2. Predstavy tínedžerov o aktuálnych sférach rodinného života.
Nami odhalená štruktúra predstáv starších žiakov o podmienkach zabezpečujúcich rodinné šťastie odráža ten fakt, že kým relatívne donedávna nad rodinou panovali nie vzťahy, ale ekonomické modely, tak v dnešnej dobe mladí ľudia chápu rodinu najmä ako zväzok ľúbiacich sa ľudí, vytváraný na uspokojenie potrieb človeka byť rešpektovaný, chápaný, prijatý aj so svojimi osobitosťami. Hodnotové jadro rodinného šťastia (päť najdôležitejších vecí v rebríčku hodnôt) tvoria: láska (87,3% respondentov, ktorí zaradili danú hodnotu na jedno z prvých troch miest); vzájomné porozumenie (44,5 %); úcta k osobitostiam každého člena rodiny (30,1%); podobnosť charakterov (26,1%) a materiálne blaho (21,9%). Tieto údaje hovoria o tom, že taká sféra rodinného života, ako «manželská komunikácia» má v predstavách žiakov prvoradý význam, oveľa dôležitejší ako «finančné otázky» a «sex». Ohľadom sexuálnej sféry rodinného života možno pozorovať podstatný rozdiel medzi predstavami mládencov a dievčeniec. U mládencov je pätica najdôležitejších hodnôt definovaná aj respondentmi, ktorí danú hodnotu postavili na prvé miesto, aj respondentmi, ktorí ju postavili na jedno z prvých miest, vrátane sexuálnej kompatibility (teda druhé aj tretie miesta), zatiaľ čo dievčence túto sféru rodinného života nepovažujú za dôležitú pre rodinné šťastie (ôsme až dvanáste miesto v rebríčku).
Pozornosť na seba púta ten fakt, že v hierarchii hodnôt, určujúcich rodinné šťastie, taká sféra ako «rodičovstvo», zastáva pomerne nízke miesto — ôsme až jedenáste, spoločne s takými hodnotami, ako dobré bytové podmienky a vzájomná zodpovednosť. Pričom to možno pozorovať aj u mladíkov, aj u dievčat.
Takýmto spôsobom, treba podotknúť, že v predstavách súčasných moskovských žiakov dôležitosť takej tradične chápanej hodnoty ako základná funkcia rodiny, ako rodičovstvo, nie je prioritnou.
Tento záver je potvrdzovaný aj výsledkami analýzy predstáv žiakov o hierarchii príčin rodinných problémov. Aj mladíci, aj dievčiny zaradili absenciu detí do štvorice najmenej významných príčin rodinných problémov.
Analýza získaných údajov umožňuje potvrdiť skôr urobený záver o tom, že pre mladých ľudí je sféra manželskej komunikácie (vernosť a oddanosť, vzájomné pochopenie, vzájomná tolerancia) prvoradou.
Pozornosť na seba púta aj paradoxný rozdiel v postoji mladíkov a dievčin k takej príčine rodinných problémov, ako je alkoholizmus. Podľa výsledkov monitoringového výskumu «Moskovská rodina-2001», podstatný počet rozvodov, ktorých iniciátorkami boli ženy, bolo podmienených neochotou žien zmieriť sa s alkoholizmom ich mužov. Preto je prirodzené predpokladať, že väčšiu ustarostenosť by alkoholizmus ako hrozba mal vyvolávať u dievčat. V praxi sme ale získali iný obraz: problém alkoholizmu v kontexte rodinného života viacej znepokojuje mládencov.
Mládencov viac, než je tomu u dievčat, znepokojuje tiež nezhoda charakterov medzi manželmi, sexuálna disharmónia medzi nimi, absencia detí, neschopnosť viesť domáce hospodárstvo, rozdielnosť pohľadov na rodinné tradície a príslušnosť manželov k rôznym náboženským konfesiám.
Dievčatá viac, než mladíci, vidia ako zdroj rodinných problémov manželskú neveru, absencia vzájomného porozumenia medzi členmi rodiny, nepripravenosť na rodinný život, vzájomnú netolerantnosť manželov, neschopnosť rozdeliť si povinnosti v rodine a absencia vlastného bývania u mladých rodín.
3. Predstavy starších žiakov o zákonoch fungovania rodiny.
Zistili sme, že predstavy starších žiakov o rodine sú spojené s nasledovnými sférami rodinného života: rozdelenie manželských rolí, materiálno-finančné zabezpečenie, voľný čas, rodičovstvo, autonómia a vzťahy so starším pokolením (rodičmi, babkami, dedkami), manželská komunikácia, sex, sociálne postavenie rodiny.
