5. «LGBT»-komunita a internacizmus
V spoločnosti sa už niekoľko desaťročí kultivuje uhol pohľadu, podľa ktorého:
«Homoši nikomu neubližujú, nasilu nikoho nenútia «zadok prášiť» J, všetko je dobrovoľné.
Ale homofóbia je choroba veľmi vážna a nebezpečná pre spoločnosť. Preto idioti, ktorí ňou trpia, ohrozujú život a zdravie iných. Veď ktovie čo sa zrodí v chorej hlave, dnes mlátia gejov, zajtra budú židov, negrov, moslimov, ktovie čo ich ešte napadne a koho ešte zmlátia... L. Škoda, že u nás v postsovietskom priestore stále zostal v ume ľudí «sovok»[442], preto aj žijeme ako žijeme...» (03.07.2010 http://domenforum.net/archive/index.php/t-106528.html).
Obete takýchto propagandistických mýtov budú len ťažko súhlasiť s nasledujúcim textom, opísaným v tejto kapitole, pre svoju nevzdelanosť v oblasti biológie a medicíny. Avšak táto práca nie je zasvätená biológii a medicíne, ale sociokultúrnym problémom a s nimi spojenými politickými otázkami. Preto tí, ktorým sa bude zdať nasledujúci text týkajúci sa «LGBT»-komunity «nepodloženým» a nebudú schopní sa stotožniť s povedaným, v dôsledku médiami sformovaných predsudkov panujúcich nad ich mysľou, nech si spomenú na fyziku a sami pohľadajú medicko-biologickú faktológiu týkajúcu sa tejto témy.
«LGBT» — skratka, ktorá vznikla v anglickom jazyku na označenie štyroch sexuálnych menšín — lesbičiek (Lesbian), gejov (Gay), bisexuálov (Bisexual) a transgenderov (Transgender)[443]» (zdroj Wikipédia).
Samozrejme, takéto národnosti neexistujú, no historicko-politická realita je taká, že «LGBT»-komunita sa objektívne stáva prepojenou s takým globálno-politickým javom, ako je ideový internacizmus.
Ide o to, že vo všetkých národných kultúrach existuje zložka zameraná na podporu fungovania inštitútu rodiny v nadväznosti pokolení. V civilizovaných spoločnostiach práve inštitút rodiny rieši úlohy:
· reprodukcie nových pokolení;
· integrácie každého novorodeného jedinca do spoločnosti počas jeho dospievania.
A v tejto úlohe rodinu nedokáže plnohodnotne nahradiť žiadny iný spoločenský inštitút[444].
Pri tom je nevyhnutné dodať, že ak skúmame historickú minulosť, tak všetky ostatné spoločenské inštitúty (štátnosť, škola, veda, umenie atď.) vyrástli z inštitútu rodiny ako zo «semiačka». A počas historicky dlhých časových intervalov, obopínajúcich život mnohých pokolení, kľúčovým faktorom rozvoja spoločnosti a kvality jeho života je fungovanie inštitútu rodiny. V kratších časových intervaloch (v rozsahu života jedného-dvoch pokolení) je kľúčovým faktorom fungovanie inštitútu štátnosti, podmienené fungovaním inštitútu rodiny a systému vzdelávania počas života niekoľkých predchádzajúcich pokolení[445].
Vo všetkých národných kultúrach existuje svojráznosť obyčají, na základe dodržiavania ktorých ľudia vstupujú do manželstva a žijú rodinným životom. Jednako treba chápať, že v každej národnej kultúre celý súbor obyčají spojených s fungovaním inštitútu rodiny predstavuje sociálne podmienenú nadstavbu, ktorá sa sformovala na biologickom fundamente inštinktov normálnej sexuálnej orientácie predstaviteľov oboch pohlaví; je to svojho druhu kultúrny obal inštinktívnych programov zabezpečujúcich reprodukciu biologického druhu, vrátane prípadu stroskotania kultúry a jej «úplného vynulovania», straty pamäti, ako sa to udialo po krachu predchádzajúcej globálnej civilizácie.
A len predstavitelia «LGBT»-komunity sa ocitajú mimo túto zložku národných kultúr. A toto sa týka všetkých národných kultúr — dokonca aj tých, v ktorých bisexualizmus a zvrátené konanie voči deťom, bez ohľadu na ich pohlavie, nie sú hodnotené ako zločin voči spoločnosti ako celku (napríklad bisexualizmus počas dlhého obdobia bol charakteristický pre samurajskú subkultúru v Japonsku).
