Na fotografii hore: gymnastka S.V.Chorkina na ceste k zvoleniu za poslankyňu Štátnej Dumy RF (zástupkyňa predsedu výboru Štátnej Dumy pre záležitosti mládeže; 6. októbra 2012 menovaná do funkcie referenta v Dozornom úrade prezidenta RF). Na fotografiách nižšie sú ešte ďalšie dve športovkyne-poslankyne: zľava — A.M.Kabajeva («najskromnejšia» v tejto trojke, zástupkyňa predsedu výboru Štátnej Dumy pre záležitosti mládeže) a sprava — S.S.Žurova (zástupkyňa predsedu Štátnej Dumy, člen komisie Štátnej Dumy pre otázky rodiny, žien a detí). Všetky boli členkami frakcie «Jednotného Ruska» v Štátnej Dume v období 2007 — 2011. A toto nie sú fotografie z domácich archívov «len pre seba a manžela», ktoré sa pre zlomyseľnosť «priateľov» ocitli na internete. Fotografie boli zverejnené na stránkach «časopisov pre mužov» a prevzaté z internetu: http://openok.ru/ok/interesno/238-proshloe-deputatov-khorkinojj-i.html , http://ero.aslanova.ru/celebrity/alina_kabaeva/03.shtml . Ale na oficiálnu stránku Dumy boli umiestnené iné fotografie týchto «političiek» (kolónka troch fotografií pod sebou): http://alexz.gorod.tomsk.ru/index-1297229349.php . A niekto hovorí, že máme v politike málo žien? — Takýchto «politických dejateliek» je až nadbytočne veľa, hoci všetky nepracujú verejne ako političky a úradníčky: určitá časť z nich — milenky a ženy politikov a úradníkov — tvoria politiku cez posteľ: viď prácu VP ZSSR «Od antropoidnosti k Ľudskosti» (r. 1997).
A hoci väčšina mužov-naturálov nie je o nič lepšia v aspekte realizácie misie Otcov a občanov, než ženy, avšak táto kapitola bola zasvätená výlučne ženám, pretože v živote a osude každého človeka existuje obdobie — od predhistórie počatia do začiatku zmysluplného používania artikulovanej reči — nad ktorým prakticky neobmedzene kraľuje jeho matka. A všetko to, čo v tomto období neurobila, alebo urobila inak, v rozpore so Zámerom, to už väčšinou v nasledujúcich obdobiach života nemožno kompenzovať a prekonať.
Možno «zrealizovať» akékoľvek politické a ekonomické reformy či už evolučnou, alebo revolučnou cestou, napísať k nim akúkoľvek legislatívu a prísne ju vnášať do života, no ak nebude zmenená kvalita organizácie psychiky ľudí, ako informačno-algoritmického systému, a teda — ak nebude zmenený samotnou psychikou podmienený charakter vzájomných vzťahov pohlaví v živote spoločnosti a v procese výchovy nových pokolení v rodine a škole — tak sa problémy kultúrne svojráznych spoločností a globálnej civilizácie budú len zhoršovať, predbiehajúc nárast energozabezpečenosti ľudstva.
Žiaľ, dnes má drvivá väčšina dievčat a žien oveľa bližšie: k opičej primitívnosti Ľudojedky Eločky predstavenej I.I.Iľfom a J.P.Petrovom v «Dvanástich stoličkách»; k bezstarostne-nezodpovednej dosebazamilovanej Oxane z gogoľovskej «Noci pred Vianocami», zneužívajúcej «babskú moc» na pozadí života «ako všetci», a z ktorej sa postupom času môže bez problémov stať Kabanicha, ak jej Vakula aj naďalej bude vo všetkom pritakávať, alebo zneužívajúc svoju «babskú moc» ho na smrť uštve. Ďalšia relatívne málopočetná skupina má bližšie k démonickej rafinovanosti bulgakovskej Margaréty, v mnohých prípadoch schopnej nadchnúť svojich spoločníkov-mužov jak ku reálnym úspechom, tak aj k nevhodným «dobrodružstvám», alebo považujúcej sa za «Margarétu-inšpirátorku» bez akéhokoľvek životného opodstatnenia. Avšak medzi ženami našej epochy sa len krajne zriedkavo vyskytujú Vasilisy Premúdre, Fevrónie[660], Tatjany Lariny, v ktorých zmysly, rozum a vôľa, konajúce v súlade s ich vyznávaním Zámeru, sa v živote opierajú o ich nespornú ženskosť... A pritom médiá, škola, filmy a literatúra v ich «mejnstrímovej» forme sú zamerané na podporu súčasného abnormálneho stavu vecí aj v budúcnosti.
