Zvedavý, na čo hľadí ten hlúčik ľudí v obchode, predral sa dovnútra pomedzi nadšené čarodejnice a čarodejníkov, až uvidel pódium, kde stála tá najveľkolepejšia metla, akú vôbec kedy videl.
„Práve prišla z výroby, je to prototyp,“ oznamoval svojmu spoločníkovi čarodejník s hranatou bradou.
„To je najrýchlejšia metla na svete, však, ocko?“ pišťal chlapec mladší od Harryho a ťahal otca za ruku.
„Írske reprezentačné mužstvo si práve objednalo sedem týchto krásavíc!“ informoval hlúčik majiteľ obchodu. „A sú to favoriti na Svetový pohár!“
Veľká čarodejnica pred Harrym sa posunula a on teraz videl na ceduľku vedľa metly:
Táto najnovšia pretekárska metla sa vyznačuje najkvalitnejšou aerodynamickou rúčkou z jaseňového dreva, upraveného diamantovou brúskou, s vlastným ručne vyrezaným registračným číslom. Každá jednotlivá brezová chvostová vetvička bola dokonale vyleštená, aby dosiahla aerodynamickú dokonalosť, a Blesk tak získal neprekonateľnú rovnováhu a presnosť. Blesk dosahuje akceleráciu 150 míľ do desiatich sekúnd a je v ňom zabudované nenarušiteľné Brzdiace zaklínadlo. Cenník poskytneme na požiadanie.
Cenník na požiadanie... Harrymu sa nepáčila predstava tej sumy. Nikdy v živote po ničom tak veľmi netúžil... lenže nikdy neprehral metlobalový zápas ani na Nimbuse 2000, takže aký by malo zmysel vybrakovať svoj trezor v Gringottbanke kvôli Blesku, keď už jednu veľmi kvalitnú metlu má? Harry sa na cenu nepýtal, ale odvtedy sa do obchodu vracal skoro každý deň, len sa na Blesk pozrieť.
Boli však aj veci, ktoré si Harry musel kúpiť. V apatieke si doplnil zásoby prísad do elixírov a aj rukávy a nohavice školských habitov mu boli trochu prikrátke, a tak zašiel do obchodu Madam Malkinovej Habity na každú príležitosť a kúpil si nové. Najdôležitejšie však boli učebnice, okrem iného aj na dva nové predmety starostlivosť o zázračné tvory a veštenie.
Keď Harry pozrel do výkladu kníhkupectva, nesmierne ho prekvapilo, čo tam videl. Namiesto zvyčajných príručiek čarovania so zlatou oriezkou, hrubých ako dlažobné kocky, sa za sklom vynímala veľká železná klietka s asi stovkou výtlačkov Príšernej knihy príšer. Všade poletovali potrhané stránky, lebo knihy sa navzájom šklbali, mlátili, zakliesnené v zúrivých zápasoch, a agresívne cvakali.
Harry vytiahol z vrecka svoj zoznam a po prvý raz doň pozrel. Príšerná kniha príšer bola v zozname uvedená ako učebnica na starostlivosť o zázračné tvory. Teraz Harry chápal, prečo mu Hagrid písal, že sa mu zíde. Odľahlo mu. Už sa obával, že ho Hagrid požiada, aby mu pomohol s nejakým svojím novým hrôzostrašným zvieratkom.
Len čo Harry vošiel do Čarodejníckej literatúry pre veľkých i malých, majiteľ obchodu sa ponáhľal k nemu.
„Rokfort?“ spýtal sa stručne. „Prišli ste si po nové knihy?“
„Áno,“ odvetil Harry. „Potrebujem...“
„Ustúpte,“ netrpezlivo povedal vedúci a odtisol Harryho nabok. Vytiahol si hrubočizné rukavice, zobral veľkú uzlovitú palicu a šiel ku klietke s Príšernými knihami.
„Počkajte,“ rýchlo povedal Harry. „Takú už mám.“
„Máte?“ Na tvári vedúceho sa odrazu zračila obrovská úľava. „To som nesmierne rád. Dnes ráno ma pohryzli už päť ráz...“
Ozvalo sa hlasné šklbanie. Dve Príšerné knihy príšer chytili tretiu a každá ťahala na opačnú stranu.
