Takýto je biologický základ, ktorý je schopný zabezpečiť reprodukciu pokolení biologického druhu «Homo Sapiens» dokonca pri úplnom vynulovaní kultúry.
Kultúra, ktorá dosiahla určitý stupeň svojho vývoja, na ktorom sa v nej objavujú ciele presahujúce hranice uspokojenia fyziologických a všedných každodenných potrieb, mení svorku-stádo na spoločnosť, samčeka na muža a samičku na ženu. Ak by kultúra zabezpečovala dosahovanie Ľudského typu režimu psychiky, potom by zmenila davo-«elitarizmus» na súbornosť v Bohodŕžave, muža na Muža a ženu na Ženu. A o to je nutné sa usilovať.
Pritom treba chápať, že osobný rozvoj chlapcov a dievčat je geneticko-kultúrno[540] predurčene zameraný na dosiahnutie nevratne ľudského typu režimu psychiky, avšak postupnosť priebehu etáp rozvoja je rôzna, a je podmienená funkciami pohlaví v reprodukcii pokolení.
Dievča, absolvujúc cestu k dospelosti, sa pripravuje na úlohu matky. V živote populácie biologického druhu si reprodukcia pokolení žiada, aby sa samičky a deti, ktorých akcieschopnosť a odolnosť pred vplyvom ničivých faktorov životného prostredia nemusí byť dostatočná, podľa možností nedostávali do nebezpečných situácií. K tomu je potrebné, aby intuícia vždy včas varovala pred nebezpečenstvom, a aby sa dievča naučilo počúvať jej hlas, dokonca ak aj nevie pochopiť a racionálne objasniť charakter tejto hrozby a spôsob ochrany pred ňou.
Chlapec, absolvujúc cestu k dospelosti, sa pripravuje k bezprostrednej práci s problematikou, vrátane prípravy byť ochrancom matiek a detí v nebezpečných situáciách. A kvôli tomu sa musí naučiť jednať v nich zmysluplne a účelovo, a nestrácať pritom sebakontrolu. Tieto zručnosti, tak ako aj mnohé iné, môžu byť vo väčšine prípadov v historicky sformovaných kultúrach vypracované len na základe určitej praxe. K tomu sú však potrebné dve podmienky: po prvé, je potrebné sa ocitať v reálnych, potenciálne nebezpečných situáciách, avšak intuícia je tomu prekážkou, po druhé, na vyriešenie nebezpečných situácií je nutné vedieť používať intelekt.
Preto v súlade s týmito úlohami, ktoré bude treba v dospelosti riešiť, je v rámci vlastného osobného rozvoja:
· dievčatám dané si najprv osvojiť intuíciu, a potom si osvojiť intelekt — práve preto sa väčšina dievčat vyhýba hrám s nebezpečenstvami;
· a pre chlapcov je nutné si tieto úlohy osvojiť v opačnom poradí: najprv si osvojiť intelekt, a potom intuíciu — práve preto väčšina chlapcov «vyhľadáva dobrodružstvá» a svojimi hrami s nebezpečenstvom desia rodičov a pri neúspechoch spôsobujú sebe, rodičom a okolitým ľuďom rôzne nepríjemnosti.
Napriek tomu v kultúrach, ktoré deti nevedú k dosiahnutiu Ľudského typu režimu psychiky k začiatku puberty, cestu osobného sformovania až do konca absolvujú len jednotlivci. Väčšina dievčat, k obdobiu vstúpenia do dospelosti, si neosvojí intelektuálny potenciál náležitým spôsobom, a chlapci vstupujú do dospelosti väčšinou intuitívne otupení, alebo s intuíciou rozvitou do určitého stupňa, nie však integrovanou do ucelenej psychiky[541].
Následkom toho vo všetkých jazykoch existujú porekadlá typu:
· «ženy sú sliepky» a anekdoty o «ženskej logike» a «blondínkach», ktoré poukazujú na neosvojenosť intelektuálneho potenciálu[542] základnou štatistickou masou žien,
· a «chlapi majú „dlhé vedenie“»[543], ktoré poukazujú na neosvojenosť intuitívneho potenciálu základnou štatistickou masou mužov.
