A hoci sú národné a náboženské vzájomné vzťahy dedičstvom (výplodom) tohto sveta, no v ich charaktere (v harmónii alebo disharmónii, v konfliktoch, zavše nie na život, ale na smrť) sa prejavuje rôzna miera realizácie aj nerealizácie v živote tej — nepochádzajúcej z tohto sveta — Bohom predurčenej podstaty Človeka súceho. Inými slovami, nech už by národné a náboženské vzájomné vzťahy boli akékoľvek — sú vždy následkami štruktúrno-psychologických a informačno-algoritmických premien psychiky predstaviteľov rôznych národných a nábožensky podmienených kultúr. No keďže sú následkami, tak harmonizácia následkov si vyžaduje prácu s príčinami, a riešenie úloh na úrovni príčin.
Preto tematika kapitol aktuálnej práce je organická: od preskúmania následkov k odhaleniu a preskúmaniu príčin. A príčiny sú jednotné pre predstaviteľov všetkých národných a nábožensky podmienených kultúr. Preto, len ak v práci s príčinami dosiahneme úspech, nastane aj harmonizácia následkov, t.j. v národných a náboženských vzájomných vzťahoch zavládne súlad. Civilizácia sa integruje do Prírodného prostredia, a zo spoločnosti sa vytratí nielen systémovo organizovaný parazitizmus (exploatácia «človeka človekom»), ale vytratí sa aj «fluktuačný» — nesystémový, epizodický parazitizmus ľudí na práci a živote iných a parazitizmus jednotlivcov na Prírodnom prostredí. A vtedy práve v tomto procese harmonizácie príčin:
sa ZSSR znovuzrodí. Znovuzrodí sa v čistote stelesnených ideálov Spravodlivosti. A stane sa najveľkolepejšou krajinou sveta, pretože Spravodlivosť je príťažlivá, a Boží Zámer je neodvratný...
Vnútorný Prediktor ZSSR
07. január 2011 — 30. september 2012
Spresnenia a doplnenia:
15. november 2012 — prepracovaná kapitola 4,
do ďalších kapitol boli doplnené ilustrácie a komentáre.
Preložené: august 2017
PRÍLOHY [670]
1. Vytvorenie jednotlivcami kolektívnej psychiky (egregorov) a súčinnosť osoby a egregorov
Možno si dovtípiť, že, ak samotná psychika jednotlivca predstavuje informačno-algoritmický systém, tak ľudia spoločne tvoria informačno-algoritmické systémy, ktorých komponentmi sú osobné psychiky každého z nich, jednoducho v dôsledku toho, že sami osebe predstavujú určitú jednotu, v rámci ktorej prebiehajú procesy výmeny energií, informácií, algoritmík. Otázka je len v tom, na akom materiálnom základe vznikajú informačno-algoritmické systémy nadosobnej úrovne, vytvárané množstvom osobných psychík.
Jedným z nositeľov kolektívnej psychiky ľudí sú pamätníky kultúry. Iste budete súhlasiť, že ak čítame nejaký prastarý text, a názory v ňom vyjadrené zohľadňujeme v procese budovania svojho videnia a chápania sveta, vo vypracovaní línie svojho správania, tak treba priznať, že prastarí interpreti týchto názorov sa spoluzúčastňujú tej istej kolektívnej psychiky, v ktorej sa zúčastňujeme aj my sami. Pokiaľ ide o nás, tým, že potomkom zanechávame pamätníky kultúry svojej epochy, tak sa určitým spôsobom spoluzúčastňujeme v ich psychickej činnosti.
Takýmto spôsobom sa teda ukazuje, že ľudstvo je v určitom zmysle jednotné v celej postupnosti uplynulých a budúcich generácií.
Avšak pamiatkami kultúry sa odpoveď na otázku o nosičoch kolektívnej psychiky neobmedzuje. Hmotné pamätníky kultúry minulosti i súčasnosti sú len jedným z kanálov výmeny informácií a algoritmík medzi ľuďmi, pričom tento má najnižšiu priepustnú kapacitu a rýchlosť odozvy.