„Prestaňte! Prestaňte!“ kričal vedúci, strkal palicu pomedzi mreže a odhadzoval knihy od seba. „Už ich nikdy nebudem skladovať, nikdy! Hotový blázinec! Keď sme mali Neviditeľnú knihu neviditeľnosti, myslel som si, že nič horšie už zažiť nemôžeme – stáli ma celý majetok a nikdy sa nenašli... Môžem vám teda niečím poslúžiť?“
„Áno,“ povedal Harry hľadiac do zoznamu. „Potrebujem Odhaľovanie zahalenej budúcností od Kassandry Vablatskej.“
„Á, začínate s veštením, všakže?“ skonštatoval vedúci, stiahol si rukavice a viedol Harryho dozadu, kde bol kútik venovaný vešteniu. Na malom stolíku ležala kopa zväzkov s titulmi ako Predpovedanie nepredpovedateľného, Pripravte sa na šoky a Rozbité gule (Ako postupovať v prípade nepríjemnej veštby).
„Tu to máme,“ povedal vedúci, ktorý vyliezol po schodíkoch, aby sa dostal k hrubej knihe v čiernej väzbe. „Odhaľovanie zahalenej budúcnosti. Veľmi dobrá príručka o všetkých základných metódach predpovedania osudu – čítanie z dlane, z krištáľových gúľ, vnútorností vtákov...“
No Harry ho nepočúval. Jemu padol zrak na inú knihu, vystavenú na malom stolíku: Smrteľné znamenia – Čo robiť, keď sa schyľuje k najhoršiemu.
„Och, na vašom mieste by som to nečítal,“ povedal vedúci veselo, keď videl, kam Harry hľadí. „Začnete vidieť smrteľné znamenia všade. Každého to vyľaká na smrť.“
No Harry nespúšťal oči z obálky knihy – bol na nej čierny pes s planúcimi očami, veľký ako medveď. Zdal sa mu povedomý...
Vedúci strčil Harrymu do ruky Odhaľovanie zahalenej budúcnosti.
„Ešte niečo?“ spýtal sa.
„Áno,“ Harry odtrhol oči oď psa a omámene pozrel do svojho zoznamu. „Ehm... potrebujem Transfiguráciu pre stredne pokročilých a Všeobecnú príručku kúzel pre tretí ročník.“
O desať minút vyšiel Harry z kníhkupectva s novými knihami pod pazuchou, kráčal k Deravému kotlíku, sotva vnímajúc, kadiaľ ide, a cestou vrážal do ľudí.
Dovliekol sa do svojej izby a hodil knihy na posteľ. Niekto tu upratal, okná boli otvorené a dnu svietilo slnko. Harry počul, ako po muklovskej ulici pod ním, ktorú nebolo vidieť, prechádzajú autobusy, i zvuky zo Šikmej uličky. Zbadal svoj odraz v zrkadle nad umývadlom.
„To nemohlo byť znamenie smrti,“ povedal svojmu obrazu vzdorovito. „Iba ma vystrašila tá vec na Magnóliovom oblúku... zrejme to bol iba zatúlaný pes...“
Automaticky zdvihol ruku a usiloval sa uhladiť si vlasy.
„Bojuješ tu márny boj, môj drahý,“ povedalo mu zrkadlo dýchavične.
Ako dni plynuli, všade, kam Harry išiel, vyzeral Rona alebo Hermionu. Teraz, keďže sa blížil začiatok nového školského roka, už do Šikmej uličky prichádzalo veľa študentov z Rokfortu. Harry stretol spolužiakov z Chrabromilu Seamusa Finnigana a Deana Thomasa v Mnohorakých metlobalových doplnkoch, kde tiež zízali na Ohnivú strelu. Pred kníhkupectvom doslova narazil na Nevilla Longbottoma, zábudlivého chlapca s okrúhlou tvárou. Harry sa však nezastavil na kus reči, lebo Neville zrejme niekam založil zoznam kníh a práve ho jeho hrôzyplne vyzerajúca stará mama hrešila. Harry dúfal, že sa nikdy nedozvie, ako sa na úteku pred Ministerstvom mágie vydával za jej vnuka Nevilla.
Posledný prázdninový deň sa Harry zobudil s myšlienkou, že zajtra sa v Rokfortskom exprese konečne stretne s Ronom a Hermionou. Vstal, obliekol sa, šiel sa ešte naposledy pozrieť na Blesk a práve rozmýšľal, kde sa naobeduje, keď niekto zavolal jeho meno, a on sa otočil.
„Harry! HARRY!“
Boli tam obaja, sedeli pred Floriánovou cukrárňou – Ron neuveriteľne pehavý, Hermiona ako čokoláda a obaja mu nadšene kývali.
„No konečne!“ povedal Ron a uškŕňal sa, keď si Harry sadol. „Išli sme do Deravého kotlíka, ale povedali nám, že si práve odišiel, potom sme išli do Čarodejníckej literatúry pre veľkých i malých, k Madam Malkinovej a...“