Rozdelenie manželských rolí. Na otázku: «Akú rolu by ste chceli sebe vyhradiť vo svojej budúcej rodine?» 77,6 % (62 % mladíkov, 90,8 % dievčin) odpovedalo, že v ich budúcej rodine bude hlavný riadiaci princíp tvoriť rovnoprávnosť.
20,8 % žiakov (teda, 37,2 % mladíkov a 7,2 % dievčin) si vyhradzuje rolu toho, kto rozhoduje. Len 1,4 % žiakov (0,8 % mladíkov a 2,0 % dievčin) je odhodlaných plniť rozhodnutia svojho manžela/ky (alebo iných členov rodiny). Tu poukážeme na prítomnosť silného rozdielu v názoroch mladíkov a dievčin na túto stránku rodinného života: mládenci sú oveľa menej pripravení na rovnoprávnosť v delení rolí a vyjadrujú snahu byť lídrom, rozhodovať.
Väčšina žiakov 87,2 % (79,8 % mladíkov a 93,4 % dievčin) si myslí, že rovnoprávnosť by sa mala vzťahovať na taký dôležitý aspekt rodinného života, ako je zodpovednosť za stabilitu rodiny. Len 9,5 % a 2,5 % žiakov si myslí, že za stabilitu rodiny je plne zodpovedný muž, a v druhom prípade, že je plne zodpovedná žena.
Materiálno-finančné zabezpečenie rodiny. Princíp rovnoprávnosti nie všetci žiaci vzťahujú na takú oblasť rodinnej spolupráce, ako je materiálne zabezpečenie rodiny: 56,9 % respondentov (70,3 % mládencov, 46,1 % dievčin) si myslí, že zodpovedným za materiálne zabezpečenie rodiny má byť muž. 1,4 % si myslí, že zodpovednosť za materiálne zabezpečenie by mala niesť žena. 41 % (26,6 % mládencov, 53,2 % dievčin) opýtaných si myslí, že obaja manželia by mali prispieť svojim dielom do tejto sféry rodinného života.
Pritom len 7,4 % opýtaných si myslí, že žena by mala pracovať narovnako s mužom. 30,7 % (45,7 % mladíkov a 18,2 % dievčin) si myslí, že ak muž dobre zarába, tak žene sa viac oplatí zostať doma, vychovávať deti a starať sa o muža. 19,4 % (19,4 % mladíkov a 19,5 % dievčin) sa domnieva, že žena by mala pracovať, ak to neodporuje záujmom rodiny. 7,4 % (10,9 % mladíkov a 4,5 % dievčin) si myslí, že žena by mala pracovať, len ak je prostriedkov, ktoré zarába muž, málo pre normálne fungovanie rodiny.
A, nakoniec, snahu ženy urobiť profesionálnu kariéru podporuje 27,9 % žiakov (10,1 % mladíkov, 42,9 % dievčin).
Takto v sfére materiálno-finančného zabezpečenia životaschopnosti rodiny názory mladíkov do značnej miery zostávajú názormi typickými pre patriarchálny typ, v ktorom muž bol «pánom-živiteľom». Dievčiny sú viac naklonené k rovnostárskym vzťahom a sú pripravené prispieť svojim dielom do rodinných financií, pracujúc, ak to neodporuje záujmom rodiny alebo ak zárobok muža nestačí.
Ohľadom delenia financií v rodine medzi mladíkmi a dievčinami možno pozorovať oveľa väčšiu zhodu: 76,0 % žiakov (79,8 % mladíkov a 72,7 % dievčin) si myslí, že peniaze v rodine by si mali deliť obaja manželia, nezávisle od množstva zarábaných peňazí každým z nich. Tu, podľa nášho názoru, je nepochybne vidieť vplyv sovietskeho rozvoja spoločnosti a rodiny: pri absencii súkromného podnikania bol jediným zdrojom finančných príjmov pracovný zárobok, veľkosť ktorého, spravidla, bola tak neveľká, že celý bol spotrebovaný na «taktické» ciele: poplatok za bývanie, stravu, oblečenie. Položka «strategické rozmerné výdaje» prakticky chýbala, a muž v sovietskej rodine odovzdal «nezáživnú» činnosť hospodárenia s prostriedkami do ženských rúk.
19,4 % žiakov (15,5 % mladíkov a 22,7 % dievčin) si myslí, že v rodine môže každý časť zarobených peňazí utratiť samostatne a odovzdať rodine peniaze, ktoré zvýšili z individuálnych útrat. 4,6 % (4,7 % mladíkov a 4,5 % dievčin) si myslí, že každý z manželov môže narábať so svojim zárobkom alebo peniazmi ako sám uzná.