Všetko horeuvedené o kultúrach skúmaných ako informačno-algoritmické systémy možno vyjadriť vo forme tabuľky vo vzťahu ku každej svojráznej národnej alebo nábožensky podmienenej kultúre či subkultúre. Základ pre rozvetvenie štruktúry takejto tabuľky dávajú predchádzajúce odseky vyčlenené v texte skupinami hviezdičiek.
Avšak toto robiť nebudeme, nakoľko tabuľkovo-porovnávacia analýza celej množiny kultúr a subkultúr, prítomných na území RF a zvyšnom svete, nespadá medzi úlohy, ktoré rieši aktuálna práca. Napriek tomu bude užitočné, ak si čitateľ sám pre seba narysuje takúto charakteristickú tabuľkovú štruktúru kultúry, skúmanej ako informačno-algoritmický systém, čo je potrebné na formovanie jeho mozaikového chápania sveta.
Možno to tak urobiť na príklade hociktorej kultúry, hoci na príklade svojej rodnej kultúry je to najťažšie, najmä ak sa rodná kultúra jedincovi javí ako bezalternatívna, a on v nej nevidí rozdiely vzniknutých sebahodnotení, deklarácií o pravdovernosti a dobromyseľnosti — na jednej strane, a na druhej strane — toho, o čo sa objektívne snaží, a čo v skutočnosti tvorí[522].
Národné a nábožensky podmienené kultúry, ak ich skúmame ako informačno-algoritmické systémy, sa navzájom líšia podľa vyššie uvedených parametrov:
· cieľmi (zložením ich množstva a jeho hierarchickým usporiadaním, prítomnosťou alebo absenciou defektov v objektívnom vektore cieľov; zložením a usporiadanosťou potencionálneho vektora cieľov);
· algoritmikou dosiahnutia zhodných cieľov, čo podmieňuje rôznu efektivitu dosahovania cieľov;
· prítomnosťou algoritmov, ktoré nemajú svoju analógiu (cieľmi a prostriedkami ich dosahovania) v iných kultúrach;
· osobitosťami «obrazu sveta» prevládajúceho v kultúre, ktoré sa v rôznych kultúrach navzájom nezhodujú, a okrem toho, odlišnosťami tohto «obrazu sveta» od jeho objektívneho prvoobrazu — samotného Života;
· národné a nábožensky podmienené kultúry môžu, okrem toho, v sebe zahŕňať aj «exoterickú» (určenú pre všetkých) a «ezoterickú» (určenú pre rôznych «vyvolencov») zložku, ktoré určitým spôsobom navzájom spolupracujú, a všetko vyššie povedané o rozdieloch kultúr sa týka aj porovnania «exoterickej» a «ezoterickej» zložky — jak v rámci nejakej jednej kultúry, tak aj pri porovnávaní analogických zložiek rôznych kultúr.
Práve v dôsledku toho, že egregory národných a nábožensky podmienených kultúr a subkultúr objektívne existujú a navzájom sa líšia obsahom informačno-algoritmického zabezpečenia činnosti (s nimi prepojených) spoločností a komunít, ako aj jednotlivcov patriacich k týmto spoločenstvám a komunitám, tak všetky politické deklarácie a právne «garancie» rovnosti práv bez ohľadu na národný pôvod a náboženskú príslušnosť zostávajú prázdnymi slovami, ktoré nenachádzajú svoj prejav, po prvé, v štatistikách opisujúcich život «multikultúrnych» spoločností a celého ľudstva, a po druhé, v dynamike zmien týchto štatistík na časovej osi.
Je to všeobecné pravidlo dejín, ktoré V.O.Ključevskij vyjadril v aforizme «zákonitosť historických javov je nepriamo úmerná ich duchovnosti» [523] .
Výnimiek je len zopár a potvrdzujú toto pravidlo, pretože «výnimky» sú dôsledkom toho, že sa duchovnosť spoločnosti mení pod vplyvom cielene vykonávanej politiky, a zmena duchovnosti má za následok zmenu kvality života. Toto je oddávna známe z Koránu: «Boh nemení to, čo sa deje s ľuďmi, kým ľudia nezmenia to, čo je v nich» (Korán, 13:12 (11)), — a to, «čo je v ľuďoch», je duchovnosť: informácia a mravne podmienená algoritmika ich psychiky.