A pre blaho spoločnosti je nevyhnutné, aby práve Premúdre — Vasilisy, Fevrónie, Tatjany a ďalšie nim podobné — tvorili drvivú väčšinu dievčat a žien, no a «Ľudojedky Eločky», «Oksany», «Kabanichy» (ktoré vyrástli z «Oxán», a ktoré už možno stihli zniesť zo sveta svojho «Vakulu»), «Margaréty» sa zachovali len ako literárne postavy, pochopenie psychológie ktorých by objasnilo budúcim pokoleniam mnoho aspektov problémovosti minulých čias.
A v podmienkach nadvlády takýchto sociokultúrnych faktorov jediným spôsobom ako prekonať krízu civilizácie je dospieť k tomu — aby sa počatie v Láske a výchova dieťaťa tak, aby sa stal Človekom, dôstojným zástupcom Božím na Zemi — stali nielen všeobecne uznávanou a zrozumiteľnou sociálnou normou, ale aby sa zároveň možnosť realizovať sa ako Človek stala životným snom prvoradej dôležitosti pre každé dieťa.
A na to je nutné v Láske počať, porodiť a vychovať pokolenie dievčat Ľuďmi, aby tie, až sa stanú mladými ženami, mohli dať štart stabilnému riešeniu tejto úlohy z pokolenia na pokolenie. Chlapci, ktorých sa podarí rodičom v Láske počať, porodiť a vychovať Ľuďmi, akonáhle vyrastú, v tomto dievčatám pomôžu.
A preto vôbec nie náhodou a nie nezmyselne — ale v plnom súlade s prakticky neobmedzenou vládou ženy na kľúčovými etapami osudu a života každého človeka — je kompozícia fontány «Družba národov»[661] na Výstave úspechov ľudového hospodárstva ZSSR založená na figúrach dievčin v národných odevoch republík Sovietskeho Zväzu.
8.3. A čo ja sám môžem urobiť?
Zatiaľ ešte nevyrástlo pokolenie Premúdrych «Vasilís» a «Fevrónií» a nestalo sa Matkami, ktorých deti a vnuci úspešne vyriešia problémy rozvoja Rusi a globálnej civilizácie; zatiaľ stále predstavitelia štátnej a biznis-moci vedú krajinu aj naďalej cestou biologickej, mravno-etickej a sociokultúrnej degradácie nových pokolení vstupujúcich do života, robiac toto všetko v duchu biblického projektu zotročenia ľudstva v mene Boha a upevnenia režimu kryptokolonizácie; zatiaľ drvivá väčšina dospelej populácie v dôsledku nimi získanej výchovy a vzdelania je len politicky nespôsobilým davom (jak tá časť, ktorá je lojálna vláde, tak aj opozičníci) — a preto vzniká otázka: A čo má robiť prostý človek, ktorý celú túto hanebnosť vníma a určitým spôsobom aj chápe, no mravne odmieta, hoci sa jej aj zúčastňuje, unášaný egregormi a inými okolnosťami, no vo sformovanej štátno-sociálnej štruktúre osobných a klanových vzájomných vzťahov nedisponuje absolútne žiadnym vnútrosociálnym mocenským statusom, aby mohol zmeniť politiku štátu a biznisu? Odpoveď na túto otázku musí byť skutočne životu adekvátna, nakoľko konanie v štýle námetu filmu S.S.Govoruchina «Vorošilovský strelec» (NTV Profit, r. 1999, v hlavnej úlohe Michail Uljanov) problém nielenže nerieši, ale pri masovom prijatí tohto štýlu ozbrojených akcií spôsobujú katastrofu — novú smutu a občiansku vojnu.
V prvom rade sa treba vzdať predstáv (vlastných väčšine) o tom, ako sa realizuje vláda v RF, sformovaných učebnými programami škôl a VŠ, médiami, literatúrou a filmami, vlastným nechápaním. Tieto predstavy nie sú úplné, a preto ani nezodpovedajú objektívnej realite ako takej. Riadenie života spoločnosti, ktoré prebieha v skutočnosti, možno schematicky zobraziť tak, ako je to uvedené na obrázku nižšie.