· stratégia bez taktiky — je analógiou nešikovnosti;
· taktika bez stratégie — je analógiou slepoty.
Pritom však treba chápať, že skutočné životné stratégie sú podmienené koncepciami organizácie života spoločnosti ako jediného uceleného organizmu v nadväznosti pokolení. A nefunkčnosť prevládajúcej koncepcie predstavuje hrozbu pre život spoločnosti, a zmena koncepcií má za následok aj zmenu životných stratégií a taktických prostriedkov jednotlivcov a celej spoločnosti.
Preto v rodine aj v živote spoločnosti musia predstavitelia oboch pohlaví vypĺňať pre každého z nich prirodzené biologické a sociálne funkcie, navzájom sa pritom dopĺňajúc. Úlohy strategického charakteru aj úlohy taktického charakteru musia byť rovnako riešené najlepším možným spôsobom v riečisku Božieho Zámeru v ich prepojenosti, a kultúra musí byť zameraná na to, aby v živote spoločnosti realizovala túto možnosť v masovej štatistike života mnohých osôb oboch pohlaví.
7. Vysvetlivka ku 6. kapitole: Pre niektorých z tých, ktorí práce VP ZSSR čítajú, ale neprijímajú
V súvislosti s odhalením a konštatovaním faktu jedinečnosti židovsko-judejskej kultúry v 6. kapitole, jej informačno-algoritmickou prevahou nad inými davo-«elitárnymi» kultúrami, najmä v aspekte podriadenia národných davo-«elitárnych» kultúr globálnej politike realizácie biblického projektu — mnohí ľahkomyseľní a povrchní jedinci, neželajúci sa zaťažovať tým, čo je uvedené v preambule k 6. kapitole, budú tvrdiť, že v tejto kapitole sa VP ZSSR sám demaskoval ako periféria nadjudejského prediktora — globálnej nadjudejskej konceptuálnej moci, pretože uznal objektívny fakt prevahy židovsko-judejskej kultúry a židov nad všetkými ostatnými kultúrami a ľuďmi.
Preto takýmto «banderlogom» tu osobitne vysvetlíme:
· VP ZSSR neuznal «objektívny fakt prevahy židovsko-judejskej kultúry a židov nad všetkými ostatnými kultúrami a ľuďmi», ale poukázal na objektívnu nemožnosť na základe neĽudských typov režimu psychikyčeliť židovsko-judejskému internacizmu a vykoreniť internacistickú zložku židovsko-judejskej kultúry, podmienenú osobitosťami egregoriálnej algoritmiky židovsko-judejskej kultúry a všetkých ostatných kultúr v ich historicky sformovanej podobe. K tomu je nutný Ľudský typ režimu psychiky ako základ pre prijatie na seba misie zástupcu Božieho na Zemi a táto pozícia je adresovaná všetkým bez rozdielu od ich etnického pôvodu a kultúrnej príslušnosti.
· Ak sa niekto cíti urazený, pretože jeho psychika zareagovala na jeho priradenie k «banderlogom», a VP ZSSR neuznal jeho «elitárne» ambície a sebahodnotenia (národné, náboženské a.i.), tak nič — okrem vlastnej v sebe vypestovanej samoľúbosti — mu nebráni:
> pochopiť, v čom je podstata hriechu pýchy a v čom rozdiel medzi typmi režimov psychiky,
> a po tomto — vynaložiť premyslené vôľové úsilie k tomu, aby dosiahol nevratne Ľudský typ režimu psychiky a žil aj naďalej na jeho základe, pomáhajúc aj druhým prejsť k nevratne Ľudskému typu režimu psychiky (Božie Kráľovstvo sa zatiaľ iba blahozvestuje[544], no každý doň vojsť môže — do života v súbornosti — len vo výsledku svojich vlastných premyslených činov a úsilia)[545].
· Cieľom Koncepcie spoločenskej bezpečnosti nie je vybudovanie alternatívneho biblickému, ešte «vymakanejšieho» davo-«elitarizmu» v lokálnom alebo globálnom rozsahu na základe vybudovania systému odhaľovania typov režimu psychiky a certifikácie obyvateľstva s následným obmedzením práv tých, čo boli označení za «neĽudí», ale prechod ku globálnej kultúre mnohonárodného ľudstva, v ktorej:
> nevratne Ľudský typ režimu psychiky je dosahovaný všetkými k začiatku puberty;
> strata Ľudského typu režimu psychiky pod vplyvom okolností sa v spoločnosti hodnotí ako jav nedôstojný človeka;
> egregoriálna algoritmika je charakterizovaná slovami «súbornosť v Bohodŕžave»[546] a realizuje slobodu vôle všetkých a každého v riečisku Božieho Zámeru.