Ako následok:
· ženy, pri neosvojení si intelektuálneho potenciálu, nie sú schopné vecne objasniť životnú adekvátnosť svojich intuitívnych pohľadov (a tiež svoje správanie v minulosti);
· muži, pri neosvojení si intuitívneho potenciálu, až po «nastváraní hlúpostí» sú schopní objasniť, ako bolo treba konať v danej situácii ináč, aby všetko dobre dopadlo.
V pravdovernej kultúre aj chlapci aj dievčatá musia KOMPLETNE absolvovať cestu osobného sformovania — formovania plnohodnotnej psychiky: t.j. pri Ľudskom type režimu psychiky ženy musia byť racionálne, a muži musia byť intuitívni.
Hoci pre anatomické a fyziologické rozdiely organizmov mužov a žien (jak v aspekte biochémie a jej rytmiky, tak aj v aspekte biopoľa) a rozdielnosť funkcií pohlaví v živote biologického druhu — ženská psychika sa nepochybne aj v tomto prípade bude odlišovať od mužskej. Avšak nebude takej situácie, keď predstavitelia jedného pohlavia hľadia na predstaviteľov toho druhého ako na bytosti iného biologického druhu žijúceho s nimi v symbióze, alebo ako na mimozemšťanov — t.j. tak, ako je tomu teraz.
Pritom treba chápať, že tvorivý potenciál je rovnako vlastný aj mužom, aj ženám, no v drvivej väčšine prípadov je realizovaný odlišne.
· Tvorivý potenciál muža sa realizuje prevažne priamo pri riešení tých problémov, na ktoré v živote narazí.
· Tvorivý potenciál ženy pri riešení problémov stojacich mimo rodiny — pretože ona sama je matka, a v tejto úlohe je nenahraditeľná — sa realizuje prevažne nepriamo cez jej deti, a čiastočne aj cez muža (alebo druhov a milencov, ak žije nemravne).
Z menšej časti sa tvorivý potenciál mužov realizuje nepriamo cez ich deti a ženu (alebo družky a milenky, ak žijú nemravne), a tvorivý potenciál žien (ak vedú rodinný život) sa z menšej časti realizuje priamo pri riešení problémov netýkajúcich sa rodiny, na ktoré v živote narazia.
Preto, ak niektorý z mužov podľa názoru spoločnosti vykonal niečo znamenité, tak táto spoločnosť by mala byť predovšetkým vďačná jeho matke (a možno aj babičkám), nakoľko v období, počnúc od predhistórie počatia, po vstup dieťaťa do rečového obdobia a začiatku jeho vlastného aktívneho poznávania a tvorby — bola práve matka, bezalternatívne, hlavným dospelým človekom v osude a živote každého, prvým učiteľom a prvým vychovávateľom, kurátorom osobného rozvoja. Práve v tomto období sa zakladajú telesné a biopoľové štruktúry organizmu a formujú sa tie základy psychiky, na ktorých sa neskôr rozvíja a osvojuje poznávaco-tvorivý potenciál. Ak týchto základov niet, tak na alternatívnej im prázdnote nemôže vzniknúť nič užitočné pre spoločnosť a samotnú osobu. Úloha muža, ako bezprostredného vychovávateľa a učiteľa dieťaťa sa stáva dôležitou až v ďalších etapách osobného rozvoja.
A preto, ak skúmame spoločnosť v časových intervaloch obopínajúcich život niekoľkých pokolení, tak za ženou stoja — prevažne riešenia strategických úloh v duchu koncepcie, pod mocou ktorej sa spoločnosť nachádza (hoci žena si to nemusí ani uvedomovať); a za mužom stoja — prevažne riešenia taktických úloh v duchu konceptuálne podmienenej stratégie.
A riešenie úloh oboch kategórií prebieha v riečisku egregoriálnej algoritmiky príslušnej národnej alebo nábožensky podmienenej kultúry. Stavať proti sebe mužský a ženský princíp, zveličovať jeden z nich a znižovať význam druhého je neprirodzenou hlúposťou, pretože: