Človek, to je osobná vôľa v riečisku uvedomenia si vlastnej misie v Božom Zámere. A nato, aby z dieťaťa vyrástol Človek, netreba od neho vyžadovať poslušnosť, ale kultivovať jeho vlohy k prospešným iniciatívam a podporovať tieto prejavy.
Profil Kabanichy[641] a ňou chybne vychovaného vlastného «milovaného» syna z divadelnej hry A.N.Ostrovského «Búrka» si autor nevycucal z prstu, ako ani macocha Popolušky s jej dcérami alebo starena a jej dcéra Marfuška-Anjelik z rozprávky «Mrázik» — tiež nie sú ľudovým výmyslom ani klebetou. No, veď skúste povedať dnešnej slepo a (bezohľadne voči budúcnosti dieťaťa) inštinktívne «milujúcej» matke, že svojimi duševnými kvalitami je ako Kabanicha, mrzačiaca formovanie Ľudskosti v deťoch svojimi inštinktmi, tak to bude vnímať ako nespravodlivosť a nezaslúženú urážku.
Zneužívať «babské zbrane», v základe ktorých leží spleť inštinktívnych programov reprodukcie biologického druhu predstaviteľov oboch pohlaví — nemá žena právo. No ak to robí, potom by sa nemala čudovať, ak v jej osobnom živote vznikajú nezhody a padá na ňu nekonečný prúd nepríjemností.
A v súlade s povedaným, možnosti ďalšej existencie spoločnosti na základe inštinktívne podmieneného skrytého «matriarchátu», v ktorom väčšina žien nedosahuje Ľudsky typ režimu psychiky a organizáciou psychiky je bližšie k «banderlogom» — sú vyčerpané. Práve neadekvátnosť tohto spôsobu existovania spoločnosti sa prejavuje v ľudskej nesúcosti dospelých mužov a žien v spoločnostiach tohto typu, medzi ktoré patrí aj spoločnosť RF dnešných dní.
A keďže na pleciach ženy leží strategická misia reprodukcie spoločnosti, tak V.O.Ključevský má pravdu: ženy Ruska — v ich väčšine — prispievajú k šíreniu úpadku v krajine trojako:
· Svojou neochotou a neschopnosťou vybrať dôstojného otca pre svoje deti; počať, vynosiť a vychovať Človeka súceho.
· Investovaním rodinného rozpočtu do konzumizmu, a nie do mnohodetnosti rodiny, ani do výchovy detí (toto sa rovnako týka drvivej väčšiny predstaviteľov všetkých vrstiev spoločnosti, od chudobných po bohatých).
· A len máloktorá z nich, akonáhle sa stane ženou a matkou, sa vyhýba tomu, aby nezneužívala «babské zbrane/moc» vo vzťahu k mužovi.
Demografická pyramída RF (r. 2007) je katastrofická, a obsahuje katastrofické perspektívy, ak nebudú prijaté adekvátne miery.
Šírenie úpadku v časovom intervale obopínajúcom život niekoľko pokolení vyzerá takto.
Šírenie úpadku. Vekový rozdiel medzi fotografiami vľavo a vpravo je približne 100 rokov.
Uvedieme názor z internetu o vzájomných vzťahoch pohlaví a roly žien vo vytvorení takejto demografickej situácie — jak vo vzťahu k pôrodnosti, tak aj vo vzťahu k stabilite rodiny (komentáre pod čiarou sú naše).
«Ženy často trýznia internet otázkou, prečo sa muži tak nástojčivo vyhýbajú manželstvu. Pýtajú sa to tak často, že možno kopipejstnuť[642] štandardnú odpoveď. Vezmime si dosť názornú analógiu so vzťahmi partnerov v biznise. Predstavte si, že nejaký biznismen vám ponúka vložiť sa do spoločného biznisu za nasledovných podmienok:
1. Projekt financuješ zo 70 — 90 % ty sám z vlastných prostriedkov[643].
2. Avšak pri rozdeľovaní peňazí a prijímaní rozhodnutí je tvoj hlas len radiaci, a hlas partnera rozhodujúci.
3. Pri stroskotaní projektu sa tebe nič nevracia, strácaš všetky investície a časť svojho majetku. Navyše partnerovi platíš aj penále počas mnohých nasledujúcich rokov.
4. Ty sám vieš, že väčšina ľudí, ktorí súhlasia s podobnými podmienkami, zvykne zbankrotovať, spália sa, a ich „partneri“ z toho ťažia.
5. Ak nebudeš súhlasiť s jeho ponukou, partner ťa bude považovať za nečestného a rozšíri reči o tvojej nečestnosti.
6. Štátna duma neustále prijíma nové a nové zákony, ktoré robia projekt pre teba čoraz riskantnejším.
No a vy, vari budete celí nadšení z takejto perspektívy, z takéhoto partnera a podpíšete zmluvu s takýmito podmienkami?
Právne je muž v dnešnom matriarchálnom manželstve bezprávny. Nemá právo prijímať reprodukčné rozhodnutia, ale všetko je len povinný. Osobité «patálie» prebiehajú pri rozvode, keď mu odoberajú NÍM zarobený majetok a deti, a jeho samého «nechávajú na mizine» a v plnej závislosti od svojvôle bývalej ženy[644]. To je klasika.
Muž nie je slepý ani tupý. Preto buď vie sám z vlastnej skúsenosti alebo zo skúseností kamarátov, alebo skrátka cíti, že manželstvo je čistý podvod. No v momente, keď je zamilovaný, tak «stráca rozum»[645], a vôbec z ničoho nemá strach, ani z matriky.
Okrem toho, pečiatka v dokladoch slúži pre ženský inštinkt ako spúšťací mechanizmus. Žena začne byť drzá a začne si muža podriaďovať psychologicky[646]. Muži to neznášajú.
Po takomto objasnení sa možno prestanú čudovať, prečo sa muž nechce ženiť a vyhýba sa otcovstvu. Tak sa veci majú».
A za čo a ako na základe tradícií alebo právne zodpovedá žena pred mužom, pred deťmi, pred spoločnosťou ako takou? — Reálne za nič a nijako: v plnom súlade s «axiómou», nepotvrdzovanou životom, že «žena má vždy pravdu...»[647]. Ak sa stane obeťou odvetnej svojvôle muža, tak podľa mienky nej samej a väčšiny jej príbuzných i kamarátok, a takisto z právneho hľadiska, je znova na vine len muž.
Isteže, väčšina mužov má tiež ďaleko od ideálu Človeka súceho jak v úlohe otcov, tak aj v úlohe manželov, no to akí sú nevzniklo z ničoho, samé od seba. Ich vychovávali v rodinách, a za to, že sú takí, akí sú, zodpovedajú predovšetkým ich matky a babičky — ženy staršej generácie. Ak to vyjadríme v termínoch piesne «Z čoho vzniká Vlasť?»[648], tak najprv «tá pieseň, čo spievala nám mať», a až po nej otázky «o starej otcovskej budjonovke[649]»: ak nebola pieseň matky, potom otázky ohľadom «otcovskej budjonovky» nemusia ani vzniknúť.
Ďalším rizikovým faktorom, vytvoreným civilizáciou je kozmetika. Jej zložky, prenikajúc do organizmu cez kožu a sliznicu, menia jeho biochémiu, čo sa nie vždy blahodarne odráža na zdraví samotnej ženy[650]. Svojou funkciou je v podstate celý arzenál ženskej módy, kozmetiky, parfumérie a galantérie — kultúrnou nadstavbou inštinktívnych programov prilákania partnera na pokračovanie rodu[651]. Svojou podstatou toto všetko stimuluje pohlavné inštinkty mužov, o čom sa nesporne mohli presvedčiť mnohé obete znásilnení, ktoré svojim vzhľadom vytvoreným za pomoci arzenálu módy, kozmetiky, parfumérie a galantérie, dokázali v niektorom zo samcov vzbudiť správanie na základe pohlavných inštinktov, ktoré títo nedokázali ovládnuť (alebo sa ho vôbec nenaučili ovládať, nakoľko celá ich psychika je podriadená len potrebám inštinktov).
Pre zvierací režim psychiky žien je typická snaha o to, aby sa vyčlenili na pozadí druhých samičiek a pritiahli k sebe pozornosť mnohých samcov. No nad tým, akými osobnými kvalitami disponujú tí, ktorých pozornosť sú objektívne schopné svojim vonkajším vzhľadom a správaním k sebe pritiahnuť, nad tým sa väčšina parádnic nezamýšľa, slepo a bezmyšlienkovito nasledujúc módu a jej — zdalo by sa neriadené — vrtošivé trendy. Požiadavky na estetiku a praktickú funkčnosť v ženskej móde[652] sú až druhoradé oproti úlohe vybudenia pohlavných inštinktov mužov.