často je absurdné skúmať texty, ktoré boli napísané pred tisíckami rokov, z pohľadu súčasného človeka. No táto absurdnosť je predurčená samotnou existenciou zoznamu zakázaných extrémistických materiálov[440]”» («Kommersant-Online», «RPC žiada nesúdiť Bibliu»: http://news.rambler.ru/13731665/).
V danom prípade je dôležité to, že otázku o starovekom biblickom internacizme a jeho aktivitách v súčasnosti V.Čaplin ponechal zamlčanú, a celý biblický extrémizmus zhrnul do prikázaní zabíjať čarodejov-liečiteľov a pederastov, akých sa v súčasných podmienkach treba zriecť[441].
Preto sa obrátime k objasneniu odpovede na otázku: Komu a načo je žiaduce vypestovať v spoločnosti «tolerantný» postoj k «LGBT»-komunite a jej činnosti?