V tejto súvislosti cieľom nami realizovaného empirického bádania bolo hľadanie odpovedí na nasledovné otázky:
— či je rodina vedomým želaným cieľom mladých ľudí, stojacich na prahu samostatného života;
— čo preferujú starší žiaci pokiaľ ide o mechanizmy založenia a fungovania ich budúcich rodín;
— či má v predstavách mládeže väčšiu prioritu patriarchálny alebo rovnostársky model rodiny.
II. Empirická báza výskumu.
Výskumu sa zúčastnili žiaci 11-tych tried moskovských stredných všeobecno-vzdelávacích škôl. Celkový počet zúčastnených vo výskume bolo — 283 ľudí, z nich 129 mladíkov (čo tvorí 45,6 %) a 154 dievčin (čo tvorí 54,4 %).
V úplných rodinách žije 73,3 % respondentov, z nich 67,6 % žije v rodinách svojich biologických rodičov, 5,7 % — v rodinách s otčimom (macochou). 72,6 % respondentov žije v nukleárnych rodinách, oddelene od staršieho pokolenia babičiek a dedkov.
Národné zloženie žiakov, ktorí sa zúčastnili empirického bádania, je charakterizované nasledovne: 90,0 % (87,5 % mladíkov a 91,9 % dievčin) tvoria Rusi, 4,8 % — predstavitelia kaukazských národností, 4,5 % — Tatári, a 0,7 — židia. 88,5 % respondentov žije v mononárodných rodinách.
Svoju náboženskú príslušnosť účastníci empirického výskumu určili nasledovne: pravoslávni kresťania — 77,8 % (69,4 % mladíkov a 84,6 % dievčin), ateisti (neveriaci) — 18,5 % (28,1 % mladíkov a 10,7 % dievčin), moslimovia — 3,3 % (1,7 % mladíkov a 4,7 % dievčin), katolík — 1 človek, alebo 0,4 % z celkového počtu respondentov.
Sociálne zloženie respondentov (určovalo sa podľa postavenia otca): 41,6 % z robotníckych rodín; 26,1 % z rodín (ostatných) zamestnancov; 16,3 % z rodín podnikateľov; 10,5 % z rodín predstaviteľov inteligencie; 2,3 % z rodín dôchodcov.
III. Metódy výskumu.
Požiadavky na výber metód empirického výskumu sa zakladali na náročnosti a nejednoznačnosti skúmaného problému. Náš výber sa opieral o analýzu literatúry týkajúcej sa problematiky skúmania rodinných pomerov v súčasnej spoločnosti a budúcich predstáv mládeže postsovietskej RF [1—4]. Prízvuk bol kladený na použitie kvantitatívnych metód sociálno-psychologických výskumov. Bola vypracovaná sada autorských dotazníkov týkajúcich sa rôznych aspektov tém empirického výskumu. Špeciálna pozornosť bola udelená aj kvalitatívnym metódam výskumu, nakoľko úlohy nášho výskumu predpokladajú získanie maximálne detailných údajov o budúcej rodine v predstavách súčasnej mládeže, ktoré by odhaľovali jak vedomú, tak aj skrytú, nevedomú zložku predstáv o nej.
Spracovanie údajov, získaných kvantitatívnymi metódami, bolo realizované pomocou štandardizovaného programu «SPSS 11.0». Bola vykonaná korelačná analýza.
IV. Výsledky empirického výskumu a ich posúdenie.
1. Pozícia žiakov starších tried v otázke dôležitosti rodinného života.
V prvom rade, sme zisťovali prianie respondentov mať vlastnú rodinu.89,0% účastníkov ankety vyjadrili vedomé želanie založiť si v budúcnosti rodinu, pričom toto želanie bolo prítomné v rovnakej miere aj u mládencov (89,8% z celkového počtu), aj u dievčeniec (88,3%). Len 7,4% respondentov (7,8% mládencov, 7,1% dievčeniec) sa zatiaľ nezamýšľalo nad vytvorením svojej budúcej rodiny, a 3,5% respondentov nepovažuje založenie vlastnej rodiny v danej etape svojho života za želaný cieľ. Takže dôležitosť rodinného života tvorí významné miesto v rebríčku životných hodnôt starších žiakov. Pomerne neočakávaným vyzerá ten fakt, že dievčence prejavujú záujem o plánovanie svojej budúcej rodiny nie viac než mládenci.