Medzi takéto «výnimky» patria, napríklad:
· Stalinská epocha budovania socializmu v ZSSR: nie slovami, ale činmi — keď sa pod vplyvom zmeny informačno-algoritmického obsahu národných kultúr menili aj všetky sociálne štatistiky;
· Malajzijský «kultúrno-ekonomický zázrak», ktorému Malajzia vďačí politike Mahathira Mohamada («antisemitu»[524] a «antiamerikánca», «odporcu globalizácie» (na biblický spôsob)), ktorý bol na čele krajiny od r. 1981 do r. 2003. Ako píše Wikipédia, «pri ňom sa Malajzia zmenila z krajiny s nízkorozvitou agrárnou ekonomikou na jedného z „ázijských tigrov“»[525].
Tiež je dobré poznamenať, že ani jedna, ani druhá «výnimka» z dejinného pravidla vyjadreného V.O.Ključenskim by nebola možná, ak by v ZSSR a v Malajzii boli platné — akoby «demokratické» — formálne, životom neopodstatnené ohraničenia na lehoty zotrvávania politikov vo vyšších štátnych funkciách.
Príčina toho spočíva v tom, že trvanie procesov cielenej (tým skôr — sociálno-živelnej) prestavby informačno-algoritmického zabezpečenia egregorov národných kultúr — je výrazne dlhšie, než trvanie právomoci úradných osôb, ktoré je zakotvené v legislatíve takzvaných «demokratických» spoločností. Následkom tohto, a tiež vplyvom praxe manipulovania davu, «demokratická» meniteľnosť vedenia krajiny negarantuje kontinuitu v realizácii kurzu rozvoja davo-«elitárnej» spoločnosti, pretože jak národné «elity», tak aj ich kurátori od ideového internacizmu sú vo väčšine prípadov proti takému rozvoju, ktorý by podrýval kulturologické výstuže davo-«elitarizmu»[526].
Inými slovami:
Prejav demokracie nespočíva v obmedzovaní lehôt zotrvávania vo vyšších štátnych funkciách volených osôb ani v obmedzení počtu ich období (za radom či súhrnne), prejav demokracie spočíva v tom, aby v krajine nebol prítomný deficit riadiaco gramotných a kompetentných kádrov, ktoré chápu záujmy istinného rozvoja ľudu, spôsoby a prostriedky ich realizácie, kádre, ktoré slúžia realizácii týchto záujmov nie zo strachu, nie pre odmenu, ale na základe svedomia.
Toto sa žiada preto, aby v prípade nutnosti bolo možné zameniť úradnú osobu iným človekom — dokonca v priebehu jeho funkčného obdobia, ak si táto osoba nevie poradiť so zverenými povinnosťami; a rovnako tiež preto, aby bolo možné vystriedať znamenitého politika, po niekoľkých desaťročiach jeho svedomitej služby ľudu, nie menej kompetentným a spôsobilým pokračovateľom všeľudového diela a tým zároveň zabezpečiť kontinuitu politiky a pokračovanie v dielach začatých vo funkčných obdobiach svojich predchodcov.
Skracovanie funkčných období a ich počtu nie je potrebné pre ľud, ale pre majiteľov falš-«demokracií», aby ľuďom ako F.D.Roosevelt a J.V.Stalin neumožnili tvoriť dejiny samostatne; aby bolo možné bez problémov meniť jednu marionetu, «demokraticky» zvolenú bezmyšlienkovitým davom, za druhú marionetu, zvolenú nie menej «demokraticky», neprivádzajúc proces k takým rušivým incidentom, ako bola vražda prezidenta USA J.F.Kennedyho (ktorý začal točiť kormidlo «inam a ináč»), nakoľko takéto incidenty podrývajú autoritu systému a dôveru v neho davu obyvateľov; a vyhýbajúc sa tiež vraždám uchovávaným v tajnosti (vražda F.D.Roosevelta, J.V.Stalina), pretože uchovávanie takýchto tajomstiev je v mnohých prípadoch dosť komplikované, a ich odhalenie tiež diskredituje systém a naviguje myšlienky k jeho skutočným majiteľom a ich cieľom.