· «výkonný prvok» — jednotlivec sa začleňuje do algoritmiky egregoru a plní v nej určité funkcie, ktoré nemajú riadiaci charakter voči samotnému egregoru (deje sa to zväčša nevedome);
· «egregoriálny líder», «egregoriálny manažér» — jednotlivec schopný egregor riadiť na základe informačno-algoritmickej náplne samotného egregoru, avšak nedokáže ho meniť (môže sa to diať vedome, aj nevedome);
· «programátor» — dokáže meniť informačno-algoritmickú náplň egregoru (vyžaduje si to určitú uvedomelosť)
Tri prvé postavenia sú charakteristické tým, že jednotlivec je svojho druhu zajatcom egregoru (samozrejme, ak nie je pripojený ešte do nejakého ďalšieho egregoru, ktorý je voči prvému hierarchicky vyšší, a má v ňom iné postavenie), a jeho vnímanie sveta, chápanie života, vôľa sú nejakým spôsobom deformované egregoriálnou algoritmikou: práve v dôsledku zdeformovania jeho psychickej činnosti pod vplyvom egregoriálnej algoritmiky jedinec nie je viac-menej slobodný ani vo výbere informácie, ani v jej analýze, ani vo vypracovaní línie svojho správania a jej uvádzaní do života.
«Programátor» tiež môže byť zajatcom egregoru, ale môže byť aj slobodným od toho egregoru, voči ktorému je «programátorom».
Jedným zo základov toho javu, ktorý bol vyššie nazvaný ako «egregoriálne postavenie», tvorí vzájomný pomer osobnej vôle a egregoriálnej algoritmiky. Variantov pre tento typ vzájomného pomeru je niekoľko:
· Vôľa jednotlivca je buď nerozvitá, alebo je v procese súčinnosti s určitým egregorom z nejakých dôvodov potlačená, alebo je od procesu súčinnosti s týmto egregorom odpojená. V tomto prípade je jedinec zombi-interpretom egregoriálnej algoritmiky, a informačno-algoritmická hranica medzi osobou a egregorom chýba: «osoba» je len jednou z tvárí egregoru.
· Vôľa jednotlivca je pokračovaním egregoriálnej algoritmiky, adaptujúc ju na špecifiká situácie. V tomto prípade sa jednotlivec «vezie» na egregoriálnej algoritmike, a informačno-algoritmické rozhraničenie osoby a egregoru je funkčne analogické administratívnej hranici v rozmedzí jedného a toho istého štátu.
· Vôľa jednotlivca je v konflikte s egregoriálnou algoritmikou, avšak on nie je schopný sa z nej vymaniť. Je to jeden z prípadov, keď situácia môže byť charakterizovaná slovami «nedarí sa»: egregor nechce «viezť»[672] jednotlivca (*na svojej algoritmike, no ani ho nepustí od seba, a to plodí situácie plné nezdarov...*). Informačno-algoritmické rozhraničenie osoby a egregoru má v tomto variante neurčitý charakter a podobá sa boju dvoch štátov o presun hraničnej línie vo formách, počnúc od osadenia svojich pohraničných stĺpov na «spornom území» a končiac otvorenou vojnou.
· Egregoriálna algoritmika je pokračovaním vôle jednotlivca, t.j. egregor je nástrojom uskutočňovania jeho vôle. Je to možné pri postavení «egregoriálneho lídra», ako aj pri postavení «programátora», hoci, ako už bolo poznamenané vyššie, každé postavenie má svoje špecifikum. Pri postavení «egregoriálneho lídra» nie je informačno-algoritmické rozhraničenie osoby a egregoru určené, t.j. neexistuje, no neexistuje ani konflikt ohľadom rozhraničenia; pri postavení «programátora» môže byť informačno-algoritmické rozhraničenie určené, ale aj neurčené, no rovnako môže existovať aj algoritmický konflikt ohľadom určitosti rozhraničenia a iným veciam.
Čo sa týka energetickej výmeny medzi osobou a egregorom, tak tá sa kvalitatívne odlišuje od procesov pripojenia spotrebičov k zdroju jednosmerného alebo striedavého prúdu tým, že energetické toky sú pri energetickej výmene medzi osobou a egregorom namodulované[673] informáciou a algoritmikou zaisťujúcou vzájomné väzby osoby a egregoru. Inými slovami, toky energetickej výmeny medzi osobou a egregorom sa značne líšia od štandardov dodávky a spotreby jednosmerného a striedavého prúdu v technike, od energetického «bieleho šumu», nakoľko sú «naformátované» systémami kódovania informácie a algoritmikou jej odosielania a spracovania, ktoré sú vlastné pre jednotlivca i egregor.