Výsledky kvantitatívnej analýzy sú potvrdzované údajmi kvalitatívnej analýzy, získanými počas nami organizovaných skupinových diskusií. Posúdenie otázky ohľadne toho, čo účastníci diskusie považujú za nevyhnutné mať vo svojom živote ukázalo, že tínedžeri stavajú rodinu, ktorá «bude poskytovať lásku, ochranu a starostlivosť» na jedno z prvých miest spomedzi hodnôt, ktoré sú im známe. Taktiež vysokú úroveň dôležitosti majú aj zaujímavá práca, priatelia a materiálno-finančné blaho.
Absolútna väčšina žiakov, majúca vo svojich životných plánoch vytvorenie rodiny (viac ako 95% u oboch pohlaví), chcú mať stabilné manželstvo, mysliac pod «stabilným» manželstvo «na celý život» a veria v možnosť vytvorenia stabilného manželstva.
Všetci respondenti, ktorí vyjadrili neochotu mať rodinu, neveria v možnosť založenia stabilného manželstva, a tí, ktorí zatiaľ nedokážu s určitosťou odpovedať na otázku ohľadom želania/neželania mať v budúcnosti svoju rodinu, pochybujú o možnosti vytvorenia stabilného manželstva. Takýmto spôsobom môžeme predpokladať, že práve nedôvera v možnosť vytvorenia stabilného manželstva je jednou z príčin neochoty žiakov zakladať si v budúcnosti rodinu.
Korelačná analýza preukázala, že do skupiny žiakov, prejavujúcich neochotu zakladať si v budúcnosti svoju rodinu alebo nerozhodnosť vo vzťahu k budúcemu rodinnému životu, a teda neveriacich alebo pochybujúcich o možnosti vytvorenia stabilnej rodiny, spadajú žiaci žijúci v rodinách, v ktorých manželstvo rodičov trvalo menej ako 5 rokov (73 % respondentov) a od 5 do 15 rokov (11 % respondentov), manželstvo babičiek a dedkov z maminej strany trvalo menej ako 15 rokov (50 % z celkového počtu respondentov tejto skupiny), manželstvo babičiek a dedkov z otcovej strany trvalo menej ako 15 rokov (63 % z tých, čo odpovedali na otázku o dĺžke manželstva prarodičov). Z tohto vyplýva, že nestabilnosť manželstva rodičov podstatným spôsobom vplýva na predstavy žiakov o rodine a manželstve, plodí pochybnosti o dôležitosti rodinného života.
No omnoho vážnejším je, podľa nášho názoru, nami zistený fakt, že 7,8 % respondentov nepozná dĺžku manželstva svojich rodičov, 29,7 % respondentov nepozná dĺžku manželstva babičky a dedka z matkinej strany a 37,4 % respondentov nepozná dĺžku manželstva babičky a dedka z otcovej strany.
Takto bola odhalená nízka informovanosť žiakov o dejinách života svojej rodiny, napríklad, o tom, ako sa vyvíjali rodiny prarodičov.
Potvrdením toho, že žiaci zle poznajú aj dejiny, aj súčasné životné podmienky vlastnej rodiny, sú tiež odpovede na otázku: «Sú vo vašej rodine takí jej členovia, ktorých náboženská príslušnosť sa líši od tej vašej?». 15% žiakov odpovedalo, že nevedia.
Je potrebné vstupovať do manželstva, kvôli založeniu rodiny? «Samozrejme, áno» si myslí len 33,1 % tínedžerov (34,4 % mládencov a 32,2 % dievčin). A 38,5 % starších žiakov (32,8 % mládencov a 43,1 % dievčin) si myslí, že vstupovať do manželstva treba len vtedy, keď u páru vyvstane otázka ohľadom rodenia detí. Potrebu manželstva odmieta 19,8 % respondentov (23,2 % mládencov a 17,0 % dievčin), a 8,6 % (9,6 % mládencov a 7,8 % dievčin) si zatiaľ nevie dať odpoveď na túto otázku.
Takýmto spôsobom možno pozorovať vysokú odhodlanosť mladíkov aj dievčin v štádiu «mladá rodina» (celkového životného cyklu rodiny) zakladať si rodinu bez registrácie svojich rodinných vzťahov.K tomu dodáme, že rodičia väčšiny respondentov (85,7%) sú (boli) oficiálne zosobášení.