V dôsledku toho je «LGBT»-komunita kozmopolitická.
Okrem toho:
V minulosti otrokári odopierali otrokom právo na rodinu: otroci musia mať úplnú «slobodu» sexuálneho správania, a prichádzajúce na svet deti boli novým majetkom otrokárov, a nie pokračovatelia nejakého otrockého rodu.
V histórii bolo rozbitie inštitútu rodiny vždy jednou zo zložiek procesu zotročenia alebo predpokladom k zotročeniu.
Kozmopolitizmus «LGBT»-komunity v aspekte jeho neúčasti na fungovaní inštitútu rodiny, a rozbitie inštitútu rodiny v spoločnosti otrokov a v procese zotročenia sú objektívnym predpokladom pre spoluprácu ideového internacizmu a «LGBT»-komunít vo všetkých regiónoch planéty.
A preto, aby bolo možné vypracovať spoločensky bezpečný postoj k «LGBT»-komunite, je potrebné začať skúmanie otázky od biológie.
«LGBT»-komunita nie je homogénna vo svojej zostave, avšak nie v zmysle tej klasifikácie, ktorú poskytuje Wikipédia a ktorú sme uviedli na začiatku tejto kapitoly: to je klasifikácia podľa vonkajších príznakov, v základe každého z ktorých však môžu ležať rozdielne príčiny.
Ak zatiaľ ponecháme stranou «genderovú» príslušnosť (príslušnosť k sociálnemu pohlaviu[446]: uprednostnené oblečenie, druhy činnosti atď.), ktorá sa v každej spoločnosti určuje historicky sformovaným prerozdelením sociálnych funkcií medzi predstaviteľmi každého z pohlaví, tak biologické pohlavie sa určuje nielen podľa vonkajších viditeľných pohlavných príznakov tela. Okrem toho sa pohlavná príslušnosť charakterizuje príznakmi, ktoré dnes obchádzajú vnímanie väčšiny ľudí (prinajmenšom, vedomé vnímanie):
· sú to osobitosti anatomickej stavby mozgu, ktoré sa prejavujú v tom, že mozog ženy je anatomicky odlišný od mozgu muža;
· sú to osobitosti anatomickej stavby srdca a srdcovej činnosti mužov a žien;
· sú to osobitosti biochémie organizmov (hormonálne pozadie, jeho biorytmika atď.), ktoré tiež odlišujú mužov a ženy navzájom;
· okrem toho existuje ešte téma, ktorá je pre súčasnú vedu, sformovanú v kultúre biblickej civilizácie, tabu: a to je —
> biopoľová «anatómia» organizmu a
> biopoľová fyziológia organizmu a jej osobitosti,
> podmienené jak pohlavnou príslušnosťou jednotlivca, tak aj typom režimu psychiky, v ktorom trávi väčšinu času v príslušnom období svojho života (ak nedosiahol nevratne Ľudský typ režimu psychiky).
T.j. pohlavná príslušnosť jednotlivca v celej jej plnosti znamená súlad — anatómie tela (viditeľnej zvonka i vnútornej), biochémie organizmu, «anatómie» biopoľa a biopoľovej fyziológie — s biologickou pohlavnou normou.
Pohlavie jednotlivca je geneticky určované v procese počatia. Pritom treba chápať, že genetický mechanizmus, to nie je len chromozómový aparát a mitochondriálna DNK[447], ale aj biopoľové procesy (individuálne aj kolektívne), a medzi hmotnou zložkou genetického mechanizmu a biopoľovou zložkou existujú určité vzájomné prepojenia, v mnohom podmienené mravno-eticky a presahujúce hranice spoločnosti[448].
Ak sa udeje porucha v práci genetického mechanizmu, tak jednotlivec môže získať defektný súbor chromozómov a defektnú štruktúru biopoľa. Takéto druhy porúch môžu zasiahnuť aj ten súbor vrodených parametrov organizmu, ktorým je charakterizovaná jeho príslušnosť k určitému biologickému pohlaviu. V takom prípade, ak geneticky poškodený organizmus dosahuje vek pohlavnej zrelosti, nutne dochádza k tomu, že geneticky prednastavené programy jeho pohlavného správania nebudú zodpovedať jeho vonkajšej, viditeľnej pohlavnej príslušnosti podľa tela (ak sa ju podarí jednoznačne určiť).