V dôsledku «formátovania» energetických tokov v rámci energetickej výmeny medzi osobami a egregormi:
· energia získavaná jednotlivcom z (preňho) cudzieho egregoru je čosi ako «baterka/nabíjačka z nesprávneho zariadenia»;
· to isté platí aj pre «vlievanie» do egregoru energie kýmkoľvek z (jemu) cudzích jednotlivcov.
Automatická-samovoľná realizácia jedného i druhého v živote je málo pravdepodobná, práve v dôsledku «formátovania» energetických tokov, ktoré plodí vzájomnú nekompatibilitu odlišne «naformátovaných» energetických tokov.
Avšak, jedno aj druhé možno zrealizovať cielene, ak sa podarí prekonať prvotnú nekompatibilitu «formátov» energetickej výmeny. V prípade takéhoto cieleného prekonania počiatočnej nekompatibility «formátov» energetickej výmeny je takýto vplyv cudzej energie schopný prijímač poškodiť alebo ho zmeniť: to sa týka každého prijímača, či už je prijímačom egregor alebo jednotlivec.
——————
Samotné uvedomenie si jedincom spojenia s nejakým konkrétnym egregorom predstavuje najmä uvedomenie si svojráznosti informačného a algoritmického obsahu tohto egregoru, a taktiež mravných štandardov charakteristických pre egregor.
V danom prípade je v živote reálne poradie (oproti vyššie spomenutému — od mravnosti k informácii) opačné, nakoľko v živote možno nepriamo z informácie a algoritmiky v ich prejavoch rozpoznať mravné štandardy vlastné egregoru. Priame rozpoznanie mravných štandardov, charakteristických pre egregor, o to viac, ak sa tie neprejavujú vo funkčnej algoritmike[674] — si u väčšiny ľudí vyžaduje emočné rozpoloženie, ktoré sa výrazne líši od ich bežnej nálady.
Okrem toho, treba chápať, že hoci egregory môžu existovať v nadväznosti mnohých ľudských pokolení[675], a svojimi informačno-algoritmickými a energetickými zdrojmi môžu mnohonásobne prevyšovať hociktorého jedinca, napriek tomu sú egregory (minimálne, tie kultúrne podmienené) plodmi samotných ľudí: egregory (bez ohľadu na charakter ich vzniku) nedisponujú vlastnou vôľou, v dôsledku čoho sú všetky pokusy komunikovať s egregormi všeobecne ako s nejakou «nadosobou», majúcou svoju mravnosť, etiku, uvedomelosť, vôľu, len nestelesnenou v hmotnom tele, analogické pokusom rozprávať sa s magnetofónom ako s nejakou osobou.
Pripomenieme ešte raz, že nositelia každého typu režimu psychiky plodia svoje egregory. V Ruskom jazyku sa egregor nositeľov Ľudského typu režimu psychiky oddávna nazýva «súbornosť» (o jeho osobitostiach viď prácu VP ZSSR z r. 2003 «Od korporatívnosti pod rúškom ideí k súbornosti v Bohodŕžave»).
Množina egregorov ľudstva tvorí ľudský segment «noosféry» — sféry rozumu planéty.
2. Rodina v systéme životných hodnôt 16-17-ročných tínedžerov, žijúcich vo veľkomeste[676]
N.A. Cvetkova, kandidátka psychologických vied, riaditeľka psychologického konzultatívneho centra «Rodina».
L.I. Antonova, ašpirantka Moskovského psychologicko-sociálneho inštitútu.
I. Zadanie výskumnej úlohy.
V dnešnej dobe inštitút rodiny v RF prežíva obdobie intenzívnych zmien a je charakteristický prudkým znížením počtu dlhodobých manželských zväzkov a počtu detí, vychovávaných v stabilných úplných rodinách. Aby bolo možné prekonať túto tendenciu v budúcnosti, zastaviť nárast rozvodovosti a výchovu detí mimo manželstva, je potrebné pochopiť, čo si ruská mládež myslí o rodine, aký je postoj mladých ľudí k manželstvu, spoločnému životu a deťom.