· Za typ režimu psychiky, v akom sa jednotlivec nachádza a koná, zodpovedá on sám (predovšetkým pred svojim vlastným svedomím) a nie VP ZSSR, ani Boh alebo kto ešte. A práve z tohto dôvodu sa žiadne procedúry (rituály) odhalenia typu režimu psychiky a certifikovania jednotlivcov v súlade s požiadavkami Koncepcie spoločenskej bezpečnosti — neplánujú; neplánujú sa ani «školy Ľudí» (nakoľko všeobecné princípy existujú, ale niet univerzálnych metodík absolvovania cesty od toho, čím práve konkrétny jedinec je, až k Človeku súcemu). Toto všetko sa v KSB hodnotí ako objektívne nepriateľské konanie, hoci nikomu sa nebráni poukazovať iným na ich správanie, nedôstojné človeka, v základe ktorého leží neĽudský typ režimu psychiky, aby sa zamysleli nad svojim životom a, prehodnotiac príčiny svojho správania, sa stali lepšími, alebo vysvetlili tomu čo vyčíta, že sa mýli, a tým mu zároveň pomohli; nikomu sa nebráni v tom, aby pomáhal druhým pri prechode k Ľudskému typu režimu psychiky alebo prijal takúto pomoc sám zo strany iných ľudí.
8. Tendencie: «živelné procesy» a ich riadenie
Podstatu tejto kapitoly možno vyjadriť v štyroch vetách:
1. Kádre riešia všetko.
2. «Kádre» všetkých legálnych aj kriminálnych odvetví počína, rodí a vychováva rodina.
3. Ak rodina bude počínať, rodiť a vychovávať deti v dialógu s Bohom v riečišti Zámeru, tak v živote spoločnosti sa všetko zharmonizuje.
4. Realizácia tejto možnosti závisí od chápania, ochoty a vôle dospelých členov rodiny, voči ktorým sú politika štátu, práca vzdelávacieho systému a činnosť médií len vonkajšími okolnosťami na pozadí.
Nasledujú objasnenia.
8.1. Odkiaľ sa čo berie
Historická minulosť, životná skúsenosť súčasníkov a vyššie opísané v predchádzajúcich kapitolách naznačujú, že: sny o tom, že štátni úradníci a poslanci, členovia biznis-komunity v postsovietskej RosSiónii náhle sami od seba zmúdrejú, získajú kompetentnosť a konceptuálnu moc, oslobodia sa od daromnej koristnosti a naplnia sa starostlivosťou o blaho ľudí v riečišti Božieho Zámeru, výsledkom čoho sa zakrátko život mnohých miliónov pracujúcich stane šťastným na všetky ďalšie časy — sú iluzórne. V dôsledku svojej iluzórnosti sú nádeje v takúto zázračnú premenu štátnej a biznis moci škodlivé, nakoľko podporujú stabilný rozvoj tendencií, ktoré v podmienkach prevahy týchto ilúzií pri nezúčastnenosti väčšiny k tomu, čo robí «vláda», vedú krajinu k ďalšej katastrofe v jej dejinách.
Algoritmika rozvoja takýchto katastrof v dejinách našej krajiny je opísaná v práci VP ZSSR «Smuta[547] na Rusi: zrod, priebeh, prekonanie...».
V tejto algoritmike rozvoja smuty sa «elita», v domnienke svojej prevahy nad prostým ľudom, pokúša vybudovať generačne stabilný rodokmeňový systém, v ktorom by možnosti uplatnenia v určitých sférach činnosti (považované za «prestížne» alebo najviac vynášajúce) a «kariérny rast» neboli podmienené tvorivým potenciálom a profesionalizmom uchádzačov, ani ich pracovnými kvalitami a bezúhonnosťou, ale boli by podmienené príslušnosťou k určitým klanom a lojálnosťou k mafiózno-korporatívnej disciplíne klanovej hierarchie.