Organizmus človeka — to je hmotné telo a ním nesené biopole. Pričom pod biopoľom sa myslí nie akýsi osobitý druh matérie, špecificky vlastný živým organizmom, vrátane človeka, ale súbor prírodných polí, ktorých vyžarovanie je vlastné živým organizmom, vrátane človeka (organizmus každého biologického druhu má (čo sa týka parametrov) svoje špecifické biopole, a v hraniciach tejto druhovej jednoty sa ešte vyskytujú prejavy individuálneho svojrázu). Definitívne mŕtve telo sa od živého organizmu odlišuje nielen ukončením fyziológie látkovej výmeny, ale aj absenciou biopoľa, ktoré je charakteristické pre živé telo.
A existuje predpoklad domnievať sa, že informačná kapacita hmotných štruktúr ľudského organizmu a reálne možné rýchlosti ich prechodu z jedného stavu do stavu iného nie sú dostatočné k tomu, aby práve ony boli priamymi nosičmi ľudskej psychiky ako informačno-algoritmického systému. No a poľové procesy, sprevádzajúce fyziológiu hmotného tela ľudského organizmu, disponujú dostatočnou informačnou kapacitou i vysokými frekvenčnými charakteristikami k tomu, aby mohli byť nosičmi ľudskej psychiky ako informačno-algoritmického systému. To jest, priamym nosičom psychiky jednotlivca ako procesu je jeho biopole, a hmotné telo v zostave organizmu rieši dve základné funkcie:
· interakcia s hmotným svetom;
· energetické dopĺňanie biopoľa.
Do zostavy biopoľa patria rôzne špecifické polia, líšiace sa navzájom aj charakterom svojho silového pôsobenia, aj spotrebou energie na ich vyžarovanie, aj rýchlosťou ich šírenia v rôznych prostrediach, aj charakteristikami úbytku intenzity poľa v závislosti od vzdialenosti od zdroja žiarenia. Pritom sú všetky tak či onak namodulované informáciou, vlastnou jednotlivcovi, v systémoch kódovania informácie, jednotných pre biologický druh «Homo Sapiens».
Časť týchto systémov kódovania nesie biologicky podmienený charakter, a iná časť kultúrne podmienený charakter. Táto spektrálna blízkosť biopolí všetkých ľudí a určitá jednota ich biologicky a kultúrne podmienených systémov kódovania informácie je zároveň základom pre tvorbu ľuďmi rôznych druhov kolektívnych psychík.
Nie je to žiadny nový objav. Kolektívne psychiky, plodené rôznymi sociálnymi skupinami sa v latinsko-jazyčnej terminológii oddávna nazývajú «egregormi». V latinsko-jazyčnej terminológii vznikla zmyslová dvojica: «indivíduum» (čo znamená «nedeliteľné», (*JEDNOtlivec*)), a «egregor» (slovo, ktoré chýba vo výkladových slovníkoch s tichým gryfom «pre dav», no ako sa možno dovtípiť, má spoločný koreň so slovom «agregát», označujúcim zoskupenie určitého množstva dielov do jedného funkčne svojrázneho zariadenia).
Psychika jednotlivca cez jej nevedomé úrovne (a v mnohých prípadoch aj na vedomej úrovni) býva vždy prepojená s nejakými egregormi. T.j. takých jednotlivcov, ktorých psychika by nebola pripojená na algoritmiku nejakého egregoru, skrátka niet.
Egregor, to je predovšetkým algoritmika, čím sa má na mysli prítomnosť: určitých cieľov, na ktoré ona pracuje; určitého obsahu (informačno-algoritmického zabezpečenia); a tiež určitého súboru «argumentov» (t.j. parametrov aktivácie celkovej algoritmiky alebo jednotlivých príslušných algoritmov nachádzajúcich sa v zostave celkovej algoritmiky). Táto algoritmika môže byť rôznymi svojimi fragmentmi rozptýlená v individuálnych psychikách množstva ľudí, a taktiež môže byť vo väčšej či menšej miere dupľovane skopírovaná v tom útvare, ktorý možno nazvať «poľovým telom egregoru» — poľovou štruktúrou, ktorá je schopná existovať nejaký čas aj sama osebe, v prípade ak zmiznú všetci jednotlivci, ktorých psychika je pripojená na tento egregor.
V podmienkach, ak rôzne egregory nie sú energeticky izolované, tak môžu do seba navzájom prenikať, zjednocovať sa na základe identickosti cieľov alebo nejakých fragmentov informačno-algoritmického zabezpečenia, jednoty parametrov energetiky, a taktiež na základe spoločných jednotlivcov pre niekoľko egregorov, ktoré sú svojho druhu «mostami» medzi nimi alebo «spojkami».